Dieťa

Dobrý deň! Som učiteľka v materskej škole a dostala som otázku od kamarátky na ktorú som jej ozaj nevedela odpovedať. Jej dcéra sa všetkého bojí a za všetko plače, bojí sa ísť medzi ľudí, bojí sa ísť do kina, jednoducho sa bojí všetkého okolo seba. Na začiatku šk. roka pri adaptácii mala dosť veľké problém pri odlúčení od matky, myslím, že to dokonca pretrváva aj do dnes. Len nevie čo má s ňou teraz robiť. Dieťa odmieta chodiť aj na nákupy a atď. Za odpoveď vopred Ďakujem

mam 7 mesacne dieta a nic ho nebavi stale len place a je strasne podrazdene uz si neviem dat rady......v kociku sa jej nepaci v pavuku vydrzi 5 minut vsetky hracky porozhadzuje od nervov,jednym slovom ako tiger...neviem ci to mam riesit nejakym vysetrenim u neurologa a ci su nejake lieky na ukludnenie takehoto maleho dietatka......

Dobrý deň,
moja dcéra má 2,5 roka. Ešte stále nevie rozprávať. Niečo už povie, ale len veľmi málo. niekedy mám pocit, že ani nerozumie, čo od nej chceme. Neviem, či je to normálne. Oproti mojej druhej dcére, ktorá rozprávala už od 1,5 roka, je to skutočne veľmi slabé. A ani sa nepýta na nočník. A keďže nevie povedať, čo chce, tak to zvyčajne končí jej plačom (pretože to inak nevie vyjadriť).
Mám to nejako riešiť?

Dobrý deň,

moja dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
Chcem sa opýtať, či to je v norme alebo s tým treba niečo robiť.

Ďakujem

Dobry den.
Mam 3 a pol rocnu dcerku, ktora je velmi inteligentna (uz teraz rozprava slovensky aj anglicky), poslusna, jednoducho je nas poklad. Je velm naviazana na mna a kedze nikdy nebola s nikym inym viac nez par minut ( moja mamka bola niekolko rokov vazne chora a nedavno zomrela, takze som ju nemohla nechat samu s malou aj ked to velmi chcela a manzelova mama zomrela uz davno a svokor ma 80 rokov) jej nastup do materskej skolky vo mne vyvolava urcite obavy. O skolke sa rozpravame, parkrat sme tam aj boli, no aj tak to bude velka zmena. Moja otazka je: dcerka ma svoju najoblubenejsiu hracku "Macika" uz takmer 2 roky a nosi ju vsade, aj s nim spi. Volame ho " clen rodiny". Rozmyslala som, ze sa opytam, ci ho moze mat so sebou v skolke. Je to dobry napad, alebo by som ju mala ucit vacsej samostatnosti a jej macika nechavat doma? Za Vasu odpoved vam vopred dakujem.

Dobry den,
dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.