Ahoj, neviem či ti poradím lebo aj ja často zápasím s týmto problémom. Deň má často málo hodín, ľúbim svoju rodinu ale nestíham venovať sa každému rovnako. S mojimi rodičmi som rezignovala. Viem sú to moji rodičia ale oni už zneužívali to, že všetko za nich spravím a vybavím. Neviem presne čo myslia tvoji rodičia pod tým, že sa máš o nich starať. Sú už veľmi starí alebo chorí? Moji rodičia sú zdraví päťdesiatnici ale správajú sa ako chorí starčekovia. Chápala by som keby boli chorí, nevládni, že žiadajú pomoc - to je samozrejmé. Ale ja popri mojej rodine nevládzem starať sa o ich banality, keď oni ešte vládzu len sa im nechce :roll: 

Mladšieho brata od detstva ťahám z nejakého prúsera.

Dcéra je na mne závislá. Čím viacej sa jej venujem, tým viacej je na mňa naviazaná a v citovom vydieraní je majsterka. :lol:

Môj partner sa na to len s veľkou dávkou trpezlivosti pozerá a keď vidí, že začínam mať nervy v kýbli, tak ma objíme, čo mi veľmi pomáha. A občas sranduje - Dcéru ľúbiš viacej ako mňa. Brata ľúbiš viacej ako mňa...  Vie tým odľahčiť pre mňa ťažkú situáciu. 

Z tvojho príspevku som nepochopila, čo chceš ty. Viacej voľného času pre seba? Alebo nevieš ako sa máš zariadiť s prácou do budúcnosti? Alebo ti prerastá cez hlavu len ten nátlak? V každom prípade si ujasni čo chceš hlavne ty a choď za tým. Rodine vysvetli, že máš právo na vlastný život a názor. Držím palce. :therethere:

Tu autorka. Dakujem za prispevok. Rodicia by potrebovali pomoct, su uz starsi a zdravie im uz tak nesluzi. Ja samozrejme chapem ich poziadavku a chcem im pomahat. Urcite nie je nemozne zosuladit vsetky cinnosti o ktorych pisem. Chapem aj manzela, aj dieta aj zamestanie.

Chcem vyjst v ustrety svojej rodine a okoliu, ale rada by som to robila s nejakou vyvazenostou aby som aj pre seba mala cas. Nieco v tom zmysle aby vlk bol syty aj koza cela. Citim sa vyhorena a tazko sa mi nad tym uvazuje a mozno je riesenie strasne jednoduche ale ja ho nevidim...

gratulujem k ukonceniu VS. popri dietati to musi byt dost narocne. mne stacilo, ze som pracovala a este sme prerabali byt. a ked som skoncila, tak som mala celeho sveta dost.

no a teraz k tomu casu.... co vlastne chces? vysku si si spravila preto, lebo si chcela zmenit pracu? alebo mas teraz pocit, ze si zasluzis lepsiu poziciu kvoli titulu? alebo ma manzel pocit, ze mas mat lepsiu pracu? sucasna pozicia ti nevyhovuje? skus si sama odpovedat na tieto otazky. a dalsia vec.... aj ja mam spravenu vysku a tiez si niekedy poviem, ze mohla by som zarabat viac, robit nieco ine. ale..... manzel je podnikatel, mame 5 rocnu dceru a nemozu obidvaja rodicia robit od nevidim do nevidim. niekto sa musi "obetovat" pre rodinu. neviem si predstavit, co by bolo s nasou uzasnou dcerou, keby sme ju hodili nejakym aupair len preto, aby sme obidvaja mohli budovat karieru. nato sme dieta nemali, aby sa onho staral niekto cudzi. a ty pises, ze manzel ma vysoku poziciiu a pravdepodobne casovo narocnu. ako by ste si rozdelili starostlivost o maleho a domacnost? ostalo by vsetko na teba?

neviem, aky zaujem a starostlivost si predstavuju rodicia. my sa tam snazime chodit pravidelne, ale skor je to o tom, ze su s malou a sem tam sa spravi nejaka vacsia brigada okolo domu, alebo na zahrade. ale urcite tam nie sme kazdy druhy den.

cas na seba mam napr. v sobotu rano, kedy nevstavam s ostatnymi. manzel nachysta ranajky, pusti malej rozpravky. a ja si mozem vylihovat aj do 10,00 hod. a kazde dva tyzdne mam masaz. manzel sa vtedy snazi prist domov a mat dceru. ale nie vzdy sa mu to podari, takze velakrat je tam so mnou. ale ta hodinka mi staci na odpocinutie. staci jej tam zobrat hracky a uz sa tam volako zabavi. mojej maserke to neprekaza. ona jej tiez este povytahuje hracky po svojich detoch. no a ked uz som fakt unavena, tak sa pustia rozpravky na dvd a hotovo. radsej nech si dcera pozrie nieco v tv, ako mam byt ja unavena a nervozna, ze nestiham.

nepíšeš, akú maš prácu a pracovný čas ... ale väčšina z nas žije takto. V behu medzi rodinou a prácou. Ja mam dobry pracovný čas a tiež nestíham všetko podla predstáv. Deti máme dve, manžel mi pomáha, práca ma v podstate baví ... ale nič nerobím na 100%. To sa proste nedá. Ked je v práci nejaké hektické obdobie, doma to podla toho vyzerá, nestíham upratovať, nevyváram, nekontrolujem tolko dcerku  a syna "odkladám" častejšie k babke aspon na hodinu-dve. No a ked ma zasa volnejšie, alebo dovolenku, snažím sa im to vynahradiť.

Na seba velmi čas nemám, aj ked sa snažím nájsť si občas čas na kaderníčku alebo kamošku. Niekedy so zlým svedomím, že som zanedbala rodinu, ale čo už, človek sa musí vedieť aj utrhnúť.

Rodičom pomahať treba, ale skus sa s mamou dohodnúť, že napr. raz za 2 týždne jej prídeš upratať a raz za štvrť roka napr. umyješ okna ... no nemože si s teba urobiť poskoka, kedže maš aj svoju domácnosť. Moji rodičia su ešte sebestační, no občas tiež niečo potrebuju.

To, že do teba hučia si musíš bud vyriešiť v svojej hlave a nevšímať si to, alebo to ludom vysvetlíš raz a navždy.

hmm, najma ty si musis zoradit veci podla priorit. ked budes mat jasno, co naozaj chces, budes tomu potom venovat aj tolko casu, kolko tomu prislucha. a vsetko, co chces (ty chces, nie ostatni), stihnes.