Cumlík a emócie! Ako spolu súvisia?

Cumlík a emócie! Ako spolu súvisia?
11.12.2017 v kategórii Bábätko, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Naše pravidelné spolupracovníčky – psychologičky a mamy zároveň – Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl opäť nahliadli do informácií zo svetových univerzít a špičkových psychologických výskumov, aby nám mohli priniesť novinky i zaujímavosti z oblasti sveta našich najmenších...

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, napodobňujeme mimické prejavy človeka, s ktorým komunikujeme. Pomáha nám to pochopiť emócie, ktoré prežíva.

Používanie cumlíka bráni napodobňovaniu

Používanie cumlíkov prakticky znemožňuje zrkadlenie emócií iných ľudí, dieťatko s cumlíkom v ústach, alebo dospelý s perom v ústach technicky nevedia napodobňovať emócie prebiehajúce pomocou mimiky na tvári človeka, na ktorého sa pozerajú.

U detí je primerané pochopenie emócií druhých dôležité pre rozvoj ich vlastných emócií i pre celkový emocionálny vývin. Napríklad vyššie emócie ako pocit viny a hanba by sa nerozvinuli, keby deti nedostali informáciu od rodičov, kedy sú tieto emócie namieste.

Znamená to, že používanie cumlíkov má vplyv aj na emočný vývin?

Odpoveď hľadal tím vedcov pod vedením Pauly M. Niedenthal a štúdia bola publikovaná v časopise Basic and Applied Social Psychology.

100 francúzskych detí školského veku sledovalo video. Vedci zaznamenávali ich mimické prejavy. Zistilo sa, že len chlapci, nie dievčatá, ktorí mali v detstve počas dňa viac cumlíky, menej zrkadlili mimické prejavy zobrazené osobami vo filme.

V štúdii sa vytvorila diskusia o tom, že používanie cumlíka má pravdepodobne rovnaký efekt na chlapcov aj na dievčatá, ale dievčatá sú vo výchove viac podporované v tom, aby sa zameriavali na emócie a boli empatické.

Ďalší výsledok štúdie je, že chlapci, ktorí používali počas dňa viac cumlík boli hodnotení ako menej emočne kompetentní podľa metodiky, ktorá zachytáva emočnú inteligenciu.

Kontrolovali sa tiež premenné ako kvalita vzťahu s matkou, úzkosť, vzdelanie matky a socioekonomický status. Napriek tomu neboli zachytené všetky možné zložitejšie súvislosti používania cumlíka. Zároveň sa výskum spolieha na subjektívne spomienky mamičiek o častosti používania cumlíka, čo môže byť informácia rokmi skreslená.

Táto štúdia je považovaná za pilotnú (prvá svojho druhu) a jej výsledky čakajú na potvrdenie. Napriek tomu možno stojí za zváženie prehodnotiť nevyhnutnosť používania cumlíkov minimálne počas sociálnej interakcie.

 

Zdroj: Paula M. Niedenthal, Maria Augustinova, Magdalena Rychlowska, Sylvie Droit-Volet, Leah Zinner, Ariel Knafo & Markus Brauer (2012): Negative Relations Between Pacifier Use and Emotional Competence, Basic and Applied Social Psychology, 34:5, 387-394.