Ahojte maminky, hrdinky ;-) .. No ja som "doslova" slobodnou maminkou nikdy nebola, ale mam bohate skusenosti s vychovou svojej prvorodenej bez otecka, ale s pomocou rodicov.. moralnou , aj financnou.. Bez ich pomoci by sa nam zilo ovela tazsie.. Ked mala dcerka rok a pol, tatino od nas odisiel, ale aj dovtedy sme nezili prave idealne.. Napriek tomu, ze sme boli velka studentska laska na pohladanie a vela ludi nam zavidelo, nieco sa pokazilo a uz sme to nedokazali napravit.. Zial.. Bolo to pre mna velmi tazke obdobie a trvalo nekonecne dlho..
Mala som velky problem si zvyknut na to, ze som sama.. Matersky prispevok mi nestacil na pokrytie ani najzakladnejsich potrieb, tak som brigadovala cez vikendy a po veceroch, aby som nebola docista zavisla od rodicov.. tatinko neprispieval, a ked, tak len sporadicky, nemohla som sa v tomto nanho vobec spolahnut.. cela tarcha ostala na mne. Vela noci som preplakala, bola som taka mladunka, (ako mozno vy) a zdalo sa mi strasne nespravodlive, ze musim prezivat take sklamanie..
Ale cas bezal, dcerka rastla, zvykla som si spoliehat sa hlavne sama na seba.. Coskoro som sa zamestnala a stala som sa nezavislou, nielen financne, ale aj v mysleni.. Partner mi chybal, ale zvladala som to statocne..
A teraz?? Nie som vydata, ale zijem v peknom, harmonickom vztahu s mojim najlepsim kamaratom.. Pravdaze sa nas vztah zmenil, uz nie sme iba priatelia ;-) A pribudol nam novy clen rodinky, nase uz devatmesacne zlaticko..
Nie je to pribeh z rozpravky s dobrym koncom, nic nebolo lahke a mam pocit, ani zadarmo, ale som spokojna, konecne..
Tymto Vas dievcata chcem len povzbudit a povedat Vam, ze aj ked je osud slobodnych maminiek tazsi (myslim si, ze nie je na mieste porovnavat sa s vydatymi maminami, aj tam su velikanske rozdiely ), da sa zvladnut.. Len mozno treba verit v samu seba a snazit sa mysliet pozitivne, aj ked je tazko..
Ved tie nase uzasne deticky nam dokazu dat tolko lasky, ze nemozme byt nestastne.. Drzte sa maminky..