ach ta skolka
, Autor: Registrovaný používateľDobry den, pani doktorka..mam 4,5 rocneho syna a 3,3 rocnu dcerku.od septembra nastupuju obaja po prvykrat do skolky..kazdy do inej triedy..o dcerku sa bojim viac ako o synka, lebo dcerka tam vobec nechce ist, ked sa rozpravame, ako tam bude vela hraciek, bude sa tam hrat, na dvore smykat a pod., ona zacne az plakat, ze sa tam boji a ze ani na hracky sa netesi na nic ani na deti a potom chodi smutna, lebo nechce ist do skolky a uz teraz mi vravi, ze tam bude plakat a aj revat a pod.reci..bojim sa ju tam davat, aby nemala z toho traumu, ona totiz, musi byt stale blizko mna, aj ked ideme na ihrisko, vzdy sa pozera, ci som tam a ci som blizko a ked sa priblizi nejake dieta, tak ide prec..radsej sa hra s bracekom alebo jednoducho sama..ked sme sli do mamikubu, hoci tam bola so mnou, vobec sa nechcela hrat, lebo tam boli deti a ked mala ostat s pani animatorkami sama, tak zacala plakat a hned ku dveram a ze nechce tam byt, tak aj z toho sa obavam, ze v skolke mi bude trpiet a to nechcem...v januari sa nam ma narodit tretie dietatko, , tak som myslela, ze ked nastupia s bracekom spolu do skolky, ze aj im bude dobre a aj babatku sa budem moct viac venovat, ale neviem, ci ju tam vobec mam davat, ked presne viem, aka tam bude- bude sama plakat v kute az kym nepridem na konci pre nu, ale to ja nechcem...do akej miery je normalna takato adaptacia a do akej miery mam dieta radsej hned nechat doma?prosim poradte...aj synka som chcela dat do skolky neskor presne kvoli tomu istemu dovodu a myslela som, ze im obom ulahcim nastup, ked pojdu obaja a nie ze jeden ide a druhy zostane s maminou doma, aby sa netrapili, neziarlili a pod, no teraz naozaj neviem, co mam urobit..na aky signal a ako dlho mam podla vas cakat, aby som sa uistila, ze ju v tej skolke predsa necham alebo naopak-odtial vezmem.., je sikovna, pekne rozprava, plienku uz nenosi,, je uplne vesele zdrave dieta, no bojim sa, ze skolkou sa to zmeni....mnoho mamiciek mi vravelo, ze to deti placu a zvyknu si za mesiac a pod., ale ja si neviem predstavit, ze mi tam bude trpiet hoci len jeden den a nie ze mesiac, aj ked zas nechcem to prehanat a hned ju brat, ak ide o normalny adaptacny proces..u starej mamy vydrzia obaja samy bezomna aj bez ocina v pohode, hoci spat nie, no to je stara mama, ktoru dobre poznaju...prosim vas, co si o tom myslite?poradte, co by ste urobili na mojom mieste?dakujem velmi pekne