Chronologický vývoj dieťaťa - 27.-30. mesiac života

AKO SA DIEŤA VYVÍJA

Dieťa pri chôdzi do schodov strieda nohy. Rado skáče – vie vyskočiť aj zoskočiť na nízky schodík a vie vyskakovať na špičkách. Dokáže už jazdiť na trojkolke – šliape do  pedálov.

V rámci jemnej motoriky – dieťa rozopína a zapína gombíky, navlečie korále na nitku (špagát). Rado kreslí – nakreslí čiary a pokúša sa kresliť kruh. Pri obliekaní je batoľa stále viac samostatné – vie si obliecť nohavice, zapnúť zips, obuť ponožky a topánky. Pri jedle sa nepoleje a vie sa najesť lyžičkou. Postaví vežu z viacerých kociek. Pri hre sa ťažko delí o svoje hračky s inými deťmi.

Počas dňa sa už dieťatko obyčajne nepomočí, v noci ešte nemusí ostať suché. Ak sa pravidelne prebúdza so suchou plienkou, je to znamenie, že môžete plienky na noc  vynechať. Väčšina detí v tomto veku už stolicu udrží a pýta sa na nočník. Za úspech nezabúdajte svojho drobčeka chváliť. Dieťatko už pozná 300 – 500 slov, reč ešte nebýva jasná, niektoré hlásky môže zle vyslovovať. Na obrázku vie batoľa pomenovať osoby a veci, pozná jednu alebo dve básničky.

AKO DIEŤA STIMULOVAŤ

A) MOTORIKA
Umožnite mu jazdiť na trojkolke alebo na hračke, ktorá má kolieska. Hrajte sa tak, aby dieťatko skákalo alebo chodilo po špičkách. Kvôli rozvoju jemnej motoriky spolu kreslite. Ku kresleným obrázkom ho učte krátke riekanky (či už napríklad „bodka, bodka, čiaročka...“ alebo básničky vami vymyslené). Podporte dieťa v navliekaní korálok a stavajte stavby z kociek. Výbornou pomôckou sú rôzne stavebnice.

B) PSYCHICKÝ VÝVOJ
Dieťatko sa snaží napodobovať vaše správanie – využite to a pokúste sa ho začať hrou zapájať do chodu domácnosti (napríklad odkladajte po hre hračky spolu, alebo v záhrade mu umožnite „pracovať“ na vlastnej hriadke). Čítajte rozprávky, pozerajte obrázky – učte dieťa farby, recitujte básničky a počítajte spolu. Nezabúdajte dieťatko veľa chváliť.

PEDIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ

A) OČKOVANIE
Čaká vaše bábätko vo veku troch rokov.

B) PORADŇA
Preventívne vyšetrenie hradené poisťovňou nasleduje v súčasnosti až vo veku troch rokov.

S ČÍM SA MÔŽETE STRETNÚŤ

ZÁPAL STREDNÉHO UCHA (OTITIS MEDIA) – patrí medzi časté dôvody návštevy lekára u malých detí. Do konca 3. roku života prekoná aspoň jednu epizódu akútneho
zápalu stredného ucha 80 % detí. Najmenej 50 % detí prekoná až tri epizódy.

PRÍČINA:
Najčastejšou príčinou (50 % zápalov) je baktéria Streptococcus pneumoniae (pneumokok), ďalej najmä Haemophilus influenzae a Moraxella catarrhalis. Tieto tri
baktérie sa podieľajú v 95 % na bakteriálnom dôvode ochorenia. Zápal stredného ucha môže byť spôsobený aj vírusovou infekciou. Na ochorení a najmä recidíve sa podieľajú aj nasledujúce faktory:

• faktory hostiteľa: kompetencia imunitného systému dieťaťa, dedičná predispozícia, prítomnosť anatomických abnormalít (napríklad pri vrodených vývojových chybách) alebo výskyt adenoidných vegetácií (zväčšenie nosnej mandle), prípadne porucha samoočisťovacej schopnosti dýchacích ciest. Podľa uskutočnených štúdií u detí do
  4 rokov je alergia málo pravdepodobný dôvod vzniku a opakovania zápalu stredného ucha. U starších detí sa alergia môže na otitíde podieľať.
• faktory prostredia:
  – strava dieťaťa – viac štúdií prinieslo dôkaz, že dojčenie chráni dieťa pred zápalom stredného ucha – jedná sa o výlučne dojčené deti prvých 3 – 6 mesiacov.  Ochranný účinok dojčenia pretrváva 4 – 12 mesiacov. Je to pravdepodobne kvôli tomu, že odďaluje prvú epizódu prvej otitídy, dokonca bola zaznamenaná aj redukciu opakovaní zápalu stedného ucha u týchto detí;
  – pasívne fajčenie – viaceré štúdie dokazujú súvislosť medzi pasívnym fajčením a chorobami stredného ucha;
  – návšteva kolektívnych zariadení – vzhľadom na zvýšený kontakt s patogénmi v kolektíve, zvyšuje sa aj riziko vzniku otitídy;
  – socioekonomické prostredie – pri zníženom štandarde sa zvyšuje riziko vzniku otitíd.

PRÍZNAKY:

• Bolesť ucha – u malého dieťaťa môže byť známkou to, že si dieťa ťahá alebo chytá uši. Niekedy môže dieťatko signalizovať bolesť neutíchajúcim plačom. Bolesť je prudká, stupňuje sa pri hltaní, plači a kašli. Bolesť uška sa často objaví a zhoršuje po uložení (počas noci, počas denného spánku).
• Teplota – 38 – 39 °C. V prípade poklesu nový vzostup teploty znamená možné komplikácie. Teplota nad 40 °C tiež môže poukazovať na výskyt komplikácií.
• Vracanie – na začiatku ochorenia; bolesť hlavy, iritabilita
• Opuchnuté regionálne lymfatické uzliny
• Porucha sluchu – v dôsledku opuchu blanky bubienka, prípadne perforácie.
• Výtok z ucha – nebýva vždy. Nastáva v dôsledku spontánnej perforácie bubienka z pretlaku tekutiny v stredouší. Po uvoľnení tekutiny bolesti ustúpia.
• Súčasné alebo práve odoznené príznaky zápalu dýchacích ciest – kašeľ, nádcha. Akútny zápal stredného ucha vzniká u detí často ako komplikácia rinofaryngitídy (zápal nosohltana). Infekcia sa rozšíri z nosohltana cez sluchovú trubicu na sliznicu stredného ucha. Významným podporujúcim faktorom je stagnácia hlienu v nosohltane – preto je dôležité pri nádche hlien odstraňovať, u malých detí pravidelne odsávať. Pri opuchu nosovej sliznice je vhodné používať nosné kvapky na jeho
  zmiernenie.

DIAGNÓZA
sa stanoví podľa klinického obrazu, anamnestických údajov a otoskopického vyšetrenia.

LIEČBA:
v prípade ťažkého priebehu (horúčka, toxický vzhľad dieťaťa), nízkeho veku dieťaťa a zvýšených ukazovateľov zápalu v krvi sú indikované antibiotiká. Podľa uskutočnených štúdií však 70 %, v ľahkých prípadoch až 90 % otitíd sa upraví spontánne pri použití placeba. Preto v prípade nezávažného priebehu u detí nad 2 roky sa (za kontroly
bubienka otoskopom) volí vyčkávacia taktika. Podáva sa symptomatická liečba – antipyretiká (súčasne s protibolestivým a protizápalovým účinkom) a lokálne do ucha Burrow
alkohol. Súčasne je potrebné liečiť aj príznaky zápalu nosohltana.

V prípade, že príznaky neustupujú (v priebehu 48 hodín), prípadne sa zhoršujú, je vhodné antibiotiká nasadiť.