Mami, neumriem od hladu?

14.11.2008 v kategórii Batoľa, autor Daša Krátka, foto: istockphoto.com

Asi 3,5 miliónov detí zomrie každý rok kvôli tomu, že nemajú dostatok potravín. To je tretina všetkých detských úmrtí na svete...

“Asi 3,5 miliónov detí zomrie každý rok kvôli tomu, že nemajú dostatok potravín. To je tretina všetkých detských úmrtí na svete..”

 

Tieto hrôzostrašné čísla asi väčšinu z nás nenapadajú, keď vyhadzujeme zvyšky nedojedenej večere do koša. Poznáte to. - Čo budeš jesť? - Chlebík s medom. -  Dieťa si dvakrát odhryzne a už uteká za svojimi hračkami. - Poď naspäť! - Dieťa sa neochotne vracia k stolu. Ohŕňa nos a vy rozmýšľate, či má význam to do neho tlačiť nasilu.

Myslím si, že nie je správne jedlo deťom vnucovať a nútiť ich dojesť svoju porciu. To ale neznamená, že je správne ľahostajne spláchnuť zvyšky v záchode. Veď čo tie umierajúce deti niekde vo svete? Dnes je ich 3 a pol milióna ročne. Bude ich budúci rok viac, menej? Môžeme to nejako ovplyvniť?

A tak začínam synovi vysvetľovať. Pýtal si si chlebík, tak si ho dostal. Ak nie si hladný, mohli sme ho ušetriť na zajtra. Takto skončí v koši a už ho nikto nikdy nezje. Vo svete je veľa detí, ktorým by tento kúsok chleba možno zachránil život. Ale oni umreli, lebo ich rodičia chlebík nemali. Keď my budeme jedlo vyhadzovať, neostane pre ostatných.
Syn na mňa pozrel a s vážnou tvárou sa pýtal na tie umierajúce deti. Sľúbila som mu, že keď doje večeru, ukážem mu obrázky tých detí na počítači.

Nezjedol všetko, ale snažil sa. Mala som pocit, že si uvedomil, že jedlo nám nemôže byť ľahostajné.
Potom sa ku mne usadil a spoločne sme si povzdychli nad smutnými obrázkami vyhladovaných detí v Afrike. Syn mal v očiach slzičky. Bolo mu z toho smutno.

Dúfam, že z tých pár obrázkov nebude mať zlé sny. Pri zaspávaní, ako som očakávala, sa k deťom umierajúcim od hladu vrátil. Z jeho otázok som vycítila isté obavy z možného vlastného umierania. Vysvetlila som mu, že tie deti nejedli niekoľko veľa dní, že sa nemusí obávať, keď bude niekedy hladný. Nasledovali otázky typu – Načo musíme jesť, Čo sa s jedlom v bruchu deje, Čo je to energia....atď.

Možno to znie naivne, no ja verím, že svojim prístupom a výchovou našich detí môžme prispieť k zníženiu alarmujúcich čísel detských obetí hladu.

Len prestaňme jedlom tak plytvať, veďme naše deti k šetrnosti a vysvetľujme im súvislosti. Urobme aspoň to “málo”, čo je v našich silách. Každá kvapka je pre oceán dôležitá.