Môžem ho pustiť do školy samé? - 2. časť

8.12.2009 v kategórii Batoľa, autor Monika Petreje, foto: istockphoto.com

Čo môžu urobiť rodičia pre bezpečnosť svojich detí na cestách.

V prvej časti sme písali o základných predpokladoch, ktoré by mal účastník cestnej premávky spĺňať. Čo môžu robiť rodičia pre bezpečnosť svojich detí na cestách?

1. Rodičia môžu pre bezpečnú účasť svojich ratolestí na cestách urobiť veľmi veľa. Dopravná výchova začína v rodine a treba s ňou začať čo najskôr.

2. Najmenším deťom vštepujeme základné zručnosti, ako používanie chodníka, oboznámenie s farbami na semafore, používanie prechodu pre chodcov. Rodič je ten, ktorý sa má správať vzorovo, ukazovať, vysvetľovať a komentovať jednotlivé situácie. Po čase môže dieťa prebrať vedúcu úlohu a pri spoločnej účasti  samo vysvetľovať, ako sa máme správať. Vy ho pritom môžete kontrolovať, či hovorí a koná správne. Efekt učenia a osvojovania dopravných pravidiel umocňuje vaša pochvala, ale aj trpezlivé napomenutie a zopakovanie v prípade, že dieťa urobí nejakú chybu, napr. pri prechádzaní cez cestu bez priechodu pre chodcov.

3. Nezabudnite – vy ste vzorom pre vaše dieťa. Svojimi pozornými očami vás z autosedačky sleduje a vníma. Spomeňte si, ako  sa správate, keď ide pred vami niekto strááášne pomaly, keď vám  niekto pred nosom uchmatne parkovacie miesto, alebo keď cyklista nebezpečne jazdí vedľa vášho auta. Ak vy budete prebiehať cez cestu mimo priechodu pre chodcov, stopercentne tak bude samo chodiť cez cestu aj vaše dieťa.

4. Prvou veľkou cestou dieťaťa je cesta do školy. Prejdite si celú trasu spolu s dieťaťom a „vychytajte“ nebezpečné  miesta. Ak je to možné, skontrolujte, či dieťa skutočne používa dohodnutú trasu. Dieťa sa dá totiž ľahko zlákať spolužiakmi či kamarátmi k používaniu jednoduchšej kratšej cesty, ktorá ale ešte nemusí byť bezpečná. Ak bude dieťa trvať na kratšej ceste, prejdite si túto trasu aj vy osobne a podľa okolností sa dohodnite na kompromise alebo zotrvajte na svojej požiadavke. Porozprávajte sa s ostatnými deťmi, prípadne ich rodičmi, prečo je lepšie zvoliť obchádzku. Pomôcť môže tiež rozhovor s triednym učiteľom, ktorého požiadate o prebratie uvedenej problematiky, napr. na triednickej hodine.

Dieťa a bicykel

Naše dieťa sa vie bicyklovať!“ oznamujú rodičia nadšení pokrokom svojej ratolesti. Áno, dieťa vie riadiť, „pedálovať“, niektorým sa podarí aj udržať rovnováhu bez pomocných koliesok. Bicykel je pre deti zatiaľ len novou veľkou hračkou. Dopravným  prostriedkom sa stáva až vtedy, keď sa ním budú dopravovať do školy, k priateľom, na krúžok. Štatistiky uvádzajú, že najčastejšími obeťami dopravných nehôd sú cyklisti od 6 do 9 rokov. 10-ročné dieťa je už dostatočne vyvinuté na to, aby sa mohlo zúčastniť reálnej dopravy ako cyklista. Pamätajte, že dieťa je na bicykli rýchlejšie, ako keď ide peši, ale reaguje pomalšie ako dospelý. Pri jazde na bicykli si preto všímajte:

  • ako rýchlo sa odpúta od jazdy a či stratí pritom rovnováhu,
  • ako reaguje, keď sa mu v ceste zrazu objavia prekážky (veľký kameň, chodec oproti, pes).

 

Tipy na zdokonalenie jazdy bicyklom

Nájdite si priestranné, ale hlavne bezpečné miesto (vhodné sú napr. školské športové areály). Uvedené tipy môžete realizovať so svojím dieťaťom, medzi súrodencami môžete dokonca vyhlásiť súťaž, alebo ak nemáte doma ďalšieho cyklistu, určite máte nejakú kamarátku s rovnako starým dieťaťom. A preteky môžu začať. Po čase vám možno napadnú ďalšie zaujímavé hry a možno budete milo prekvapení, aké nové disciplíny sa zrodia v hlavách vašich ratolestí. Takýmito cielenými hrami dieťa získa istotu vo vedení bicykla, vyskúša a zdokonalí svoju šikovnosť. Navyše sú nielen zmysluplné, ale aj deti z nich majú radosť.

1. Kriedou nakreslite na asfalt veľký kruh. Úlohou dieťaťa je prejsť bicyklom po vyznačenej čiare.

2. Postavte sa oproti dieťaťu v niekoľkometrovej vzdialenosti. Na vaše prvé písknutie sa  dieťa rozbehne, na druhé písknutie zastaví. Ak nemáte píšťalku, môžete použiť aj vlastné ruky, dieťa bude reagovať na vaše tlesknutie. Ak už bude dieťa vedieť dobre reagovať na takýto akustický signál, môžete nacvičovať reagovanie na optický signál. Vy už nebudete vysielať žiadne zvuky, pokyny dávate len mávaním ruky, kývnutím hlavy alebo iným podobným signálom.

3. Kužele alebo plechovky postavte do radu za sebou. Úlohou dieťaťa je prejsť určenú slalomovú dráhu. Rozostupy medzi jednotlivými predmetmi môžete postupne zmenšovať.                      

Aká je situácia u nás?

Z učebných osnov dopravná výchova takmer úplne vypadla. Na slovenských základných školách sa ako samostatný predmet nevyučuje. S dopravnou výchovou sa však žiaci môžu stretnúť na hodinách etickej výchovy, prípadne v centrách voľného času. Niektoré školy si však uvedomujú vážnosť situácie, a preto v spolupráci s členmi mestskej polície organizujú besedy, prednášky.

Pre zaujímavosť – V  Nemecku existuje dopravná výchova ako jeden z predmetov učebných osnov. V treťom ročníku žiaci skladajú tzv. „cyklistickú skúšku“ a po jej úspešnom absolvovaní sa stávajú držiteľmi preukazu, ktorý ich oprávňuje jazdiť v cestnej premávke. Škôlky majú prepracovaný systém výučby zahŕňajúci dva hlavné okruhy –„Dieťa ako chodec“ a „ Dieťa ako cyklista“.

Dopravná výchova je úloha rodičov. Škola či škôlka môže len prehĺbiť to, čo rodičia už svoje deti naučili. Nenúťte deti do niečoho, čo sa im nechce, rešpektujte ich momentálnu náladu. Ak sa im práve nežiada jazdiť na bicykli, či vysvetľovať farby na semafore, skúste to inokedy. Dieťa sa po čase samo začne vypytovať a zaujímať sa o to, čo sa deje na ceste. Dopravná výchova v rodine má robiť radosť všetkým zúčastneným – nielen deťom, ale i vám rodičom.   


Zdroje: www. familienhandbuch.de, Susannn Richter, Bärbel Merthan