Červený nos nezabúda na seniorov ani počas koronakrízy
Aj starší človek sa potrebuje zasmiať, potešiť, zažiť vtipnú situáciu. Zvlášť vo chvíľach, keď mu nie je práve najlepšie, prežíva bolesti, samotu, smútok.
Už 10 rokov navštevujú profesionálni zdravotní klauni pravidelne seniorov v seniorských zariadeniach a nemocniciach. Cieľom návštev je priniesť osamelým seniorom potešenie, emocionálny zážitok, vzbudiť v nich chuť do života i pocit dôležitosti. Hoci 10. výročie fungovania programu SMIECH NEPOZNÁ VEK narušila koronakríza, nestrácajú klauni so seniormi kontakt.
Smiech nepozná vek
Pravidelné návštevy seniorov v zariadeniach pre seniorov a na oddeleniach pre dlhodobo chorých realizuje o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors už od roku 2010. Pilotný program bol spustený v spolupráci s vtedajším Domovom seniorov Charitas (dnešný DS Casa) v Bratislave.
„Za ten čas sme zistili, že táto veľmi zraniteľná, zdravotne znevýhodnená a sociálnym vylúčením ohrozená cieľová skupina, rovnako ako deti, pozitívne reaguje na návštevy zdravotných klaunov,” hovorí umelecký riaditeľ združenia Pavel Mihaľák.
„Aj starší človek sa potrebuje zasmiať, potešiť, zažiť vtipnú situáciu. Zvlášť vo chvíľach, keď mu nie je práve najlepšie, prežíva bolesti, samotu, smútok,” vysvetľuje Eva Okoličániová, profesionálna zdravotná klaunka a koordinátorka programu SMIECH NEPOZNÁ VEK.
„Sme radi, že im môžeme venovať pozornosť, môžeme sa s nimi zasmiať, opýtať na ich život. Veľa nám dávajú, je to radosť zo vzájomnej prítomnosti. U starších ľudí už len dotyk dlane, pohladenie, pohľad do očí a úsmev dokážu vyvolať krásnu reakciu. Vidieť, ako sa človeku hneď rozžiari tvár. Zvlášť, keď je ležiaci v posteli a už s okolím veľmi nekomunikuje,” dodáva Eva Okoličániová.
Profesionalita i emócie
Dvojica zdravotných klaunov vyškolených na prácu so seniormi pristupuje k nim individuálne aj s ohľadom na ich zdravotný stav a fyzické obmedzenia. Konkrétny príbeh, ktorý sa odohrá v každej z izieb, je šitý na mieru každému seniorovi. Zdravotní klauni majú so seniormi vďaka pravidelným návštevám vybudované vzájomné vzťahy, dôverujú si a tak sú návštevy veľmi emotívne.
V nejednej izbe nájdete fotografie klaunov medzi rodinnými. Seniori im často radia, ako vyriešiť ich ,,náročné klaunské situácie”. Tieto zdanlivo nenápadné momenty, kedy sa seniori stávajú radcami a dostane sa im vypočutia, môžu byť impulzom pre vnímanie ich vlastnej hodnoty.
Dôležitou súčasťou klauniád pre seniorov je aj hudba. “Využívame pritom hudobné nástroje, známe pesničky (ľudové aj slávne šlágre), keď sa dá, starkých aj roztancujeme. Príjemné spomienky na ich mladosť vyvolávame aj prostredníctvom kostýmov, ktoré odrážajú 50-te a 60-te roky, ale aj rekvizitami - pomôckami, ktoré sa v ich mladosti bežne používali, hoci dnes sú už skôr historickým artefaktom, ktorý len tak nenájdete,” približuje klaniádu u seniorov Eva Okoličániová.
Ocenenie od ombudsmanky aj cena Senior Friendly
V súčasnosti participuje na seniorských programoch 29 z viac ako 60 zdravotných klaunov. Pravidelne navštevujú okrem hospitalizovaných detí aj 31 seniorských zariadení po celom Slovensku. Za normálnych okolností (ak nie sú obmedzenia kvôli infekčným ochoreniam) zrealizujú mesačne približne 20 návštev na geriatrických oddeleniach nemocníc a zariadeniach pre seniorov.
Za program Smiech nepozná vek získalo združenie v roku 2019 ocenenie Senior Friendly. V roku 2017 to bolo ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja v sociálnej oblasti v kategórii Dobrovoľníctvo a Filantropia. V rovnakom roku zdravotných klaunov ocenila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová za to, že prispievajú k zlepšeniu psychického, a tým aj celkového zdravotného stavu malých pacientov, seniorov i dospelých.
Vízia programu Smiech nepozná vek
Kvôli koronakríze museli klauni v posledných týždňoch, podobne ako na jar, svoje návštevy obmedziť. V čase, keď nemôžu prísť priamo do zariadenia, snažia sa so seniormi ostať v kontakte cez klaunské videohovory, posielajú im videopozdravy a pokiaľ je to možné, klaunujú aspoň v exteriéri pri zariadení.
“Nedá sa to však porovnať so situáciou, keď vás starší človek, ktorý leží v nemocničnej posteli a vidí vás prvý raz v živote, drží päť minút za ruku, lebo to tak cíti a potrebuje. Alebo keď ste pri niekom tak blízko, až sa vidíte v jeho zreničke. Vieme veľmi dobre, že všetko, čo nám tento rok priniesol, musíme prekonať a ten blízky kontakt si odoprieť, aby sme ho časom opäť mohli mať,” konštatuje Eva Okoličániová.