LAKOMÁ
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň pani Dr reagujem na príspevok od Lenky , My má me s dcérkou podobný problém. Má 2,5 roka a tiež sa snažím neustalym vysvetľovaním ju naučiť , že hračky sú na to aby sa požičiavali a preto ich aj detičky majú toľko veľa a rôznych aby si ich mohli navzájom vymieňať lebo kamaráky majú zase iné ako má Ona a zase opačne.
Ale sme sa aj dohodli, že hračku, ktorú má veľmi obľúbenú (má takéto psíka) nemusí požičať, pretože chápem , že ho má veľmi rada. Alebo ak má len jednu napr. lopatku, tak nech povie, že mám iba jednu a keď sa s ňou dohrá, že jej ju požičia. Aby ako hovoríte, vedela povedať aj nie. To isté aj s hojdačkou, miluje sa hojdať.
Niekedy v pohode, ešte ide aj za druhým dieťaťom a ponúkne mu sama od seba. Ale keď nie tak spustí taký rev, že si nepočujeme vlastné slovo a vreští , vreští, nedá sa ukľudniť. V tom je problém za všetko reve, plače, mraučí, a stále jej vysvetľujem, že pokým to nepovie nebudem to vedieť a nemám jej ako pomôcť. A Ona mi ešte aj povie "nepoviem ti to maminka nepoviem" a potom odvráva ako vie , že sa mi to nepáči, tak asi naschvál.
Priznám sa, viem, že by som to nemala hovoriť , ale normálne som sa pár krát hanbila za svoje dieťa , teda jej chovanie.Keď ideme von s kamarátkami musím striehnuť , lebo potom deti a aj niektoré mamičky, ktoré s tým nemajú skúsenosť stoja ako obarené keď chytí "záchvat". Už som to urobila aj tak, že sme sa zobrali domov, lebo som jej povedala, že to nebolo pekné atď atď.A pritom celý deň rozpráva ako sa bude hrať vonku s detičkami.
Inak je veľmi rozumná a kamarátska.
A ešte jedna vec, možno si to len namýšľam, ale keď je s ňou vonku manžel , tak je v pohode, naozaj málokedy teda si ani nepamäatám, že by podobný "cirkus" robila ako keby ja som tu s ockom a budem dobrá aby bol na mňa pyšný. Namýšlam si to?
Ako fakt sa niekedy hanbím a idem von s tým, že čo zas bude?
Ďakujem KATKA