Noo, podla mna to je pripad pre psychologa, rob s tym nieco. Je to len a len tvoja emocia, a je len na tebe, co s tym urobis.
Robis zle hlavne synovi. Ved na vztahy so starymi rodicmi v detstve spominame najradsej....a to nehovorim o inych ludoch, kazdy ho moze niecim inym obohatit.

Skôr, než sa začnem rozpisovať - prosím Ťa, môžeš upresniť, koľko má Tvoj syn mesiacov/ rokov? Je to Tvoje prvé dieťa?

Ja ta neodcudzujem, skor naopak, chapem ta. Ja mavam podobne pocity. Niekedy je to lepsie, niekedy horsie. Vadi mi, ked je k nemu vyslovene mila, mne to priprada take prehnane alebo nutene alebo take divne akoby.
Aj ja mam dobru svokru, a tiez si to nezasluzi. Ale tiez si neviem pomoct. Ja to citim tak, akoby som ja najlepsie vedela co a ako s dcerkou. Ale vsimla som si, cim je vacsia tym je to lepsie :-)
Tak nezufaj, to sa upravi.

tiez si myslim ze by si mala vyhladat pomoc ziarlivost je zakerna choroba s toho ze sa svokra malemu venuje by si sa mala tesit a aj si niekam vyrazit oddychnut si drzim ti palce

podla mna to nie je ziarlivost na syna.. len sa bojis ze tvoj syn bude mat radsej svokru.. ale pokial sa k synovi spravas ako sa mas, tak sa urcite bat nemusis ze bude chciet viac ju ako teba :-)
a co sa tyka toho ze mas pocit ze je to prehnane alebo nutene tak to tiez moze byt ale to zavisi aky mas vztah so svokrou to by si uz mala vycitit ci ona nahodou to nerobi preto aby ju mal tvoj syn radsej ako teba...

ja mam tiez podobny pripad.ale ztym rozdielom ,ze moja svokra nie je dobrá.nikdy mi snicim nepomohla dokonca v prvych mesiacoch po mne aj vysavala.bola alkoholicka-teraz neviem lebo mame oddelene domacnosti avelmi sa nestretavame.nikdy sa neopytala ako sa maju moje deti apritom byva v tom istom dome.adalo by sa piisat otom strasne vela.moja dcera ju vyslovene zerie aja vnutri trpim beriem to ako zraduaj ked viem ze dcere nemozem zakazovat byt s babkou.

...syncek je moje prve a vytuzene dietatko a je aj prvy vnucik...asi sa naozaj bojim ze svokru bude mat radsej ako mna(aj ked som dpbra mama ja musim robit aj zakazy kym ona je len dobra...)syncek ma 10mesiacov

no presne oto ide,tak som si ju rozmaznala lebo som jej vo vsetkomn chcela vyhoviet.apotom som si uvedomilo ,ze zakazovat sa zcasu nacas musi a nakoniec to najdolezitejsie ak mi nieje najlepsie si uvedomim ,ze deti svoju mamku lubia najviac na celom svete .mamka je jedina anenahraditelna aj keby jej babka dala cely mech sladkosti mna bude mat najradsej. :clap: :heart: :therethere:

Prepac, ze som sa skor neozvala, mala som chore deti. Za seba i mnohe moje kamaratky mozem povedat, ze tieto pocity "ziarlivosti" su bezne, zvlast intenzivne sme ich prezivali pri prvom dietati, hlavne kym bolo este malinke. Takze nemusis hned utekat k psychologovi.

Naopak, do velkej miery su podobne pocity prirodzenou sucastou materinskeho spravania. Ide o prastare instinkty, ktore velia matke chranit svoje mlada s nasadenim vlastneho zivota. Su zakorenene hlboko v nasom podvedomi a preto je take tazke ich racionalne ovladat.

Aj clovek, ktory nemal prave jednotku z biologie, vie, ze sa mladata nemaju brat od matky - kvoli riziku, ze ona mladata bud odmietne, alebo ich bude agresivne branit. Ked svokra berie do narucia Tvojho syna, nevedomky u Teba spusta tie iste instinkty, ake velia medvedici roztrhat na marne kusky turistu, ktory sa nedopatrenim priplietol medzi nu a jej mladata. (Dobre, ja viem, ze je to bizarne prirovnanie, ale princip je naozaj ten isty.)

Navyse, pokial sa jedna o prve dieta, moze sa matka vo svojej novej roli podvedome citit este zmetena, neista - a ma na to plne pravo, kazdy sa na prvom dietati viac-menej uci. Lenze v takomto emocionalnom rozpolozeni moze matka nasledne vnimat pozornost tretej osoby (napr. svokry) voci svojmu dietatu negativne - akoby ju svokra nepokladala za dostatocne kompetentnu postarat sa o vlastne dieta. A to este zhorsuje spominanu "ziarlivost".

Horsie by podla mna bolo, keby si podobne pocity nepoznala vobec - to by znamenalo oslabenie az absenciu prirodzenej biologickej vazby medzi Tebou a Tvojim dietatom a tu by si uz spominaneho psychologa potrebovala.

Pises, ze je pre Teba narocne sa ovladat. Ale ovladas sa - a to je dolezite. Ked sa Ta ale zmocni pocit, ze sa uz blizis k hranici unosnosti, proste si dieta od svokry zober - je predsa Tvoje a Ty v tejto faze urcujes hranice. S pribudajucim casom, ako Tvoj syn porastie a ako budu pribudat Tebe dalsie deti a svokre dalsie vnucata, by sa ale mal pocit ziarlivosti zmensovat.