Žena doma: Obdivujem ťa!

Žena doma: Obdivujem ťa!
14.12.2016 v kategórii Mama, autor Mary K., foto: istockphoto.com

Usmej sa, nech každý vie, že si dnes oveľa silnejšia, ako si bola včera...

Máš môj obdiv, žena, matka päťročného chlapca zo susedstva.

Za to, že už viac ako dva roky tráviš dni a noci v nemocnici s občasnou priepustkou domov. Za to, že si tomu malému nablízku, keď kričí od vyčerpania a nespí od bolesti. Za to, že doteraz skoro nikto netušil, aké trápenie máš. Za to, že sa vždy ako prvá opýtaš, ako sa mám ja s bábätkom. Za to, že si ma nevysmiala, keď som ti ponúkla knihy na čítanie do nemocnice, ale s poloúsmevom si konštatovala: na to tam nie je priestor. Možno raz... Za to, že trpezlivo čakáš, aj keď darca kostnej drene pre malého už niekoľkokrát posunul termín. Za to, že si pripravená na najhoršie a ja hlúpa pri tvojich slovách revem. Za to, že vydržíš.   

Máš môj obdiv, matka štyroch detí, ktorú vyhodili z práce.

Lebo si šesť rokov na materskej a vychovávaš z nepopísaného papiera slušných ľudí v štvornásobnom kolotoči chorôb, rozvozov, termínov. Lebo tvoj zamestnávateľ, hoci sa tvári ako podnik s obrovskými sociálnymi výhodami, ti dal podpísať výpoveď dohodou, lebo pri štyroch deťoch už po návrate nebudeš časovo flexibilná manažérka, sústredená na prácu, ochotná cestovať, tráviť počas projektov noci v robote. Lebo uvažuješ o tom, že keď sa ti skončí materská, pôjdeš robiť predavačku na štyri hodiny, aby si stihla porozvážať deti po školách, školách, krúžkoch. Alebo budeš robiť plienkové torty, alebo niečo iné. Lebo si ten najpraktickejší človek, akého poznám a v živote neskonštatuješ, kvôli deťom som sa vzdala kariéry.

Máš môj obdiv, matka samoživiteľka.

Lebo si málokedy z rozpočtu môžeš vydeliť sumičku na kvalitné čižmy pre seba. Lebo si nemôžeš sadnúť k telke na pol hodinky, kým sa muž hrá s deťmi alebo ich zoberie do kina. Trojročnú materskú si si nemohla dovoliť, po roku a pol si stihla dve roboty, aby bolo na hypotéku a bežné veci pre malú. Lebo na rodinnom dni ste dvojka, nie trojka a na deň otcov ju zo škôlky zoberieš skôr. Učíš ju bicyklovať a hrať futbal. Odpúšťaš kamarátkam dohodnuté rande s potenciálnym mužom a stroho odpovedáš na zvedavé otázky. Nemyslíš si, že by bolo malej treba otca a tebe muža  hocijakého len preto, aby ste neboli samy.  Obdivujem ťa, ako zvládaš svoj život.

Máš môj obdiv, žena bez detí.

Za to, že si nám všetkým s drobizgom nápomocná. Že nikdy nezabudneš na ich meniny, narodeniny, vystúpenia a iné dôležité dni. Netváriš sa pri tom trpiteľsky ani ľútostivo, aj keď to od teba okolie očakáva. Lebo ty nemôžeš mať. Lebo ťa telo už päťkrát zradilo. Nepodnikáš šialené metódy na otehotnenie, aby si donosila aspoň do šiesteho mesiaca... A potom čo? Nepolemizuješ o poslaní ženy na tomto svete, lebo ťa už tieto reči vyčerpávajú. Si rozhodnutá žiť spokojne a šťastne aj bez detí. Tvoj chlap ti v tom pomáha.  

Ďakujem, ženy, že som vás strela. Môžem sa od vás veľa naučiť.