Kb
Čo ďalej ?
Priznám sa , veľmi dlho som rozmýšľala , že niekedy niečo podobné sem napíšem. Vždy mi boli podobné diskusie pripadali povrchné. Pred rokom som skončila gymnázium a neviem si nájsť prácu. Už ani nepočítam na koľkých možných pohovoroch som bola. Rozhodla som sa neísť na výšku aj napriek tomu , že mojim snom bolo študovať právo. Odmalička som o tom snívala, no v poslednom ročníku gymnázia prišiel nečakaný zlom. Do života mi prišiel chlapec , muž. Odzačiatku som vedela , že toto nebude dobré. Priťahovalo ma síce na ňom to , že by pre mňa urobil prvé aj posledné, no vedela som , že je iný a rozmýšľa celkom iným spôsobom ako ja , má iné návyky. Nuž a tak som sa k nemu po pár mesiacoch nasťahovala. Najväčšia chyba v mojom živote akú som urobila. Prišla som z dobrého do zlého. Prišla som do prostredia , kde žijú 6 ľudia v dvojizbovom dome. My s mužom v jednej izbe s jeho 18-ročných bratom , vedľa svokra , svokor a ich malý syn. Na začiatku to bolo ťažké... až príliš. Nevedela som variť podľa ich chutí, vždy som niečo pokazila , vždy sa našlo niečo čo som urobila zle. Keďže som nechodila do práce , starala som sa o domácnosť , zatiaľ čo ona chodila do roboty. To spočívalo v týchto bodoch zaviesť ju ráno do práce ( pani domáca totiž nemohla ísť mestskou dopravou ☺️)urobiť nákup navariť , poriadiťdávať pozor na jej synčeka a ani sa nepohnúť z domuJedného dňa som 15 minút meškala a už som bola s iným chlapom. Bola som sa kurviť (podľa svokra) a ihneď volal môjmu mužovi volal , zatiaľ čo bol v robote. Prvá veľká žirlivostná hádka. Po pár mesiacoch sa im prestalo páčiť že v horúčave 40 stupňov som nosila sukňu , kraťasy , šaty. Vraj už mám muža a mám sa tak obliekať. Vraj sa na mňa nedá dívať. Mohla by som ešte dlho , dlho rozprávať , čo všetko som tu zažila , no zhrniem to takto. Momentálna situácia je taká , že ešte stále žijeme u svokrovcov. Môj muž zarába , živí celú rodinu ,pretože nie sú schopní sa normálne zamestnať. Trávi so mnou čoraz menej času , nevšíma si ma , nikdy nie sme osamote a nejde so mnou jednoducho nikam. Sú tu neustále hádky , nakoľko ja nie som zvyknutá na to , že je tu stále krik, hluk, nepokoj , nervy a neustále preklinanie. Počuli ste už z ust normálnej matky aby do oči povedala vlastnému synovi - „aby si zdochol do rána , šľak ta trafil , ty rakovina " a toto je slabý odvar toho , čo tu denne počúvam. Nemajú žiadne zábrany a hanbu. To ani nespomínam to , ako mi denno-denne vykrikuje muž , že sa len snaží zarobiť peniaze a keď sa mi nepáči mám sa zobrať a odísť domov k mame ? Je normálne , ak mi svokra vykričí , že nemám na jej syna dobrý vplyv, pritom doteraz žili tak , že nepoznali ani základne hygienické návyky ?
Povie mi, že zatiaľ mi dieťa netreba , co je v podstate pravda , ale ako si ona vychovala svoje ? Že jej 10 ročný syn si nevie zaviazat šnúrky ? Obuť topánky , umyť si zuby , či utrieť si zadok ?Hovori o zábranách , pritom mi hovorí akým spôsobom mám chytiť kľučku aby som náhodou neprichytila ju a jej muža pri sexe ?
Kúpim si niečo nové a ona ako prvá ide do šuflíka a zoberie si to bez opýtania ?
Pletie sa nám do vzťahu a neustále určuje čo a ako mame robiť. čo by ste v mojej situácii robili vy ? I keď... odpoved už asi poznám. Len sa potrebujem usvedčiť.