Nástup do školy

Dobrý deň! Máme doma pred-školáka, ktorý bude mať v auguste 6 rokov. Je veľmi šikovný, zaujíma sa o čísla, písmenká, geometrické tvary, farby, detské encyklopédie, každý večer čítame rozprávky lebo ho to veľmi baví počúvať. Pani učiteľky v škôlke hovoria, že je zrelý na školu. Ale mám trochu pochybnosti ohľadom toho, či ho dať do školy keďže je augustový a bude najmladší a najmenší v triede. Viac ako polovica detičiek ktoré idú sním do školy sú už teraz 6 ročné. Nebude mať problém v škole keď je najmladší? Nemala by som radšej požiadať o odklad? Ale na druhej strane si myslím, že v škôlke by sa už nudil keďže ho zaujímajú veci okolo školy, učenia. Chcela by som sa spýtať na Váš názor lebo naozaj neviem kedy mu urobím dobre. Ďakujem

Dobry den. Mam 6 rocnu dceru, ktorej sa za posledny rok velmi casto robia afty. Imunitu ma v poriadku a berie aj probiotika a vitamini. Od mala je velmi citliva a bojazliva. Boji sa hlavne novych veci a lekarov. Ked sa nam narodila druha dcera pred 20 mesiacmi, tak to brala celkom v pohode, tesila sa na nu. Ale v poslednej dobe na nu velmi ziarli a tak je doma obcas viac nervozity a stresu. Je mozne, ze afty ma prave z tohto stresu a z novych veci, ktore vie ze pridu, ako je napr. nastup do skoly, planovana dovolenka a pod.? Ak je to jedna z moznych pricin tvorbi aftov, ako sa to da liecit? Za odpoved vopred dakujem.

Pani psychologicka. Chcem Vas poziadat o radu. Dcerke vychadzaju zle roky. Narodila sa 16. septembra a my s manzelom sa nevieme rozhodnut, kedy ju dat do prveho rocnika. Je sikovna, v skolke ju chvalia a vie tolko ako ine deti, co idu do skoly. Co si myslite o tom vy? Viem, ze vela rodicov odklada o rok nastup dietata do skoly. Ale ona uz chce ist do skoly s kamaratkami. Dakujem za odpoved. Zuzana

DOBRÝ DEŇ!
JE MI ĽUTOM ŽE STE ZATIAĽ NEREAGOVALI NA MOJU OTÁZKU. ZÁPIS SA POMALY BLÍŽI A RADA BY SO VEDELA AKO ĎALEJ. SYN JE ĽAVÁK A ROBÍ MU PROBLÉM KDE JE VĽAVO A VPRAVO, DO PREDU A DO ZADU. AK PÍŠE NAPR. SVOJE MENO NENAPÍŠE PAŤKO ALE OKŤAP. JE TO INAK VEĽMI ŠIKOVNÝ CHLAPEC. BOLO NÁM NAVRHNUTÉ, ABY SME IŠLI NA ZÁPIS MINULÝ ROK. JE NARODENÝ V NOVEMBRI 2002. ODMIETLI SME PRE ĎALŠÍ PROBLÉM: JE VEĽMI CITLIVÝ, ZLE REAGUJE NA NEÚSPECH ALEBO ODMIETBUTIE, REAGUJE PLAČOM. MÁM OBAVY AKO ZVLÁDNE ŠKOLU. JE MÁLO PRIEBOJNÝ. SŤAŽUJE SA, ŽE V ŠKOLKE HO ODSTRKUJÚ. KEĎ SA STRETNE S DEŤMI VONKU, VYZERÁ VŠETKO VPORIADKU, AJ KEĎ SI MYSLIA, ŽE ICH NIK NESLEDUJE. ŽIADNE BITIE NEVIDÍM. MÁM OBAVY ABY NEBOL ŠIKANOVANÝ. AKO POSTUPOVAŤ ĎALEJ.

Dobrý deň. . Mám problém s 7 ročnou dcérkou. Ani neviem či je to problém ,ale veľmi sa bojím. Od 30.12.08 od večera má dcérka strach ísť spať. Ten prvý večer ju bolel zub.Nejak sme to ukludnili a išla spinkať. Zaspala a asi po polhodine sa prebrala prišla za mňou s plačom,že nemôže zaspať. išla som si k nej ľahnuť a znovu zaspala tak na 10min. Potom sa zobudila,pri mne, že nech sa na nu netlačim a neobjímam ju lebo jej nie je dobre a je jej teplo,zle sa jej dýcha a pod. Nechcela ležeť,mierne sa triasla a tak. Zobrala som je teda do mojej izby a tam som sa ju skúšala ukludniť. Dýchali sme do sáčku ,lebo začala dýchať zrýchlene. Popri tom stále mrnčala(mierne plakala). Mala v sebe určité napätie a nervozitu. Ale neviem z čoho a ona mi to nevedela opísať,prečo sa tak cíti. Vtedy ešte nevedela opísať ani,že je to strach. Tento stav ,ale nie taký prudký mala ešte 31.12. a 2.1.,3.1.09 . Avšak už bez triašky. Cez den je v poriadku,až večer,alebo ked sa zotmie,alebo ked jej poviem že sa má ísť prezliecť tak začne rýchlejšie dýchať a začne mierne plakať. A dnes (3.1.) mi povedala ,že má strach že sa ráno nezobudí a že tieto stavy neprestanú. Ked sa mi ju podarí uspať ,tak už prespí celú noc. A ráno je v pohode.
Máme doma jednu situáciu,ktorá trvá už dlhšie . S manželom spolu nebývame a máme podané o rozvod. Dominika o všetkom vie, povedala že to pochopila a doteraz nebol žiaden problém. My sa nehadame a vie že k tatovi môže hocikedy,ked tatinko môže. Volajú si každy deň,takže odlúčenie je minimálne. Bývame v tom istom meste ,len v inej lokalite. Dominika zmenila prostredie,nastúpila do školy (do 1.triedy), začali sme duchovne žiť,chodiť do kostola,presťahovali sme sa do nového bytu,kde má vlastnú izbičku a v škole nových kamarátov. Toto môžu byť všetko podnety pre ktoré to vzniklo,ale neviem prečo až teraz. Doteraz sa mi zdalo že je šťastná.Aj teraz je šťastná,ale len do večera. A ked sa pýta na všetko dostane odpoveď.
Prosím poraďte ,čo by bolo treba urobiť. Alebo treba s ňou ísť hneď psychológovi? Za odpoveď vopred dakujem.

Dobrý den, mám 5 ročného syna kt. je príliš ustráchaný.Je obdobie kedy to je lepšie, ale vystraší ho nejaka maličkosť- napr. pohne sa šnúra od elektriky a on si už namysli všeličo možné a potom všade chodí za mnou aj na wc, nechce sám ostať v izbe, nechce isť sám na wc,večer sám nezaspí ani ked ležím na vedlajsej posteli-musím byt pri nom, a v noci ked sa zobudi bud musim isť k nemu a počkať kým zaspí alebo ho musíme zobrať k sebe.S cudzími ľudmi vôbec nekomunikuje ani sa nechce pozdravyt.Inak doma je velmi živý aj dosť hlučný lebo má esťe dvoch mladšich súrodencov skoro 3ročného brata a ročnú sestru.Ak je s nimi je trošku smelši aj pri cudzích ludoch ale ked s nim idem sama tak ani hlasku nepovie.Do škôlky chodí na pol dna aj s bratom,s učitelkami rozprava len ak sa ho opytaju ale vraj aj spieva aj do všetkeho sa zapája.Dá sa niečo robiť s tou ustráchanostou? Nebude problém v škole ked nieje samostatný lebo sa boji? ani mladšie deti niesu extroverti ale nieje to až také jak uňho.ked som bola u lekarky musela som zobrať všetkých troch aby jej vobec niečo povedal (trebalo hovorit obrazky na vysetrenie zraku.)Mam dojem že ani psychologičke by nič nepovedal.Je taky strach v tomto veku normálny? mám dojem že unho dosť pracuje fantazia ak sa niecoho zlakne dosť dlho trvá kým ho s toho dostanem a bojím sa aby nemal s toho následky neskôr...