Podla mna je to človek, ktory si už zvykol na istý sposob života a určite ho nezmeníš! Takže bud sa uspokojíš s daným stavom, že to nebude plnohodnotný partner, ale len priatel, ktorý k vam príde, ked sa to jemu a jeho mamičke hodí, alebo to rešpektovať nevieš a nemožeš. V tom prípade by som zvážila rozchod, lebo čo podla toho čo píšeš, že žiješ vo "vzťahu" plnom konfliktov, hádok a napätia. To určite neprospieva ani tebe, ani deťom.

Možno na to príde, ked zostane raz sám, bez mamičky ... len aby už vtedy pre vás nebolo neskoro.

Ja som mala takýto "vzťah" dávno pred manželstvom, ja som mala 18, priatel 25 a tiež za mnou prišiel, len ked sa mu chcelo, stále len mamička niečo potrebovala a chcela. Radšej som sa vrátila z kratšej cesty.

nerieš s ním nič, vykašli sa na neho
lebo toto neskončí nikdy
ani keby si mu dala na výber, bud matka alebo ty.. bud chce alebo nechce sa osamostatniť a žiť s tebou, v dobrom aj v zlom.....lebo budete tvoriť rodinu....
teba má len na spestrenie života... :-(
a na to...... :D zbytočne s ním strácaš čas...

Pokial mu mama neprestrihla pupocnu snuru, hoci ma uz 38 rokov, tak je uz neskoro. Ona ma uz iste okolo sestdesiatky a bude ho potrebovat cim dalej, tym viac. Bude ho psychicky mucit, vymysli si rozne choroby, keby nahodou vahal, ci nebyvat s vami...

Nechaj ho tak, ved iste nechces, aby Tvoje deti mali doma takyto priklad.. Co budu mat z otcima, ktory nevie povedat nie svojej vlastnej mame?

Cenim si ludi, ktori rodicom pomahaju, ale niektori rodicia su natolko citovo labilni a sebecki, ze dietatu nedovolia, aby viedlo samostatny zivot. Ver mi, viem velmi dobre, o com pisem..

Je to iste tazke rozhodovanie, slobodna alebo rozvedena mamina si hlada partnera tazsie ako keby bola bez zaväzkov. Mysli ale na svoje zdravie, sebavedomie a najmä na deti. Dopraj im, nech nezaziju to, ako Ta Tvoj partner porovnava so svojou mamou. Mali by mindraky na cely zivot a tazsie by sa im hladal ten spravny partner.

Drzim prsteky, nech najdes odvahu Ty a povies to oslobodzujuce, "nie".

:tup: :clap: :tup:

Ďakujem Vám za Vaše príspevky milé žienky :thumbsup: .

V podstate ste mi potvrdili to čo som si aj myslela. Tiež mám taký pocit,že priateľ sa spamätá a začne si vážiť mňa a deti až keď sa jeho mamička pominie. Možno to vyznie surovo ale nemám ani najmenšiu chuť na to čakať. Urobím to čo je potrebné. :thumbsup:

Majka

držím ti palce, aby si dokázala urobiť to, "čo je potrebné".

myslím, že toho muža už nezmeníš a skutočne s ním strácaš čas - tebe ubiehajú s ním roky, ktoré si mohla stráviť s niekým, kto o teba naozaj stojí a chce byť s tebou aj s tvojimi deťmi. najhoršie je to, že čím je vzťah dlhší, tým je zvykovejší a zvyk je železná kosela, zvykneš si a upadneš do hlbších pochybností a budeš čoraz viac nespokojnejšia....    aj deti si zbytočne zvyknú na človeka, ktorý im za to nestojí...

..."lepšie sama, ako s guľou na nohe"...

[lepšie s guľami medzi nohami ako bez nich....:baby:

Ahoj,
mala som podobný problém,lenže môj spočíval v tom,že môj manžel bol takto naviazaný na mamičku. Bolo to hrozné,nechcem ťa flustrovať ale skončilo to rozvodom. Miešať sa medzi syna a matku,jednak nemá zmysel-lebo nič nedocieliš a jednak je to zbytočné mrhanie tvojich síl. Stále budeš ty tá zlá,ktorá žiarli,nevie ho pochoiť,nechce ho pochopiť,málo ho miluje-alebo nemiluje vôbec-lebo mama je preňho ten vzor a ideál ženy.
Nechcem aby si hádzala flintu do žita,ale ani si nerobila zbytočné nádeje. Máš dve detičky,ktorým sa treba venovať určite viac,ako 38 ročnému nevyrovnanému mamkinmu miláčikovi.
Naoazaj to neber v zlom,ale takýto človek je nevyrovananý sám so sebou.
Teraz žijem so 40 ročným priateľom (aj s mojou dcérou) a je to úplne iný vzťah,na inej úrovni.
Skús o tom popremýšľať.