Manželové neskoré príchody domov
Mám 41 rokov a 6 ročného synčeka,deti sme s manželom dlho nechceli obaja sme podnikali a bolo sa treba snažiť.Manželia sme 13 rokov,za celé tie roky nemám pocit dokonáleho šťastia,s manželom si nerozumiem.Kedysi som bývala vždy usmiata,pozitívne naladená.A dnes? Hysterka a samotárka.Áno tak by som sa charakterizovala.S manželom sa hádame vždy len pre dve veci,a to jeho neskoré príchody domov s práce a jeho hygienu.O tej hygiene radšej pomlčím ale s tou prácou je to tak že prvé roky nášho života sme začali tak že obaja sme začali podnikať,snažili sme sa,obaja sme boli celé dni v práci.Manžel si asi zvykol na určitý štandart,pretože to robí dodnes,domov chodí medzi osmov-desiatou večer.Keď nepríde do pol deviatej vyvolávam mu kde je,kedy príde,neznášam keď nepríde aspon do osmej.Vždy mu vravím aby mi aspon zavolal že sa zdrží,že nie som jeho domáca ani upratovačka ale jeho žena.Tvrdí že mu nebudem určovať večierku a domov si bude chodiť kedy on chce.Vždy mu vravím že na čo budeme na dochodku spomínať keď stále nie je s nami,nikam nechodíme.S manželom sme len v nedeľu aj to častokrát nie celú,syn sa k nemu tiež správa odmerane,vykričal mu že nemá na neho nikdy čas.Veľakrát nás počuje že sa hádame,ja som muža aj párkrát udrela,hambím sa ale mám pocit že mi odchádzaju nervy.Nepomáha dovravanie ani po dobrom ani po zlom.Strašne túžim po druhom dieťatku ale čoraz viac uvažujem o rozvode.Na druhu stranu už nemám veľa času,ak chcem druhé dieta je najvyšší čas.Všetci mi radia rozvod,neviem,chybu si pripuťam sebe,možno keby som bola milšia,nerozoberala starosti,nedirikovala manžela že si po sebe neuprace a pod.Ja sa aj snažím ale vydržím najviac pár dní a potom vybuchnem.Bože ja už fakt neviem.