Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Partnerský vzťah

anonym, 20.11.2008 11:29

Je dobre dat si pauzu vo vztahu?

Vcera sme sa vratili z dovolenky. Byvali sme u znamych, ale3 aj tak som si od toho slubovala, ze budeme mat konecne vela casu na seba a na deti. Prechadzky po parkoch a ihriskach a pokojne chvilky s rodinou. Chceli sme stravit aj jednu noc v hoteli, aby sme boli fakt SAMI, kedze aj doma byvame so svokrovcami,

nic take sa nedialo, manzel bral ako samozrejmu vec, ze ja sa mam starat o deti(4 a 2 roky), zakrocit, ked sa hasteria, pomahat pri obliekani a vyzliekani, umyvani a pouzivani WC, jednoducho vsetko, co starostlivost o deti v takom veku vyzaduje. Poviem vam, ze doma mi aspon svokra pomoze, kedze moj manzel stale pracuje (byvame v zahranici, takze rodicia mi pomoct nemozu).

aj v hoteli sme boli, manzel hned zaspal, tak ja som si s detmi dozicila blaznivy kupel.-hneval sa, ze sme prilis hlasno. ked som mu povedala, ze to je jediny den dovolenky, ktory si naozaj vychutnavam (lebo u znamych som musela stale dozerat na to, aby deti prilis nevyriusovali), okrikol ma, ze ani on si este nic nevychutnal a tresol s dialkovym tak, ze sa mala uplne prestrasila.. na druhy den akoby sa nic nestalo. a to je neznasam, nedokazem sa spravat akoby sa nic nestalo, ked mu poviem, co sa mi nepaci, ze mame nejaky problem, nediskutujeme o tom, hned sa rozculi a trieska s dverami, s hocicim. Dnes rano som mu povedala, ze sa po dovolenke citim viac vystavena ako pred tym, tak zas trieskal s dverami a povedal: Boze, vezmi ma k sebe! To som sa uz aj ja rozculila, a povedala mu, ze ak bude este raz tak reagovat na moj pokus sa pozhovarat (bolo ich uz tisic), zbalim si kufre a vypadnem! Bolo to prvykrat, co som mu tak povedala- a myslela som to aj vazne , zopakovala som mu to 2-krat za sebou. on neodpovedal, myslim, ze to necakal.

Ja naozaj chcem odist na niekolko dni prec-sama alebo s detmi (ked som s nimi sama, aspon viem, ze je vsetka starostlivost na mne a nespolieham sa na nikoho), ale kam. chcela som prist k rodicom na slovensko, ale oni by hned vycitili, ze nieco nie je v poriadku, a co by povedali svokrovci? nechcem manzela opustit, chcela by som iba, aby si uvedomil, ze nas vztah zacina hrdzaviet bez komunikacie. ze su dolezitejsie veci, ako biznis...

  • jjaninka
    20.11.2008, 12:50

    Ahoj Hakimka, myslim, ze takyto problem maju mnohe z nas, tabe aspon pomoze svokra mne ani to, byvame s manzelom samy, maminu uz nemam, hoc svokra by aj pomohla, len ona je dost vazne chora - oblicky a je od nasho bydliska vzdialena asi 60km.:-( :-( :-( :-( :-(

    Moj manzel, on s nami netravi uz ani vikendy, raz ide s kamosmi, tu ide na futbal, tu to alebo ono a mne ostava iba si poplakat. Dokonca s nami neoslavil ani svoje narodky, len so svojou partiou.

    Uz tiez rozmyslam, ze sa zbalim, ale stale neviem ako dalej, som asi tam kde si ty, stojis v kaluzi a nevies kam dalej. :*-( :*-( :*-( :*-(

    Prajem ti vela uspechov......

  • tatranka
    20.11.2008, 13:17

    Podla mna vobec nie je na skodu obcas si dat "pauzu". Ja to robim pravidelne, chodievam k rodicom len s detmi a manzel funguje doma sam, chodi normalne do prace atd. Ja vyuzivam ze som na MD a mozem vypadnut na tyzden alebo dva k nasim bez nutnosti cerpat dovolenku.
    Mna skor zaraza, ked pocujem, ze manzelia nikdy neboli od seba viac ako 1 den. Ved aj tie pauzy patria do vztahu, to ze sme manzelia predsa neznamena, ze budeme spolu dychat 24 hodin denne a nevzdialime sa od seba viac ako na par km.

    Ja ten cas vyuzijem na stretnutie s priatelmi, rodinou a ked mi manzel chyba, aspon viem, ze je ten vztah este zivy :-).

    Ja taky kratkodoby vypad parkrat do roka vrelo doporucujem :-)

    Ale pozor! Urcite by to nemala byt forma protestu alebo trucu. Ze ja odchadzam, aby si si uvedomil, co vo mne mas....toto nie. Na druheho by to posobilo ako snaha o manipulaciu ci citove vydieranie a to nikto z nas nema rad...

  • Hakimka
    25.11.2008, 14:44

    Dakujem vam obom. Dve odlisne reakcie, obidve velmi pomohli. Jedna na to, ze som si uvedomila, ze na tom nie som az tak zle (tom som sice vedela aj predtym, ale jednoducho som sa potrebovala vyrozpravat, resp. vypisat) a ta druha mi pomohla pouvazovat hlbsie o nasom vztahu a pribrzdit reakcie, ktore by som mohla neskor olutovat. Uz je vsetko ok.Manzela som pozvala na aperitiv a kedze aj ten odkladal zo dna na den, pockala som si nanho v posteli- a tam som mu vsetko vyrozpravala, s kludom a rozvahou. Prijal to velmi pozitivne, konencne sme sa obaja vyrozpravali, aj on to uz potreboval. Skoncilo to tak, ze sme si hned naplanovali dalsi krasny vikend aj s detmi, ktory sme si tentokrat naozaj vsetci uzili. Dakujem vam este raz!

+ -
Príspevkov: 3