To, že ma moje deti potrebujú, mi dávalo silu ísť ďalej a bojovať. Bojovať s každým dňom, aj keď som nevládala ani vstať z postele. Jednoducho vstať, spraviť deťom raňajky, sebe kávu a tešiť sa z každého dňa. Ak mi bolo príliš zle, pozerali sme celé dni filmy, často v pyžamách. No keď som sa cítila lepšie, brávala som deti do parku, na prechádzky, kamkoľvek preč z nášho bytu.