Vzdor, ci ziarlivost?

Question

Vzdor, ci ziarlivost?

05. 10. 2010 (08:46) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den. Moj 3,5 rocny syn ma 1,5 rocneho brata a od kedy sa nam maly narodil, zmenil sa. Teraz je to s nim uz take, ze vsetcio na ihrisku len oci otvaraju, co ten stvara. Hadze sa o zem, strasne vrieska, je doslova neprijemny a vsetkym zneprijemnuje zivot. Maleho stale stucha, alebo mu berie vsetko, co ma v ruke. Maly potom reve. Doma je klud, len ked je starsi v skolke. Ludia mi hovoria, ako sa on zmenil. Podotykam, ze je dost inteligentny, uz ako dvoj rocny poznal celu abecedu, farby, tvary...Co sa tyka skolky, ucitelky hovoria, ze tam je dobry. Neviem, co s nim...Snazim sa ist nanho podobrotky, ale vacsinou to ma opacny efekt, ako ked sa vyhrazam varechou. Mam s nim ist k pschologovi? Neviem, co s nim...Zda sa mi, ze uz teraz ho nezvladam. No a malinky je zas strasne dobry a pritulny. Uz som z toho vynervovana a planujem ist radsej do prace. Bola by to chyba?

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Možno by to nebola chyba. Ak máte kam dať mladšieho syna, možno by vám to pomohlo aspoň po tej stránke, že si v práci "oddýchnete" a nebudete musieť toľko riešiť napäté situácie.
No možno by bolo fajn, keby ste niekedy mladšieho syna dali k babke a mali poldeň len so starším synom, alebo by sa mu venoval naplno jeden z vás rodičov.
Ak pôjdete k psychológovi, choďte len sama, bez syna. Nálepka toho, že bol u psychológa, by mu mohla v hlavičke spôsobiť ešte väčší chaos. Ak psychológ uzná, že by bolo vhodné prísť aj s ním, tak až potom ho vezmite so sebou. U takýchto malých detí zvyčajne stačí pracovať s rodičmi.