Moja rada je porozprávaj sa s ním o tom, poprípade vyhľadaj pomoc psychológa, len nesmieš mlčať... A ďalšia vec je, že druhý pôrod býva oveľa ľahší, viem to z vlastnej skúsenosti. Aj ja som mala prvý pôrod katastrofálny, rodila som 28 hodín a to šitie potom... A druhý bol ukážkový dve hodiny so všetkým.

ak sa teraz na tehotenstvo a porod necítiš, zariad si spolahlivú antikoncepciu a plany na babatko presun na neurčito. Žiadna antokoncepcia nie je na 100%, ale väčšina tej modernej je vysoko spolahlivé a tehotenstvá skutočne náhodné. prípadne skombinuj aj 2 metody - sebe tabletky (alebo manžel kondom) a poistite to ešte prerušovaným stykom. Ked synček povyrastie a ty trošku "zabudneš", možno pocítiš, že maš dosť síl sa dať na to znova. Túžba po dieťatku bude zrazu väčšia ako strach.

Ak maš príliš velký strach z porodu, je to indikácia aj na cisársky porod. prípadne si zariad porod s epidurálom, dnes už su našťastie rozne možnosti. Možno to zvládneš aj bez toho, ale možeš si to necahť ako takú psychologickú barličku.

Ja som tiez mala hororovy strach z porodu, ale nakoniec to bolo uplne super, 3 a pol hod so vsetkym. ale epiduralku Ti tiez odporucam, ja som sa tak bala a bola tak v krcoch zo strachu, ze ma ani vysetrit nemohli :excited: , tak mi dali najskor epiduralku a potom to uz bolo v pohode. bolesti mi utlmila tak perfektne, ze ma porod bolel menej ako menstruacia :-) este aj sestricky na sale sa smiali, ze sa tvarim, ako keby som sa ani rodit nechystala. a mozno by som v Tvojom pripade uvazovala aj nad zazmluvnenim porodnika. sice to dost stoji, ale ak poznas lekara, ktoremu doverujes a chcela by si ho mat v tej chvili pri sebe, lebo by Ti to dodalo istotu, tak do toho!

 tu autorka.no ja som si nedala epidural, nemala som na to peniaze.:-( ku porodu mi nechcel ist nikto z rodiny ani muz ani sestra ani mama. jedina sa na to odhodlala svokra, viem znie to smiesne ale pomohla mi s tlacenim,myslim ze inak by som to nezvladla. dotrhalo ma moc asi preto ze maly mal 4kg a ja som utlej postavy. a to hodinove zasivanie. najhorsie mi bolo vsak prve dva mesiace po porode. nedokazala som chodit. stehy mi pomaly vypadavali. silno som krvacala. vysla mi naozaj ale strasne moc zlata zila a tu mam dodnes. mozno je to tym te mi ju vysili von. snat ten druhy porod nebude taky zly, pokusim sa nasetrit aj na epideralku, skoro kazda mamicka si to chvali tak dam na vase rady:roll:

pridavam sa k mamickam, ze druhy porod je ovela lahsi. prvy som mala aj ja tazky, teda hlavne bolestivy, som tiez krpec (163cm, pred tehu 51kg) a maly vazil 3,8kg. nechcela som ani pocut o dalsom porode, zastrajala som sa ze pojdem na sterilizaciu (nemyslela som to doslova, ale ...chapes). na to najhorsie som zabudla po troch rokoch, potom sme zacali planovat druhe babo. a povedala som si tentoraz s epiduralkou, akurat ze mi ju nestihli pichnut, ked som prisla do porodnice uz som bola uplne otvorena a tak som sla rovno na sal. a bolesti uplne v pohode! a samotny porod -NADHERA, skutocne. o chvilu bola dcerka von. porodne cesty su roztiahnute po takom velkom prvom babatku, uz vies ako tlacit, takze to ide rychlo. ALE - tebe odporucam ako uz bolo napisane vyssie - antikoncepciu, vela vela sa rozpravat s manzelom, a navstevu psychologa, bez hanby. tuzby po dalsom tehotenstve pride sama. kasli na to ze to chces mat odbite po sebe, alebo nejaky vekovy rozdiel. pocuvaj svoje telo, hlavu a srdce, nie "mudre" rady okolo. medzi mojimi je rozdiel 5 rockov a neviem si to vynachvalit. vela stastia.

este chcem dodat-pri dcerke ma ani nenastrihli, a mala som len dva stehy, chodila som uplne normaaalne (co bolo pre mna uplne nepochopitelne vzhladom na minuly porod), nic ma nebolelo. byt tebou, ked na teba pride tuzba po druhom, starostlivo si vyberiem porodnu asistentku a porodnika, niekedy naozaj netreba vyhladat sukromnu porodnicu, staci sa informovat v inych mestach... a najdolezitejsia pri porode je psychika, takze sa sustred na to aby si bola ok, nie byt tehotna nasilu.

no nezávidenia hodná situácia..

ja som mala prvý porod lahký a i tak som mala strach z porodu ale to asi aj preto, že som už vedela že čo ma čaká..
ale to som nemala ani len predstavu čo ma skutočne čaká.
kedže moje dva porody sa absolutne nemôžu porovnávať...

tak ti prajem nech to rýchlo prekonaš, hádam časom zabudneš.
ja ti poviem že dcéra ide mať rok, a len nedávno som zbadala, že ma zážitky a spomienky z druhého porodu tak nedesia.....
čo som si donedávna nevedela predstaviť..