vzťah

dobrý deň,
mám priateľa ktorý je vdovec asi 6 rokov a má 10 ročného syna, chcela by som vás poprosiť touto cestou o radu, ako by mal synovi povedať o novom vzťahu. Srdečne ďakujem

Dobrý deň pani doktorka.
Mám dieťa, má dva mesiace, problém je v tom, že som neschopná, som neschopná ho uspať. Proste spávalo super, bez problémov, ako začal korigo druhý mesiac (bio 4) koniec. Nefunguje nič, ale že vôbec. Mám dva kočiare, lebo prvý nepéroval, tak som kúpila taký, kde sa dá ukolísať, nezaberá. Mám tri nosiče (dohromady 400 eur) ani v jednom nechce byť, plače , vzpiera sa, tak isto ani v šatke. Na rukách uspávam aj 2 hodiny, som spotená, dorobená, položím do postieľky-koniec, oči dokorán. Mám kolísku, nechce v nej byť. Zvuky ako práčka, vysávač, vlak, digestor ... Nezaberajú. Bethoven, Mozart, a neviem aký umelci tiež nie, skúšala som pri televízore, pri rádií, v úplnom tichu nič. Ani uspávanky. Jazdila sa trasu 40 km, že mi zaspí v aute - oči dokorán. Budí ju stále moorov reflex, všetko ju zobudí, uspím ju konečne po dvoch hodinách a ja prehltem slinu - ona to pučuje , v momente je hore. Alebo mi pukne v členku, či zavrzga podlaha a som v ...... Idem len pozrieť, či spí, nakloním sa nad ňou, ani nedycham, ona otvorí oči

Dobrý deň. Mám 5 ročnú zdravú dcéru, ktorá chodí do škôlky. Vždy bola veselá, usmievavá, živá. V škôlke s nou nieje problém chodí tam rada. V rodine je tiež všetko v poriadku, žiadny rozvod, sťahovanie atď, nič.... Tretí deň je ale z dcéry úplne iné dieťa. Zo dňa na deň sa prestala usmievať je smutná a vyzerá akokeby ju niečo trápilo. Vždy sa pýta na manžela keď je v práci či mu nič nieje, či je v poriadku. Keď je doma stále na mne "vysi" či už idem na WC alebo do inej miestnosti vždy ma vola pýta sa kde som. Dokonca keď idem večer vyniesť smeti tak plače pri dverách co doteraz nikdy nerobila. Mam pocit akokeby mala z niečoho strach. Keď sa jej opýtam co jej je co ju trápi, prečo plače, vždy odpovie niečo iné. Raz povie, že jej je smutno za tatikom,potom ze za kamarátkami v školke, akokeby sama nevedela čoho sa boji co ju trápi.... Moja otázka znie ci je to podľa vás normálne ze ma takého úzkostné stavy? Ako jej môžem pomôcť aby to prešlo. Za Vašu odpoveď Vám vopred ďakujem.

Dobry vecer p.doktorka.Uz 3-krat som hladala u Vas kvazi pomoc ci aspon vysvetlenie,aby som pochopila,co sa asi deje s nasim synom,obraciam sa na Vas aj tentokrat...maly ma 8 mesiacov aj par dni.Ako bábo spaval uzasne,uz od cca 4 mesiacov sa prestal budit na jedenie v noci(sme na UM,mmntalne uz aj na prikrmoch).Dokazal potiahnut aj 12 hod.vkuse,az sme sa cudovali.Od cca pol roka zacal spavat horsie,aj Vy,aj nasa pediatricka sa vyjadrila,ze trpi nocnymi desmi,nakolko zacal hocikedy silno plakat,no popritom oci zatvorene,ked som sa prihovorila,ci pohladila,niekedy som ho aj na ruky musela zobrat,ukludnil sa a spinkal dalej.Potom som sa dopatrala k metode,ako pomoct od nocnych desov pravidelnym budenim,aspon po dobu tyzdna,cca 75 min.od zaspatia,a ono to naozaj fungovalo.Medzitym vyliezli prve spodne zuby,mysleli sme, ze tie hystericke place su za nami.No maly sa potom sam posadil,chvilu na to zacal 4nozkovat,a uz aj chvilu na to sa zacal stavat na nohy.Noci zas zacali byt nepokojne,stale sa budil,mrncal,cca kazdu hodku a pol.Aj homeopat bol u nas,skusili sme Chamomilu,no nezabralo.Mame vonku uz aj dalsie dva,horne,zubky a ja zatial nevidim,ze by isli dalsie.Cez den je velmi aktivny,stale v pohybe,no rad si aj pospi,cca 2 hodky doobeda(to je na nom vidiet,ze je po neprespatej noci unaveny)a potom kolo hodky poobede.Kupeme pravidelne,v cca rovnaku hodinu kazdy vecer,pri piti mlieka sa uspi a uplne zaspi uz v postielke sam.No zas nam asi po 3 hodkach zacne silno plakat,ked ho aj utisim,polozim,zas zacina,zmoli sa po tvari,vyhadzuje si z ust cumlik,ktory ma inak rad,a uz sa zacina "nocna sichta".Posledne noci konci pri mne,v posteli,no tak ako v postielke,aj tam sa stale mrvi,hadze hore dolu,niekedy zaspi,no niekedy sa proste posadi a zacne plakat.Neviem,ako mu uz ulahodit.Posledne 2 noci som mu uz nad ranom dala aj mlieko,potom pospal v klude este asi 2 az 3 hodiny.Je to bezne?Su to zuby,ci hlad,ci strach,ci moze mat nejaku poruchu spanku?Nasa Dr.len tvrdi,ze to prejde samo.Asi ma pravdu.Neda sa mu naozaj nijako pomoct?Aj levandulovy masazny olej skusam,pocula som aj o medovkovom cajiku...Dakujem Vam vopred za odpoved.Zuzana

Dobrý deň pani doktorka,
moja dcérka ma 2 a pol roka. Je veľmi rozumná, šikovná, už sama pekne papá, pýta sa cikať len máme jeden veľký problém a to je stolica. Cez deň už vôbec nepoužívame plienky, no na spánok ešte máva plienku, hoci predtým ako ide spinkať sa niekoľkokrát vypýta cikať, ale stolicu urobí IBA do plienky. A to väčšinou cez obedňajší spánok. Stále jej hovorím, že sa musí pýtať a aj mi povie, že bude, ale vždy to dopadne tak, že sa pokaká do plienky. Už som rozmýšľala, že jej cez spánok nedám plienku, ale odrádza ma ten pocit, že sa pokaká do pyžamka. Už som skúšala rôzne metódy, techniky, dohováranie, vysvetľovanie, no nič nefunguje. Máme detský nočník, ale používame aj WC a bez problémov, takže strach tam nie. Ale ani raz tam neurobila stolicu.
Pani doktorka, chcela by som Vás veľmi pekne požiadať o radu. Ďakujem vopred.

Dobry den, pani doktorka, pokusim sa Vam popisat nas problem..mame tri deticky, 5 rocny syn, takmer 4 rocna dcerka a 5 tyzdnove dievcatko..v septembri nastupili obe starsie deti do skolky, to mala dcerka 3,3 roka, ale po dvoch mesiacoch sme ju odhlasili, lebo hoci si tam zvykala, tak to bolo skor z poslusnosti k ucitelkam, nepacilo sa jej tam, iba obed, lebo vedela, ze po polievke pridem pre nu..rano mi zvracala, ked tam bola a bolo to z neurozy, na vonku ked bola s detmi pocas skolky, tak len stala a nezapajala sa, nbavilo ju to, deti moc nemusi, jednoducho sa tam trapila, tak sme ju odhlasili, nech jej to nesposobi trvalejsie traumy, hoci aj pani psychologicka, ci riaditelka a okolie vraveli, ze si musi zvyknut a pod., ja som sa nemohla na jej trapenie pozerat, nie som zastancom toho, ze si zvykne, lebo ved nic ine dietatku ani neostava, a podla mna ta mala detska dusicka velmi trpi...odvtedy je pri mne doma a je stastne dievcatko..ibaze..skolka sa opat blizi, prihlasky odovzdavaju..v septembri bude mat 4 roky aj tri mesiace, ale obavam sa, ze to bude podobne..stale o skolke nechce pocut a deti jej nechybaju, stacia jej dvaja surodenci..za ten cas, co nie je v skolke ale doma sa v tom vztahu k skolke nic nezmenilo, a ona je v podstate stale rovnaka..chcem sa vas opytat, ako by som to mala podla vas riesit, ak mi v skolke sa opat bude rovnako spravat??mam na mysli hlavne neuroticke prejavy zo skolky, ako bolo zvracanie a jej velky smutok a vnutorne napatie, stres,utrpenie..uz teraz na to myslim, vtedy som sa rozhodla odhlasit, ale co teraz, ak to predsalen sa bude opakovat a ona uz bude predsalen 4 rocna, vacsia..viem, ze teraz je tazko o tom hovorit, ake bude dieta za polroka, ale poznam ju a sprava sa rovnako v tomto..uz som uvazovala, ci ju vobec nahlasim, ale dat ju az do predskolky sa mi zda predsalen ze malicko by bola..co by ste urobili vy?...mozno je to skoro toto riesit, ale robim si jasno vo veciach, aby som mohla aj dalsie deticky prisposobit zmenam, ktore pridu a tiez by som rada vedela, ze predsalen ak nastanu opat taketo skolkarske problemy, ci by nebolo tentokrat nespravne uz odhlasovat, kedze uz bude aj starsia..dakujem pekne, na vasom nazore mi zalezi...