televízor

Dobrý deň p. Dr.
mám otázku ohľadom používania 3D TV malým dieťaťom od 3. rokov. Nemáte informáciu prosím,či je to vhodné.Po nasadení 3D okuliarov preblikáva na nich raz jedno oko raz druhé a vytvorí dojem 3D obrazu. Aj v kinách dávajú pre deti 3D filmy,ale pri častejšom používaní 3D TV doma sa obávam,aby sme malému nejako nenarušili vývoj očí.Nik o tom neinformurmuje,že by to bolo nevhodné pre deti,ale mne sa to zdá zvláštne,že vám preblíkávajú sklíčka na okuliaroch a oklamú sa oči,že je to 3D obraz. Deťom sa oči vyvíjajú a bojím sa,aby to nejako nerarušilo nezvratne ich vývoj. Kde sa prosím informovať, u očného,alebo to prosím viete niekde zistiť?
Ďakujem.

Dobry den, prosim Vas o radu pri vychove mojho syna, pretoze s manzelom uz nevieme ako dalej. Syn ma 4a pol roka. Od narodenia je strasne zivy, neposedny. Nas problem spociva v tom, ze k svojej madsej sestre je velmi zly, az agresivny. Mala ma 2 roky. Len velmi zriedkavo sa s nou dokaze pekne zahrat- to musi mat velmi dobru naladu. Neustale jej robi zle, priblizi sa k nej s tym, ze jej chce zrobit zle a robi mu to radost. Dcerka sa s niecim pekne hra , on pride vsetko jej znici, trha jej hracky z ruky, vykruca jej rucky nasilu, aby mu tu hracku dala, hoci sit u hracku predtym ani nevsimol. Zhodi ju na zem, len aby tu vec dostal.zatina zuby, krici na sestru, trha jej veci .Mala hned place a ja zacnem kricat. Nedokaze len tak pokojne vedla nej sediet a pozerat na nu ako sa hra, alebo sa popri nej hrat so svojimi hrackami. Len za nou chodi, stale ju chyta, aj ju vystiska, da jej pusu, povie, ze ju velmi lubi, ale ked on to vyjadruje takym hrubym sposobom, ze malej to je neprijemne a stale len place, akonahle sa syn k nej priblizi.So svojimi hrackami sa absolutne nehra. Prejdu cele dni a on jedno auticko do ruky nechyti. Skor sa trosku zahra na opravara, doktora, ucitela v skolke, alebo ked mu niekedy dam lepiacu pasku, tak oblepi s nou cely byt a takto si majstruje. K tomu , aby sa pekne zahral so svojimi hrackami a nechal sestru na pokoji , ho musim doslova nutit a vyhrazat sa mu, ze vsetky hracky odidu od neho prec. Ale aj tak sa sam nezahra, len chodi za mnou , aby som sa hrala s nim. Ale za to si mozem asi sama, pretoze od narodenia som sa mu prehnane venovala. Vsetku robotu som nechala tak a bola som len s nim.no aj ked si k nemu sadnem, ze sa ideme spolu zahrat, je velmi neposedny, nesustredeny, naraba zo sebou, nechce sa ucit nic nove, absolutne nevie kreslit, cely den by pozeral len televizor a to je jedno ci ide rozpravka alebo televizne noviny. Bojim sa taktiez nastupu do skoly, ako ho budem pripravovat do skoly, ked je taky roztrzity a nic ho nebavi. Najradsej zo vsetkeho by iba skakal, utekal, krical, nabadal sestricku na zle. Ked si mysli, ze sa nepozeram, tak jej potajomky kaze robit nieco, co je zakazane:napr .sypat sol po stole a do taniera. S manzelom sme v koncoch, syn nas nepocuva, aj vysvetlujeme aj trestame, ale uz aj dame riadne na zadok. Nie je u nas prijemna, pokojna atmosfera, ale len krik a stres. Syn chodi do skolky, vtedy je u nas take ticho,no ak je on doma, s manzelom sa nemozme ani porozpravat, pozriet si v klude telku, syn postavi do pozoru celu rodinu.syncek je velmi hlucny, nevie rozpravat pokojnym tonom hlasu, stale len krici, skace nam do reci, za kazdu cenu, chce byt stredobodom pozornosti.takto sa sprava aj ked k nam niekto pride na navstevu. Nemozme sa s nikym v klude porozpravat, stale skace do reci, stale ho musime len upozornovat.kazdy den, alebo kazde spolocne stolovanie/nemozme sa najest ani ako rodina/ konci krikom, syn dostane po zadku a musi ostat v izbe. Bojim sa uz , ci mu nemozme sposobit nejaku traumu, pretoze minule ked mi praskli nervy, tak si pri tom mojom kriku zapchaval uska, aby ma nepocul a pri tom vravel : mamka, uz dost ! Velmi sa o neho bojim, chcem aby sa ukludnil, ale neviem uz ako na neho. Neviem uz , co je spravne a co nie… dali sme ho na sportove kruzky, aby zo seba vybil prebytocnu energiu, snazime sa mu venovat, chodit na vylety, na tury a denne mu opakujeme ako ho lubime a za kazdu malickost ho chvalime. No napriek kazdej nasej snahe sa kazdy den skonci rovnako…v skolke patri medzi tie neposlusnejsie, castejsie potrestane deti. Ale to sa tyka iba spravania, co sa tyka praci, tam ho chvalia.inac je velmi spolocensky, bystry, krasne vo vetach rozprava od 2.5 roka a keby chcel , tak by uz toho velmi vela vedel.. myslim, ze jeho agresivita a hyperaktivne spravanie spociva aj v tom, ze stale potrebuje poobede spat. Ak nespi, tak je to s nim este horsie, vtedy o 19.00-19.30 uz tvrdo spi. Pritom rano sa zobudza normalne okolo 7.00-8.00 . je normalne, ze este potrebuje poobede spat ? deti v jeho veku uz davno poobede nespia a vydrzia vecer aj do 21.00.
Prosim vas o radu hlavne na tieto otazky:
1. ako dosiahnut , aby syncek prestal robit sestricke zle a vymyzla z neho ta strasna hrubost a agresivita
2. je mozne , ze syn reaguje na sestru takto, pretoze ziarli ? je mozne , ze si na nu stale nezvykol hoci ma mala uz 2 roky ?
3. je mozne , ze skoro 5 rocne dieta sa nevie samo zahrat ? a ako ho to naucit ?
4. ako mam ja reagovat, ked zacne syncek doma vystrajat, vyrabat neskutocny stres, ako mam udrzat pokoj a smiech v rodine ked uz ja som v koncoch / zijeme v zahranici, nemam tu ani mamku ani babku, takze deti nemam kde ‘’odlozit’’ a oddychnut si/

dakujem vam velmi pekne za radu