Môžem ho pustiť do školy samé? - 1. časť

Deti v cestnej premávke

Štatistiky varujú. Podiel detí a mladistvých na dopravných nehodách neustále rastie. Každý rodič si chce byť istý, že jeho dieťaťu sa cestou do školy, k priateľom či na ihrisko nič nestane. V tomto smere sa nemožno spoliehať na školu. Hlavnú zodpovednosť nesú rodičia. Je na nich, aby sa z ich detí stali dobre pripravení účastníci cestnej premávky.

Predpoklady pre účasť v cestnej premávke

Na to, aby sa dieťa mohlo stať aktívnym účastníkom cestnej premávky, musí byť zrelé psychicky a fyzicky.

Pozornosť
Ide o schopnosť sústrediť sa určitý čas na jednu činnosť a zároveň vedieť sa odpútať od rušivých vplyvov. U detí v predškolskom veku ešte nemožno hovoriť o pozornosti, počas školského veku sa ešte vyvíja, a až okolo 14. roku je porovnateľná s pozornosťou dospelého človeka.

Vnímanie
Vnímanie je u detí vedené cez predstavy a pocity. Nerozlišujú vnútorný a vonkajší svet, a preto považujú napr. sny a predstavy za rovnako objektívne a existujúce, ako situácie odohrávajúce sa v ich reálnom živote.
Deti ešte nevedia rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Egocentrický spôsob myslenia u detí predškolského veku sa prejavuje napr. pri vnímaní vzdialenosti. Deťom do 8 rokov chýba uvedomenie si pozície a perspektívy.
Schopnosť rozlišovať farby, ich jasnosť je do 5 rokov dobre vyvinutá  (aj keď pomenovanie farieb môže ešte robiť ťažkosti). Rozoznanie farieb na semafore už nie je pre väčšinu detí problémom.
Rozvoj vnímania tvaru a formy trvá vo všeobecnosti dlhšie. V cestnej premávke deťom postačuje hrubé vnímanie formy a tvarov, ktoré sa spravidla dosahuje v mladšom školskom veku.

Vnímanie priestoru, vzdialenosti a hĺbky je dané deťom už od štyroch mesiacov života. Prvá predstava  priestoru sa rozvíja už vo fáze lezenia, pričom  východiskovým bodom určovania vzdialeností sa stáva vlastné telo. Takéto egocentrické vnímanie priestoru predstavuje pre deti v cestnej premávke najväčšie ohrozenie. Deti vo veku 7 až 8 rokov sa ešte nedokážu vcítiť do pozície ostatných účastníkov cestnej premávky. Myslia si, že keď ony vidia auto, rovnako aj vodič auta vidí ich. Vnímanie hĺbky je plne vyvinuté v 9. roku života.

Schopnosť vnímania rýchlosti a jej správneho odhadu sa objavuje  okolo 8. roku, kedy je dieťa schopné pochopiť súvislosť medzi vzďaľujúcou sa cestou a časom potrebným na jej prekonanie. Deti ešte nevedia, že auto má aj svoju brzdnú dráhu a nerozlišujú stojace vozidlo od idúceho. Až od 7 rokov sú schopné podľa jednotlivých modelov vozidiel (nákladné, osobné, traktor) odhadnúť ich rýchlosti.

Spoľahlivé určenie vpravo a vľavo nie je možné ani u 8-ročných detí. Hoci takmer všetky deti vedia, že pred vkročením na cestu sa treba pozrieť vľavo, len niektoré sú schopné pri výzve „vľavo“ sa aj do tejto strany pozrieť.
Deti v školskom veku majú schopnosť periférneho videnia do značnej miery obmedzenú tým, že majú menší zorný uhol (pri deťoch je o 1/3 menší ako u dospelých) a svojou nízkou výškou tela zbadajú prichádzajúce vozidlo oveľa neskôr ako dospelí. Oneskorene tiež reagujú na optické podnety prichádzajúce zo strán. Dieťa dokáže za 1 sekundu zachytiť 1 až 3 dopravné objekty, čo je len polovica z toho, čo zachytí dospelý.

Sluch je cca do šiestich rokov veku plne vyvinutý. Deti však ešte nedokážu presne určiť, odkiaľ zvuky prichádzajú, časté sú tiež zámeny ľavej a pravej strany. Dobre počujú zvuky prichádzajúce spredu i zozadu v uhle 30 stupňov. I napriek dobre vyvinutému sluchu sa často stáva, že deti z dôvodu zabratia do hry alebo rozhovoru s kamarátom prepočujú zvuky na ceste.

Telesná výška
Predstavuje pre dieťa značné obmedzenie. Napr. medzi zaparkovanými autami má dieťa vzhľadom na svoju výšku zúžené zorné pole, ktoré je pre neho najdôležitejším orientačným  predpokladom. Kvôli svojej nedostatočnej výške sa dieťa aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky stáva „zle viditeľným“.
Dieťa v predškolskom veku bez problémov zvláda chôdzu peši, problémy môže snáď spôsobovať koordinácia pohybov, zvlášť pri vysokých obrubníkoch. V tomto veku sa naďalej rozvíjajú a zdokonaľujú zručnosti ako skákanie, bežanie, hopkanie.
Medzi 6. až 14. rokom dochádza k silnému nárastu motorických schopností. Deti vo veku 7 - 8 rokov už dobre zvládajú jazdu na bicykli.

Správanie sa dieťaťa a jeho reakcie priamo na ceste úzko súvisia aj s jeho osobnostnými znakmi.

• Deti, ktoré sa dokážu ľahko rozptýliť, sa správajú na cestách rizikovejšie.
• Deti zaťažené stresom a problémami majú zníženú pozornosť a nedokážu včas rozoznať nebezpečenstvo situácie.
• Extrovertné deti sa intenzívne zaujímajú o svoje sociálne okolie, potrebujú mať kontakt s inými ľuďmi, priatelia sú pre nich zvlášť dôležití. Pre svoju kolísavú pozornosť sú vystavené väčšiemu nebezpečenstvu ako iné deti.
• Zvýšenú pozornosť treba venovať deťom hyperaktívnym a impulzívnym. Časový interval udržania pozornosti je pomerne krátky. Nie sú schopné kontrolovať vlastné impulzy, ťažko sa vysporiadavajú s náročnými situáciami. Konajú unáhlene a nápad, ktorý sa im práve zrodil v hlave, chcú aj okamžite uskutočniť, nehľadiac pritom na okolnosti.

Na záver ešte uvádzame typické správanie každého dieťaťa bez ohľadu na jeho ďalšie osobitosti:

• Dieťa nedokáže správne odhadnúť úmysly iných účastníkov premávky.
• Dieťaťu robí problémy prerušiť začatú činnosť, pohotovo a primerane reagovať, napr.  na vozidlo, ktoré sa náhle vynorí pri prechádzaní cez cestu.
• Pri prechádzaní cez cestu dieťa smeruje svoj pohľad výsostne na náprotivný chodník. Neorientuje sa na stranu. Jeho zorné pole je značne zúžené.
• Deti sa dajú ľahko rozptýliť hrou a priateľmi.
• Deti sú zvedavé, netrpezlivé a impulzívne.
• Deti chcú ostatným imponovať, neuvedomujúc si hroziace nebezpečenstvo.

Čo môžu robiť rodičia pre bezpečnosť svojich detí na cestách? To sa dozviete v druhej časti, ktorú uverejníme v  najbližších dňoch.

Zdroje: www. familienhandbuch.de, Susannn Richter, Bärbel Merthan