Ahoj,
je smutne,co sa vasej rodine stalo.Sucitim s vami. Ja som v 10 rokoch prisla o mamku,viem si predstavit,ako sa citia tvoje deti. Avsak ver, ze keby si to nemala zvladnut, tak takuto skusku ti zivot neprinesie. kazdy dostane to,co potrebuje. neviem,nakolko ta to povzbudi zdvihnut hlavu,ale najhorsie, co mozes robit je lutovat samu seba a zaoberat sa minulostou. Ano,vsetko ma svoju pricinu,castokrat ju ale spozname neskor. Zbytocne sa budes trapit, obvinovat,ci lutovat. Nielenze ti to nepomoze,ale mozes utrpiet dalsie vazne straty, napr. na svojom zdravi.
Tazko ti niekto poradi, co presne a ako mas robit. Ten, kto takuto situaciu neprezil, nepochopi...
Urcite sa vsak nebarikaduj medzi 4 stenami. Verim,ze sa najdu k tebe spriaznene duse, pri ktorych sa mozes vyplakat. A potom vezmi vsetku svoju energiu, a rob veci, ktore mozes zmenit a ovplyvnit.(vychova tvojich deti, starostlivost o vsetko,co k tomu patri). je toho vela, aj kona by to zlozilo. Ale silnu mamu nie! Urcite si silna osobnost a vela toho dokazes. Nepojde vsetko lahko a bez prekazok, ale ak si mudra,budes sa ucit, ved preto zijes. Drzim ti velmi velmi palce.

Dobrý večer, je mi veľmi smutno, keďže sa blížia sviatky a rodiny sú spolu, no a v tej vašej bude ocko chýbať.Naozaj si neviem predstaviť akú bolesť prežívate a slovami sa to asi aj ťažko vysvetľuje, kto to nezažil nepochopí. Preto je aj ťažko radiť. Rada by som vám však vyjadrila aspoň podporu. Verím, že spolu s deťmi, rodinou a priateľmi nájdete spoločnú cestu ako ďalej. Určite by vám pomohlo aj porozprávať sa so ženami vo vašom okolí, ktoré to tiež prežili. Musíte nájsť silu ďalej žiť, ocko sa na vás zhora pozerá a bude na vás hrdý. Prajem vám veľa síl a budem na vás myslieť aspoň v modlitbách. a možno raz zase napíšete o tom, ako sa vám podarilo nad smútkom zvíťaziť.

Dakujem vám zo srdiečka

Moja babka zostala sama so 4 detmi vdova taktiez mala nieco cez 30 alebo dokonca menej ... rozstavany dom, dlhy .... bola to velmi silna zena, vel,i silna, nikdy som ju nevidela plakat a nikdy sa na nic nestazovala ... a nikdy nedovolila aby ju ostani lutovali. podla mna aj preto aj dostala rakovinu ani sme nevedeli ze ma zdravotne problemy, zomrela velmi rychlo ale v bolestiach ... proste, zivot je velmi velmi tazky, netreba sa poddavat osudu ... teba kazdy lutuje, ze si prisla o muza ... a zober si zeny ktore muza maju, nedava im peniaze, nestaram, bije ich ... 90 percnet ludi si mysli, ze si za to mozu sami, vsak? a takymto zenam nema kto podat pomocnu ruku, ty aspon dostanes prispevky od statu a nalepky vdovy co je spolocensky prijatelnejsie ako slobodna matka alebo rozvedena ... ak si hlboko veriaca, tak pan Boh sa tak rozhodol a z nejakeho dovodu to urobil ... viera ti pomoze a urcite aj ludia ... takze hlavu hore a treba ist dalej ... 

Vieš,,nikdy som nepotrebovala aby ma niekto lutoval ,,to v prvom rade ..ja sa so svojou bolesťou vyrovanam sama a ver že ani jedna žena by nechcela byť v situacii akej som..ked deti ozstanu siroty..nikto to nevie pochopiť len ten kto to zažil..ked musíš deťom oznámiť smrť milujuceho ocka..ked si ho dcerka nestihla ani užiť..ked ti to dieťa psychycky nezládne a musiš chodiť k psychologovi,ked poča smužovej choroby nevedeli čo je noc..ked chodili do školy nevyspate a prve čo bolo ked prišli zo školy bolo pozrieť do izby čo je tam,---a ak sa ti zdá príspevok od štatu -vdovsky 77 eur vela..tak potom...............a ver tomu že radšej byť rozvedena ako vdova...neprajem to nikdy žiadnej žene a hlvane žiadnemu dieťaťu prísť o rodiča,,,nikto by nechcel prechadzať tým čo mi....

ahoj, prečítala som si túto diskusiu až teraz a nedá mi nereagovať zvlášť po tom poslednom príspevku.
Ja som našťastie nič také osobne nezažila, ale vo svojom okolí mám bohužiaľ viac takýchto prípadov a viem že to musí byť strašné prísť o milovaného človeka, ale hlavu hore máš deti - dôvod pre ktorý žiť a aj keď čas nezahojí všetky rany určite ich časom aspom trošku zalepí. Si silná žena keď to všetko dokážeš zvládať, neboj zvládneš to a raz ti v srdci opäť výde slnko