Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň, už od narodenie si cmulam palec , mám už 12 rokov a stále to robím . Je to asi zlozvyk neviem .Ako si mam od toho odvyknúťa prestaťs tým ?
To je super, že sa zaujímaš o to, ako si pomôcť.
Skús si všímať, aké to je, keď sa tvoj palec zrazu začne zdvíhať a približuje sa k tvojím ústam a ako vstupuje do úst a potom, keď si cmúľaš palec - a rob to úplne najpomalšie, ako vieš. A rob to tak každý raz, keď si všimneš, že tvoj palec by sa rád zodvihol smerom k ústam.
A druhá vec, ktorú by si mohol/mohla robiť je, že si budeš všímať, čo robíš, aby si si palec necumľal/necumľala...
Dobrý večer pani doktorka. CHcem vás poprosiť o radu ako docieliť to aby moja 2.5 ročna dcerka si necmulala palček. Robi to počas toho ako pozera rozpravku a ked ide večer spať. Bojim sa aby jej neodstavali zubky a aby sa jej v školke neposmievali.Dohovaranie nepomaha. Dalej by som chcela vedieť prečo sa moj 4. ročny syn nevie hrať sam.stale ma vola k hre alemo manžela.Ked nesme s nim v izbe tak radšej presedi pri rozpravke ako by sa mal sam zahrať.Tiež ma trapi že si niči hračky.Napr. v pieskovisku mal autičko tak zobral kladivo a ho rozbil. A vobec mu to nebolo luto. Za vašu odpoved vopred dakujem.
Je vhodné palček dcérke bez nejakých slov vytiahnuť zakaždým z pusy - jemne a bez boja, zakaždým, keď si všimnete, že ho má v puse. No dieťa môže potrebovať za to nejakú náhradu - treba teda hľadať, či si ju vtedy treba na pár minút posadiť na kolená, potúliť, pohladkať po hlavičke, strčiť jej do ruky kúsok jabĺčka (v žiadnom prípade nie sladkosti či pečivo a podobne)... A treba mať svätú trpezlivosť, lebo to nie je záležitosť jedného týždňa (teda zvyčajne).
Niektoré deti sa ešte v tomto veku nevedia hrať samé, potrebujú pri sebe aspoň diváka alebo parťáka, niekedy aj oveľa pasívnejšieho. Ak sa s ním nemôžete hrať, lebo povedzme varíte v kuchyni, povedzte mu, aby si zobral nejakú hračku do kuchyne a bol tam s vami, prípadne mu navrhnite nejakú činnosť, ktorú môže robiť v kuchyni pri vás, prípadne len s vašou drobnou pomocou, ktorú popri tom varení zvládnete.
Rozbíjanie je pre deti súčasť života. Postavia vežu, a potom ju zrútia, nakreslia obrázok, a potom ho začarbú... Namiesto okríknutia či hrešenia je možno vhodnejšie sa zaujímať, čo dieťa k tomu viedlo, aký "príbeh" je za tým rozmláteným autom...
Dobrý deň prajem, chcela by som poradiť. mám 2 dcéry, 8 a 5 ročnú. Staršia bola kojená rok a pol, mladšia 2 a pol roka. Obe mi pri kojení chytali moje vlasy, aj pri uspávaní. Problém mám však s mladšou dcérkou, ktorá si pred rok a pol až dvoma rokmi začala chytať vlásky a to tak, že ich medzi prstíkmi požmolí - pošúcha, čím sa jej vytvorí požmolený uzlík, /nedá sa rozčesať/ a hneď si ho vytrhne, až od korienka. Vlasy dorastajú, ale nestíhajú! Týmto jej vznikala až taká skoro plešinka - mala tam riedke a kratšie vlásky. Bojím sa že jej tam prestanú vlásky rásť. Vždy som to riešila tak, že som ju ostrihala nakrátko s tým že jej tieto vytrhané vlásky dorastú ale toto nie je riešenie, lebo sa toho nevieme zbaviť. Nezaberajú ani rôzne "vyhrážky". Trhá si ich hlavne pri zaspávaní, ale aj počas dňa, v škôlke atď...Už neviem na koho sa obrátiť... Ďakujem Vám dopredu za odpoveď
Je to prejav, ktorý dieťa používa zrejme na upokojenie či už pri zaspávaní alebo zvýšenom napätí či úzkosti mimo domu. Je to podobné ako cmúľanie palca či cumľa.
Vyhrážanie sa a tresty sú zvyčajne bez efektu, môžu tenziu u dieťaťa skôr zvýšiť a tým posilniť neželaný prejav.
Niekedy pomáha vytvorenie náhradného návyku alebo aspoň čiastočná zmena existujúceho - napr. vedenie dieťaťa k tomu, aby si vlásky nežmolilo, ale len hladkalo (vedenie by malo prebiehať trpezlivým a láskavým spôsobom); alebo dieťaťu dáme bábiku s vláskami alebo "dlhosrstého" plyšáka - môže vlasy/chlpy žmoliť a šúchať, prípadne aj vytrhnúť...
Prípadne sa môžete osobne obrátiť na detskú psychoterapeutku.
Dobry vecer. Pani psychologicka, prosila by som Vas o radu. Mam trojrocnu dceru, ktora si "od narodenia" cmula palcek na ruke. Odpozorovala som, ze je to hlavne pri zaspavani a ked sa nudi - uz jej z toho idu aj zubky dopredu, tak sme sa ju roznymi sposobmi snazili od toho odnaucit, ale bez vysledku. Ked mala dva roky aj tri mesiace, tak k nej pribudol bracek. Nemam pocit, zeby na neho nejak ziarlila, ba do konca ho chodila hladkat, bozkavala ho a so zvedavostou na neho chodila pozerat. Ako zacal ale stvornozkovat a dostane sa aj ku hrackam, tak mu ich nechce pozicat a sem tam ho odtisne, alebo mu aj jemne capne po hlavicke. Kedze pozornosti ma uz samozrejme menej (ale snazim sa ju do vsetkeho zapajat a z nicoho nevynechat), tak sa zacina aj viac nudiť a k tomu pribudlo este intenzivnejsie cmulanie palca a intenzivnejsie napominanie, oblepovanie leukoplastom, vyhrazanim sa strasidlami, kricanim a pod. A hlavny problem, kt. ma znepokojuje nastal, ked to cmulanie cez den teda vymenila za "nezmyselny zlovyk", kedy si zobere do ruk dve hracky a priblizuje ich k sebea a oddialuje od seba vo velmi tesnej blizkosti oci. Je to absolutne "nezmyselna hra", ktora ma znervoznuje a taktiez znepokojuje. Uz sme boli aj u ocneho a vsetko ma v poriadku. Vezme si napr. dva koniky s ktorymi to takto dookola robi a ked ju napomeniem, ze tak sa s nimi nehra, tak s nimi cvala chvilku po zemi (to mi akoze ukaze ako sa s nimi ma hrat), ale v zapäti sa dostane do toho isteho cyklu. Alebo jej tie koniky zoberem a ona si zobere za chvilku dalsie dve hracky a robi to s nimi. Niekedy sa mi zda, ze je uz z toho aj unavena, resp. nervozna. Uz je v tom tak zacyklena, ze to robi naozaj nevedome. Ked ju od toho odputam, tak sa aj tak k tomu neskor vrati. Kedze bracek zacina chodit za ruky, tak naozaj nie je toho casu tolko, aby som jej stale vymyslala cinnosti (so mnou sa vie zahrat bez tohto zlozvyku) a sama sa zabaviť konštruktívnou hrou nevie, resp. málokedy. Ako ju od tohto teda odpútat? Zacina to robit asi najskor z nudy, ale ja naozaj nemozem byt len s nou. Ako ju naucit, aby sa zahrala aj sama nejaku hru, kt. ma aj logiku? Spolu sa starame o babiky, varime v detskej kuchynke, pereme v detskej pracke, zehlime, staviame a preco sa tak nevie zahrat aj sama? Je to zlozvyk, alebo to moze byt aj nejaka detska neuroza? Dakujem Vam za odpoved a za Vas cas. Sona
Píšete, že je spokojná, keď sa jej venujete a tak si myslím, že je to len spôsob, ako upútať nevedomky vašu pozornosť a vyjadriť túžbu po vašej spoločnosti. Skúste ju nejako zapojiť napr. aj do chodenia so súrodencom za ruku - ideš sa poprechádzať s nami aj ty?... Veď aj tá hra s koníkmi je o približovaní sa (zrejme) k sebe...
Dobrý deň!
Prosím Vás o radu ako pomôcť dcérke odučiť sa od cmúľania palčeka? Má už osem rokov,palček zvykne cmúľať zvyčajne pri zsapávaní a občas si ho tam dá aj v noci v spánku. Skúšali sme už všeličo, oviazať ručku- to si v noci podvedome vždy zhodila, nalakovať lakom proti obhrýzaniu nechtov- to si oškrabala zubami, cesnak- ten jej vadil len chvíľu, kým ho vycmúľala,držala som ju aj za ruku kým nezaspala, hoci sa jej veľmi ťažko a dlho zaspávalo- v noci alebo ráno som jej ho zas našla v ústach, ...a pod. Aj ona sama si to želá, necmúľať ho, ale nevie to ovládnuť. Od malého bábätka cumeľ nechcela, ani chytiť fľašu,všetko sme dávali po lyžičkách, vyskúšali sme všetky druhy cumlíkov, no ani jeden nechytila. Psychicky by to tiež nemalo byť spôsobené, vyrastá v harmonickom manželstve,akurát, že je jedináčik!? Existuje ešte niečo, čo by sme mohli vyskúšať alebo nejakým iným spôsobom jej pomôcť od tohto zlozvyku? Obávam sa aby si nezdeformovala chrup, a aby jej to nezostalo do dospelosti. Za každú radu vopred ďakujem. S pozdravom Pavlína.
Cmúľanie palca sa pokúste nahradiť niečím iným, čo vaše dieťa pri zaspávaní upokojí a dodá mu pocit bezpečia a istoty. Napríklad postupne skracujte dobu cmúľania pred spaním a zároveň zostaňte pri nej a spievajte jej nejakú pesničku, uspávanku, ktorá sa jej páči alebo ktorú ste jej spievali, keď bola ešte malým bábätkom. Tiež sa môžete držať za ruky alebo ju hladiť.
Ak sa v noci zobudíte a všimnete si, že má palec v puse, jemne jej ho vyberte a položte jej na chvíľku svoju ruku na chrbát, aby vás cítila.
Da sa u 8 rocneho chlapca hovorit o onanii.Nasla som ho suchat sa o koberec.Co s tym ?Ako mu to vysvetlit aby sa nevystrasil.
Otázka je, čo mu chcete vysvetľovať. Ak mu chcete vysvetliť, že prežívať slasť sám so sebou je škaredé, tak to nie je celkom dobrý nápad. Slastné zážitky s vlastným telom, ktoré zrejme vo veku osem rokov ešte nie sú onaniou v pravom slova zmysle, ale iba slasťou (ako cmúľanie palca), sú prirodzenou cestou k neskoršej autoerotike, teda aj onanii (v pravom slova zmysle) a ešte neskôr k párovej erotike a sexu. Sú súčasťou vývinu sexuality, pričom ale sexualita nie je to isté ako sex. Sexualita je aj vzťah k vlastnému telu, k telesnému vnímaniu...
Niekedy aj u malých chlapcov dochádza k určitému dráždeniu penisu a oni si ho často chytajú, žmolia, naťahujú alebo trú. Je vhodné ich v takých chvíľach viesť k využívaniu súkromia. Celkom nevhodné je karhať ich za to, trestať alebo sa im posmievať.
