Ahoj chcela by som ti len popriat vela trpezlivosti lebo myslim ze ine ti nezostava len to vydrzat ked ani tak ani inak to nejde casom sa to hadam nejak upravi mozno ked bude vidiet ze si silna a nedovolis mu aby ta rozhadzal mozno pochopi ze musi prestat trucovat...vela stastia

Ahoj, ja mam synceka prave vo vzdorovacom obdobi, cize si tiez uzivam svoje, ale ja hlavne neodporucam kricanie na dieta. Doraznejsie povedat, alebo aj o cosi hlasnejsie, ale urcite nie kricat. Ked vidim ze je ale v takom stave hnevu ze si nenecha vysvetlovat, veru stiahnem mu nohavice a 1-2 upozornujuce po holej dostane. Dost dlho som bola proti tomu aby som mu davala po zadku, ale to by som si s nim uz abs nevedela dat rady. Davam mu tak aby to citil ale aby ho to velmi nebolelo. Vacsinou toto zaberie, ze sa spamata, ze uz prekrocil prah unosnosti svojho konania. Neviem aky mas na takyto postup nazor, ale ja myslim ze nie vsetky deti sa daju dat do laty bez vychovnej po zadku. A veru hlavne byt neoblomna a stat si za svojim a co raz zakazes tak to inokedy nedovol. Niekedy trva dlho kym si dietatko toto uvedomi, aj mojmu syncekovi, je to vycerpvavajuce, ale po niekolkych dnoch si to uvedomi a tak jeho zlost a trucovanie trva kratsie. Hlavne ked sa nauci, ze ked nie, tak nie a nic s tym nenarobi, ze nema zmysel zurit a chciet si vydupat svoje. Vela stastia a drzim palce                    

Ahojte. Autorka a maš nejakú konkrétnu situáciu?
No náš malý si tiež občas vydobíja svoje, ale my ho oblbujeme ako sa dá, lebo keď zvýšim hlas, má to opačný účinok.
 :!: Napr. vylezie na poschodovú posteľ a nechce z nej zliezť, lebo mu evidentne robí radosť, že ho odtiaľ nemôžem dostať. Keby som ho zobrala nasilu, tak by reval a kopal nohami, ale ja si vezmem napr. malé kartičky zo zvieratkami a tvárim sa, že sú mimoriadne zábavné, hrám sa s nimi a komentujem čo je na obrázkoch, jeho "akože" ignorujem.
Tak to mám vyskúšané, že zlezie sám od seba dole a  prikvitne za mnou, lebo sa chce hrať tiež.
:!: Keď sa napr. nechce prezliekať, tak si vymýšľam, že: "príde vláčik, zastaví pred domom a ticho ticho, už je tu, vo vláčiku je chrobáčik, ..." on sa započúva, čo trepem a ani sa nenazdá, že ho obliekam.
Proste je to na našej fantázii;-)  Držím palce.

No tak to ja a manžel velmi dobre pozname,taky vzdor. Už som myslela že to maleho prechadza a teraz to opat vrcholi. Hneva sa,robi napriek.
 No riešim to asi tak, manžel je zvačša v robote, že ked sme doma a hneva sa, až moc. Necham ho v jeho izbe vyrevať, to trva tak 5-10 minut. Potom je to ok,on vie čo robí zle, lebo to opisuje v plači,ked počuvam za dverami. Ale aj napriek tomu to robi, až po tej chvili mu to pride,ukludni sa, porozprava a už je vpohode.
No a vonku to riešim aj občas po zadku, podla situácie
Tiež sa mu snažím odviesť pozornosť,ale on je vypočítavy,tak už to moc nejde.
Tiež som sa rozčulovala a občas dost zvyšila hlas,ale to fakt nie je cesta, učim sa aj ja,tak sa snažim to eliminovať.
No držime palce, snad sa to časom aspon trosku zlepší. ;-)

Najucinnejsi liek na vzdor dietata je ignoracia. To znamena, ze ak sa dieta sprava neadekvatne, zuri, vynucuje si nieco placom, hadze sa o zem a pod. treba odist do druhej miestnosti bez komentara a dieta dosledne ignorovat. Chcem zdoraznit slovo dosledne. To znamena, ze takto treba reagovat vzdy. Dieta zisti, ze jeho hnev a plac nevyvolava ziaducu reakciu(cize nedosiahne to co chce a navyse mu nevenujete pozornost) a prestane to robit.  Mam to uz odskusane na dvoch detoch a funguje to u oboch napriek tomu,ze su absolutne povahovo odlisne.

Je jednoduchsie ak sa to zacne uplatnovat hned od prvych prejavov vzdoru, takze ak ste uz vo faze, ze dieta s vami cvici, asi bude "odvikacia kura" trosku dlhsia. Ale chce to len trpezlivost a dosledne dodrziavanie. Ja viem, ze vonku sa to dodrziava tazsie, najmä ak sa dieta hodi o zem uprostred cesty. V takom pripade ho treba odtiahnut (premiestnit) napr. na travnik a nechat ho tam nech si trucuje, otocit sa inym smerom a nevsimat si ho, az kym neprestane.

Skusila si terapiu pevnym objatim? Ked dieta zuri, place, jeduje sa, treba ho objat a opakovat mu ze ho lubis, ale nepaci sa ti ako sa sprava, ze to nie je dobre, a pritom ho stale pevne drz v objati. Je to prirodzene obdobie vzdoru, ktore je pre dieta dolezite, aby vyrastlo v zdravu ludsku osobnost. Treba mu davat co najviac lasky a pozornosti. Snazit sa odviest pozornost niekam inam. Zvycajne po dlhsom objati, sa dieta upokoji, prestane sa mykat a samo sa privinie k mamine. Mne syncek tiez zvykol potom povedat, ze ma lubi. Mame dve deti a funguje to. Treba mat vela trpezlivosti. Su lepsie aj horsie dni. Staci, ked je dieta nevyspate a uz je hned nachylnejsie reagovat vybusnejsie. deti potrebuju pocitit, ze ich mame radi bezpodmienecne, nielen vtedy, ked su dobre a vsetko zvladaju, ale aj ked maju zlu naladu alebo nevedia si poradit s tym, co citia. Treba mat aj isty nadhlad, vyzadovat od nich veci primerane veku a necakat, ze budu jednat v takom nizkom veku ako dospelaci so super sebaovladanim. :) Prajem vela trpezlivosti, vynaliezavosti, fantazie a hlavne vela lasky. papa

Ahoj jarkab, ja som o tom citala o terapii pevnym objatim aj chvilu sa to u nas dalo ale ked syncek zacal pred niekolkymi tyzdnami hryzt, tak to neviem uplatnit, lebo by som bola sama modrina, chnapne v okamihu, ze ani nestihnem reagovat a to je skoda.

Ahoj lila75 skusila dom aj ignorovanie, pises ze mas deti roznej povahya vedela si si poradit. Ked maly trucuje, podla toho v ktorej miestnosti je, taky neporiadok tam robi. On sa nehodi o zem a tak reve ale najradsej hadze vecami - v kuchyni pribor zo suflika, v izbicke farbicky a kocky, v obyvacke chce trieskat dvierkami na skrinkach... skratka keby som ho nechala (uz som ho tak nechala a takto to dopadalo) tak si aj hlavu roztrieska. Myslis ze by som ho mala predsalen nechat nech si skutocne robi cokolvek a ignorovat to a ze to po case polavi?

Je strasne tvrdohlavy. Ja som dosledna, urcite veci mu nedovolim nikdy a napriek tomu otravuje a neda pokoj aj za cenu kriku a placu, dlhe tyzdne ho oducam od toho co si zmysli. Viem ze to musim vydrzat a nepolavit, najhorsie je, ze som si nedavno uvedomila, ze na akekolvek moje nie reaguje podrazdene a okamzite hryzie. Ako mozem toto zmenit? Ci opat len pockat kym z toho vyrastie? Jedna znama mi povedala ze ked jej dcerka hryzla, pohryzla ju tiez, ale cojaviem.... Neviem ci je to zrovna vhodne. Po holej ho capnem ked neustriehnem jeho pohyby a zahryzne sa a nechce pustit. Nechapem taketo jeho neustale protesty.

ahojte, ja som si týmto prešla pri staršej

ona je taká povaha, od malinka velmi uplakaná, vzdorovitá, nikdy sa nechcela túliť ako iné deti. Obdobie vzdoru začalo okolo roka, potom nejaký čas bolo dobre, potom s nástupom do školky prepuklo znovu a tam to bolo uplne zle. Ani učitelky si nevedeli s nou poradiť, nechcela tam spávať a vrieskala tak, že nam odporučili brať ju naobed domov, lebo vraj vrieska nahlas na celú školku a ine deti nemožu spať:roll: Uplne najhoršie sme mali v 4 rokoch, to sa nam od plaču až zachádzala (modrela, začínala sa dusiť, takže bohužial, vytrucovať som ju nemohla nechať). Od plaču sa tiež dokázala povracať...

Terapia pevným objatím u nas absolutne nefungovala, ona totiž nezniesla, ked mala záchavt, aby sme sa jej vobec dotkli, iba sa to celé zhoršilo a vrieskala ešte viac... skúšala som to...

Tiež sa priklánam k ignorácii, aj ked je to tažké... No u nás super ťažké, lebo bývame s mojimi rodičmi v 1 dome a tí sa hned do toho angažovali :roll:  Moja mama mi dcerku opatrovala a ked začala plakať, dala jej všetko čo chcela, len aby neplakala (mama ma taku teoriu, že ked dieťa plače, treba mu vyhovieť, lebo potom sa "naučí plakať":s ) Nemusím asi hovoriť, že to malu uplne "pokazilo" :( :( :(

Ak ma dieťa taku povahu, ani z toho nejako nevyrastie. Naša dcera sa hádzala o zem ešte ako 6-ročná a ani teraz nemá problem sa rozplakať a trucovať aj pol dna. Hádzanie o zem prestallo s nástupom do školy, ale prešlo to do večného odúvania a trieskania dverami za všetko ... Najhoršie je to, že ked sa rozplače, nevie sa sama tíšiť a plač stupnuje ...

Napr. sa nam stalo, že chcela niekam ísť, ale ja som trvala na tom, že si uprace hračky. Hodila sa o zem, lebo chcela ísť hned. Povedala som jej, že ak bude plakať, tak nepojde už vobec nikam ... No vrieskala ako nepríčetná 1,5 hodiny.  Pritom sme jej stále opakovali, že može ísť, len ak prestane plakať, nekričali sme ani ju nebili, netrestali, tvárili sme sa kludne.

Tiež som ju párkrát aj capla po zadku, ked mi ušli nervy... :ups: Ale nepomáha to, práveže ešte pridala.  Vonku som to riešila tak, že som ju vzala za ruku a išla čo najrýchlejšie domov, niekedy som ju musela odniesť.

Najlepšie je záchvatu predísť. Nie vť´ždy je to možné, moja dcerka ma zmeny nálad zo sekundy na sekundu, normálne sme sa bavili, smiali a ona si zrazu niečo vymyslela a hodila sa o zem, velekrát sme ani nevedeli prečo:shock: . Ale niekedy som videla, že ma nervy a výbuch sa blíži, tak som sa ju snažila niečim zaujať. Lebo už ked dieťa začne plakať, vela už neporiešite...