Byvanie s prasvokrou na dome

Ahojte, chcela by som sa poradit s nezainteresovanymi osobami, lebo niekedy mam pocit, ze som v nasom dome jedine ja ta nenormalna... Zacnem pekne po poriadku:
Otehotnela som na VS a rozhodla som sa popri babatku si tuto skolu aj riadne dokoncit, co sa mi aj nedavno konecne podarilo. S priatelom sme boli vtedy necele dva roky a bola to laska ako hrom. Ved aj este je. :) Moji rodicia boli za to, aby sme sa vzali, ja som sa prilis ponahlat so svadbou nechcela (mam rozvedenych rodicov) ale budis, ci teraz alebo potom, aspon to budeme mat uz za sebou.. Do svadby sme byvali v maminom byte, pretoze ona bola aj tak vacsinu casu u priatela a na byt chodila len sporadicky ak mala nejake vybavovacky.. S manzelom sme mali naplanovane, ze po case by sme si nasli nejaky mensi bytik a vzali si pozicku a osamostatnili sa. Lenze to som mala zrejme naplanovane iba ja. Vratim sa k tomu realu. Rok pred svadbou zomrel muzovi dedko a babka nariekala a nariekala ze ona chce aby k nej isiel byvat ze jej je smutno a je to jej oblubeny vnuk atd atd.. Nuz suhlasil. Ja som bola silna alergicka tak sme tam pocas mojho tehotenstva nemohli byt ani na skusku, okrem toho tam bolo biedne kurenie a neustale zima.. Muz sa rozhodol, ze si to tam prerobime a zostaneme s babkou, lebo predsa babka potrebuje, aby sa o nu niekto postaral a nikto nema zaujem a ved budeme mat dom! Boze moj, kolko som sa mu mohla navysvetlovat, ze ja by som sice chcela niekedy mat dom a bolo by to krasne, ale strasne moc sa bojim toho spoluzitia s jeho babkou.. Ze to nie je sranda s takymi starymi ludmi.. Lenze on ma nepocuval, povedal, ze co si stale vymyslam, ze vsetko bude v pohode a babka si bude hladiet svojho, my svojho a je.. Aj svokra ma presviedcala.. Evka, nemusis sa nicoho bat, babka si bude robit po svojom... Nuz a manzel povedal, ked uz mu praskli nervy z mojho vecneho mrncania - pojdeme na dom a hotovo. Nevymyslaj, dobre bude. Tak sme teda isli na to.
Neustale som chlacholila samu seba tym, ze ked muz povedal bude dobre, tak bude dobre, ale moc mi to nepomahalo. Zrejme bude nieco na tej preslavenej zenskej intuicii.. Babku sme poslali k jej druhej dcere hned po svadbe na "dovolenku" a zacali sme prerabat.. To snad mozno spomeniem este ako si vymyslala ze bude pocas prerabky byvat v pivnici a umyvat sa vonku a vonku chodit aj na zachod, ze ona nikam nepojde...
Dom sme kompletne prerobili za 4 mesiace, babka bola medzitym raz u jednej dcery, potom u druhej. Mala to ako pekny vylet a myslim, ze bola spokojna, aj ked sa velmi uz tesila domov. Ja som si stale vravela, ako to tu musim spravit, aby sa jej tu pacilo, a dufala som ze sa jej veru bude. Predsalen tu byvala roky a bol to jej domov. Ked prisla, od radosti plakala, hovorila ake je to tu krasne atd.. Potom po case samozrejme rozpravala ako by ona dala niekde o jednu dlazdicku viacej a nedala by na zachode oranzovu ale iba zelenu a ine.. Pisem tu cele litanie a vlastne som sa este nedostala k jadru, stale som len v uvode. :) Este by bolo toho vela co pisat, ako babka do noci spievala operu vo vedlajsej izbe spolu s televizorom, ale to su vsetko take talafatky, ktore sa daju pri troske rozumu tolerovat, podme dalej.
Naozajstny sok pre mna prisiel, ked som prisla z porodnice. Bola som pripravena, ze nebudem mat prilis vela sukromia, ale tie krajnosti, do akych zachadzala babka, nemali mieru. Kedze som bola prvorodicka, ocakavala som, ze mi bude chciet radit a ze sa jej budem moct spytat na stare babske rady, aj ked radsej sa spolahnem na kamaratky co maju aktualne deti teraz – veda predsalen pokrocila. No lenze moja mila babka... Ona si vklude anglicanky prisla za mnou, ked som kojila, so slovami, ze musi skontrolovat, ci mi maly poje na prsniku... Zostala som stuhnuta ako kamen. Pre mna stale cudzi clovek, rozumiete. Neskor som sa od nej dozvedela z jej usedavych placov, ze ona nikdy nekojila a velmi chcela, a naco su jej tie velke prsia, no doktor povedal, ze na paradu atd atd... Mne pri tom maly mohol vrestat a ona sa prechadzala po nasej spalni: „Evka, zabal mi ho, ja ho budem nosit! Evka, dones mi kocik dovnutra, ja ho budem kazdy vecer uspavat v kociku. Evka, daj mi ho, ja ti ho utisim, ja mu budem spievat, uvidis, ze zaspi...“ O boze, ved ja som jej ho dala kolkorat popestovat, ale najradsej vtedy, ked bol malinky spokojny. Pre matku signal ked dietatko place a ma naplnene uz vsetky potreby, mozu byt podla mojho zdraveho rozumu len dve veci, ze ho nieco boli a ze potrebuje citit pri sebe mamicku.. Lenze vysvetlite to babke. A ja som vtedy proste potrebovala byt s nim. A aj som bola. Ibaze mamicka nanervy.
Moje babatko najradsej spinkalo vonku na vzduchu aj a som bola rada, ze mozem vypadnut z domu. Co najcastejsie to slo, samozrejme. Lenze som sa musela aj ucit, dohanat zacaty semester, ktory som stravila v porodnici. A tak som maleho uspala, nechala kocik na dvore, prikryty sietkou – babka medzitym odkialsi doviedla kocura a pestovala ho odkedy som bola tehotna a ta macka vkuse by len do kocika chodila.. Takze po uspati dietata som zacala nahanat kocura aby som ho zavrela do garaze aby som sa apson na chvilku mohla vklude ucit a nieco popritom aj navarit. Ha-ha, mila babka ked videla ze je kocur zavrety v garazi, hned utekala von, ze ona ho pusti, chudacik co on bude v garazi, ona ho bude strazit. O chvilku pozeram von oknom a babka hladka kocura, maly zamrci, babka ide ku kociku a hladka male babatko tou istou rukou!! Skoro ma vystrelo. Nedalo sa jej to nikdy vysvetlit, lebo ona si vzdy ruky umyva a nikdy by nehladkala najprv kocura. Jasne. Nie jeden raz som to videla. Alebo zacala vonku hrmotat, vzdy si nieco nasla, sudy, kyble, ja neviem ani ci mame tolko zeleza na zahrade, ako dokazala taky hluk narobit, maly bol v momente hore a ja som mala po uceni.. Ale to neskoncilo, lebo ak som sa nahodou spolahla na jej slub, ze mi ho vonku bude strazit a ked sa zobudi, zavola na mna a isla som sa ucit do spalne, aby som sa tam nemusela stale pozerat na dvor a kontrolovat ocami kocura, maleho a babku, lebo to sa naozaj tazko uci.. Tak sa mi stavalo, ze pocujem maleho ako vresti a babka sa snazi ho prekricat pesnickou; ale ze by mi prisla povedat ze je hore tak to nie.. A ona mi odpovie na moju otazku, preco ma nezavolala: „Lebo som si myslela, ze ho mam este uspat..“ Su to take drobnosti, ale niekedy ozaj na zblaznenie..
Napriklad ma hnevalo aj to, ked sme si s manzelom a malym kooonecne poobede lahli vsetci traja na postel (malinky este nelozil), ja som si chcela uzit ze konecne sme vsetci traja pokope a babka pride za nami do spalne a zacne nam rozpravat nejake nenavistne klebety na susedu, pricom nas to absolutne nezaujima, ale co mi v tom momente chodi hlavne po rozume je, ako ju moze moj manzel nechat neustale vstupovat do nasej spalne, len tak bez zaklopania, akoby to nebola ani nasa izba.. A to musim povedat, ze ten dom uz bol v tom case prepisany na nas dvoch ako majitelov. Babke sme slubili, ze sa o nu patricne postarame a kedze nie sme nejake ludske svine, tak to aj plati. Vtedy som si prvykrat otvorila usta a povedala som jej, ze ma ziadna suseda nezaujima, ze neustale vidi na kazdom nieco zle a mna to uz nebavi pocuvat. Urazila sa a odisla, a konecne sme boli aspon chvilku sami. Prehovorila som manzela aby jej povedal nech do nasej izby vstupuje len so zaklopanim. Babka bola veeelmi dlho urazena, vyse mesiaca urcite, uz si to celkom presne nepamatam. Sedela v kuchyni za stolom, zazerala na mna, a milucko sa prihovarala mojmu synovi a tvarila sa, ze ja tam ani nie som. Mimochodom, tuto taktiku pouzivala potom este nespocetne velakrat. Ked prisiel moj manzel domov z prace, akoby vsetko bolo v najvacsom poriadku. Iba zo zeny mal uzlicek nervov a kedze sam bol unaveny z prace, nechcelo sa mu riesit „moje“ problemy. „Babka je v pohode, maly je v pohode, ja som v pohode... Iba ty mas neustale nejaky problem, tak sa nad sebou zamysli.“ Bác, a uz som dostala.
Napisala by som aj viacej, ale uz som ustata... Mozno zajtra. J Moj hlavny problem spociva v tom, ze neviem, co mam spravit, aby som mala doma klud.. Resp., ci sa da vobec nieco spravit. Dom ma jedno poschodie, spolocnu kuchynu a tri izby, kuplenu a zachod. Brali sme si pozicku na prerobenie a vyplatenie casti domu. Ked maly pojde do skolky, mohla by som si najst privat a odstahovat sa vykaslat sa im na cely dom.... Aj nad tym dost casto uvazujem. Ale sa bojim, co to spravi s nasim partnerskym vztahom, co to spravi so vztahom maleho k otcovi, ved predsa takto mozu byt spolu kazdy den.. A keby odidem? Povedal mi raz v slabej chvilke, ze by to bral ako svoju osobnu prehru, ze slubil, ze sa o babku postara a o nas sa stara tiez, zaraba, pomaha mi najviac ako vie a je to pravda.. Maloktory muz manzelke uprace len tak z dobrej vole kuchynu alebo umyje okno, ked sa uci na statnice.. Fakt klobuk dole. Ale tento moj vztah s babkou on nikdy nepochopi. To je vecny boj a je to strasne moc na nervy a na psychiku. A ked uz nic nie je, tak si babka vymysli. Ale zas na druhej strane, aj takyto stav by nas mohol doviest v nasich vztahoch do krajnosti a sposobit to, ze uz by som si ho proste pre tuto jednu jedinu stranku jeho osobnosti, pre tu jeho nechapavost voci mojim citom, ze naozaj som v tomto labilna, to si priznavam.. Ze by som si ho mohla prestat vazit. Niekedy uz som mala take stavy, ze som vobec nemala chut ho ani vidiet a pritom mi nic neurobil. Neviem, kde sa to vo mne bralo, ale mala som taky blby pocit, ze on mi proste nerozumie a nikdy ma nepochopi a ked to takto pojde dalej tak sa na to mozem cele vykaslat. Bola som akoby nahnevana sama na seba, ze to nedokazem vyriesit a nedokazem zvladnut. Inak je nas vztah celkom ako rozpravkovy, velmi sa lubime a rada by som, aby to aj tak zostalo. No baby poradte, co robit? Viem, ze je to strasne moc dlhy clanok ale v skratke sa o tomto dost tazko vyjadruje a vedela by som popisat toho este vela, aby som Vam to co najblizsie vedela priblizit. Ja nechcem babku ohovarat a nechcem mat problemy, ale potrebujem vase skusenosti. Lebo svokra mi radi vydrzat („ved to mozno nebude dlho trvat..“ no diky, ja nikomu smrt nezelam a nikde ani s takymto pocitom nechcem zit..) a mama mi radi to iste, len v zmysle: „ty si si este neuzila v zivote nic zleho“ (akoby bolo povinne v zivote si prejst najhorsimi z najhorsich situacii a poriadne si ich vyzrat a az vtedy ma clovek narok na spokojnost. nehovorim, ze nie som stastna za vsetko, co mi zivot dal, za krasneho synceka a milujuceho manzela. Ale chcem riesit problemy uz v zarodku, resp. vtedy, ked su este riesitelne a nie az vtedy, ked uz je neskoro. Tak, tie statocne, ktore toto docitali az do konca, piste rady.. Dakujem!