pýtanie sa na šerblík

Dobrý deň pani doktorka. Mala by som otázku, ako je to s učením sa detí pýtania na šerblík. Mám 2,5 ročného syna (je novembrový, takže zachvýlu bude mať 2,5 r.) a ešte sa nevie pýtať na šerblík urobiť potrebu. Mal také obdobie v januári tak 3 týždne ho to držalo, že sa pekne aj vycikal do šerblíka ale len vtedy, keď som ho tam posadila. Sám od seba však nie. Len tak náhodne som ho tam zo 3 krát počas dňa posadila ukázala som mu že tam sa má cikať, tak sa aj vycikal. No to som asi vystihla moment, že sa mu aj cikať naozaj chcelo.Keď sa mu to podarilo tak sme ho patrične pochválili. No odvtedy akoby uťalo, už vôbec. Inak sa on sám cielene nepýtal cikať ešte ani raz. Ani kakať. No myslím, že asi deti najprv musia mať zvládnuté cikanie, potom prechádzajú na pýtanie sa kakať. Nechcem naňho tlačiť, ani som naňho nikdy netlačila. Neviem, ale mňe sa to tak zdá, neviem či si to len zle myslým, že je pohodlný. Asi takto: "no načo sa ja tu budem oštarovať sťahovať si nohavice, pančušky, slipíky a sadať si na šerblík a cikať, kakať tam,potom sa naspäť obliekať, keď mám plienku, urobím to do plienky,veď mama ma prebalí." Neviem či sa mýlim. Ak áno opravte ma. Existujú tzv. "pohodlné teti", ktorým sa iba jednoducho nechce? Lebo ja viem s určitosťou na 100 %, že vie, že ciká, že potrebuje cikať, že kaká, že sa potrebuje vykakať. Vždy keď je už pocikaný do plienky, alebo pokakaný potom mi to oznámi. Až potom. Chcela by som ho dať od 3 rokov do škôlky, a tam už sa predpokladá, a očakáva, že sa dieťa už pýta. Učiteľky tam ozaj nemajú čas sa oštarovať s plienkami. Šerblík je súčasťou izby, je v kúte vždy jemu na očiach, už od 1,5 roka je oboznámený o tom, že niečo také ako šerblík existuje, a je to na cikanie. No neciká doň ale do plienky. Neviem, či to funguje tak, že jedného dňa (dúfam že to bude už skoro veď má 2,5 roka) si tam sám sadne a sám sa vyciká vykaká, bez toho že ho my rodičia budeme k tomu viesť a skúšať to s ním. Že aj bez nášho skúšania sa to on sám úplne sám naučí, Alebo je potreba to s ním tréhovať a občas ho na šerblík posadiť. Toto neviem. Nechcem urobiť chybu. Nechcem naňho tlačiť aby sa nesekol a potom úplne odmietne šerblík a budeme s odstupom času začínať akoby nanovo s učením na šerblík, toto sa čo počúvam dosť šasto stáva. Naučia sa to deti úplne samé bez toho aby to rodičia s teťmi trénovali, alebo je potreba dať deti sadnúť na ten šerblík a trénovať to s nimi? Aby som neurobila chybu. Keď som hladala radu na môj problém v tejto poradni, tak ste raz jednej mamine odpovedali , že príde deň, kedy to jej dieťa zvládne a samo sa vyciká a začne sa pýtať. Tak chcem veďieť, či to bude naozaj tak. Či je to len otázka času, samo to príde, sám sa to naučí, sám sa začne pýtať. Ďakujem sa odpoveď. Maťa

Dobrý deň, pani doktorka, som Vám už otázku do tejto poradne položila, ešte mi ani nestihla prísť Vaša odpoveď a problém o ktorom som pýsala sa trochu "vyvŕbil." Pýsala som o 2 a pol ročnom dieťati, ktoré sa ešte nevie pýtať na šerblík. Prestala som synovi plienky dávať cez deň., s tým, že sa ho často pýtam, či nechce cikať, a ho pekne dám ja na šerblík cikať. Vždy tam trocha cvrkne. Ak nevystihnem sa ho včas opýtať, sa jednoducho pociká do nohavíc. Toľko pocikaných nohavíc, a mláčok po byte som ešte hádam ani nevidela. Už mu plienky dávať ale nechcem, dúfam, že už má len krôčik k tomu aby sa to KONEČNE naučil. 3 dni, čo to takto skúšam nekakal. Zo zmeny, že už mu cez deň nechcem dávať plienku ho asi zapieklo. Potom vykakal do slipov tvrdú stolicu, (takú malú tvrdú guličku). Pritom nikdy netrpel zápchou, ani častými hnačkami. Stolicu mával pravidelnú, denne, normálnej konzistencie. Až teraz prišla čudná zmena, som si všimla, že sa snaží zadržiavať cikanie aj kakanie, cez deň keď nemá plienku. No chcem, aby sa to už v priebehu pár týždňov naučil, a nie sa vraciať k plienkam, veď má už 2 a pol roka. Nikdy som ho za pocikanie, pokakanie nehrešila, nekričala naňho, ani nič iné. Vždy len pekne, kľudne, poď môj, to sa má na šerblík robiť. Ako mám správne postupovať? Poznám, z blízkeho okolia prípad, že dieťa nemalo osvojemé pýtanie sa na šerblík vo veku 3 roky, nástup do škôlky, a učiteľky tam predpokladali 3 ročné dieťa už "odplienkované", prestali mu rodičia dávať zo dňa na deň plienky aj za cenu pocikaných, pokakaných nohavíc, s tým, že dieťa si už hádam konečne uvedomí, že sa to nerobí do nohavíc (aj ho k tomu viedli), no do 4 rokov sa to učilo, stále s pocikanými nohavicami a začalo zadrživať stolicu a za rok ci vypestvalo chronickú zápchu. potom vo veku 4 roky začali s dieťaťom chodiť k lekárovi s tými nesprávnimy návikmy, zadržiavaním stolice. Takémuto scenáru sa chcem vyhnúť. Poradte prosím. ďakujem