trauma

Môjmu štvorročnému synovi, keď mal 9 mesiacov, robili nejaké kožné testy, pričom bol priviazaný. Odvtedy - trvalo to vyše dvoch rokov, sa VEĽMI bál lekárov (teraz je to už lepšie) a dodnes si za žiadnu cenu u nich neľahne, aby ho mohli vyšetriť. Histericky kričí, až je fialový, je celý stuhnutý a neudržíme ho ani traja. Aj ja som mala problém, aby si ľahol, keď som ho potrebovala ako menšieho prebaliť. Vždy skôr, než ideme k lekárovi, sa rozprávame o tom, čo mu bude robiť, aby bol na to pripravený. To celkom pomáha. No najväčší problém je to ľahnutie si. Veľmi sa bojím, že ak by ho znova museli napr. kvôli infúziám priviazať, že by mu to mohlo psychicky ublížiť. Možno to vyzerá ako malý problém, no keď pozerám na ten obrovský strach svojho dieťaťa, veľmi by som mu chcela nejako pomôcť. Ďakujem veľmi pekne za radu.

Dobrý deň , moc by som vás prosila o radu . Len tak v skratke rozpoviem môj príbeh aby ste lepšie vedeli čo a ako.Som vydatá , manžel od nás odyšiel , ja už 15 rokov trpím a aj sa liečim na úzkostné stavy.Mám dve deti , chlapec má 18 rokov dievča 7 rokov.Keď som otehotnela s malou musela som vysadiť antidepresíva, malá ma od narodenia občasne predstavy že po nej lezu muchy alebo vydí hady.Od narodenia trpí atopickým ekzémom , potravinovou alergiou , vonkajšou alergiou a astmou.Manžel od nás odyšiel pred pol rokom.Už rok to u nás nefungovalo.Vždy keď išiel na pár dní preč tak malej povedal že sa vráti že ide len za kamarátom.Mala je na neho moc naviazaná.Keď odyšiel navždy tak malej nič nepovedal,len odyšiel.Mala ho mesiac vyčakavala pred dverami,neustále hovorila že ju by tatinko neopustil.Nepovedala som jej že sa už nevráti , nemala som to srdce.Myslela som že časom to prejde a bude to lepšie ale mýlila som sa.Momentálne sa mi za posledný mesiac zhoršila v škole,nedokáže sa sústrediť a učiť.Za jeden týždeň mala dve poznámky a koncoročne testy všetky zle,pritom je len prváčka.Syna sa stále vypytuje kedy sa jej tatinko vráti a len nech jej nehovorí že sa už nikdy nevráti,kreslí mu neustále obrázky a pomaly denno denne hovorí že jej chýba a keby ju vidí aka je už veľká a plače pri tom.Je toho veľmi veľa,jedným slovom povedané je to pre ňu veľka bolesť pri ktorej sa jej horší aj astma.Moc by som vás chcela poprosiť o radu čo mám spraviť aby sa už toľko netrápila a ako jej mám povedať že už navždy zostaneme sami bez tata.Som úplne bezradná , moc vás prosím o radu.ďakujem vám veľmi pekne a prajem príjemný deň.

dobrý deň pani doktorka,
dcérka (10mesiacov) je plne kojená, odmieta príkrmy. priberať priberá, je spokojná, veľmi šikovná, ale mala napr. veľmi nízku hladinu železa (asi kvôli tomu, že okrem mlieka nechce nič). rozmýšľala som nad tým, že ak nezačne jesť do roka, tak by som ju nechala na pár dní babke, ja by som odišla. takže by som ju vlastne úplne odstavila. preto sa chcem spýtať, či by to pre ňu nebol veľký "šok", prípadne "trauma" ak to preženiem. že ma neuvidí niekoľko dní a zrazu nedostane prsník. ak by to na ňu mohlo mať negatívny dopad, tak to takto riešiť nebudem. ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, sme rozvedený a môj dvojročný syn odmieta odísť s otcom k nemu bezo mňa, pri odchode urobá hysterickú scenu, ked ho otec odvlečie podľa rozhodnutia súdu násilím, dieťa má v noci nočné mory a úzkostne sa správa. Neviem si rady. Pani zo sociálno právnej ochrany detí mina to povedal, však si zvykne. A nariadenie súdiu treba dodržiavať.

Dobrý deň pani doktorka, chcela by som vám položiť otázku ohľadom sťahovania. Čaká nás tak o dva až tri mesiace do nového domu. Máme dvojročnú dcéru, ktorá je veľmi vnímavá na zmeny, všetko musí byť na svojom mieste, ak to tak nie je, prekladá to alebo začne plakať aby sme to namiesto dali mi rodičia. Preto by som chcela spýtať čo nás môže čakať alebo nejako prekvapiť. Kristínka je aktívne dieťa a keďže sme jej naplánovali aj sa chystáme zariadiť jej vlastnú izbu mám trošku obavy. V podstate sa v novom prostredí ochvíľu okuká ale chceli by sme ju od začiatku začať učiť aj spinkať vo svojej izbe a teda aj na nový dom. Je tých zmien, ktoré by sme chceli uskutočniť na ňu veľa. Prosím o radu ako najlepšie začať a ak treba nejaké poradie tak aké, aby sme sa vyhli nejakým traumám. Ďakujem za odpoveď

dobry den, mam dve deti, rocnu dceru a 4,5 rocneho syna. Prosim vas o radu:
1. dcera chodieva spat az okolo 22.-23.hod., skusala som ju uspavat skor, ale vzdy sa zobudi okolo 22.hod. a zaspi az o 23. hod., rano vstava okolo pol 8, potom spinka cca od 10-13 (vzdy su to 3 hod.), a potom este pol hodinku okolo 4tej. poobede. ak ju nedam spat poobede zaspi okolo 19tej, ale o 21, 22 je opat hore. inak je velmi spokojne, usmievave dievcatko, ale jednoducho nechce ist spat skor, chce sa mojkat, stiskat a hrat. kojim ju este, ale na prsniku nezaspi, len v kociku. co by som mohla zmenit, aby zaspavala skor? tzv. ritualy nepomahaju :)
2. moj syn chodi do skolky od 3,5 roka, teraz ma 4,5. bol kojeny skoro do 3 rokov. velmi rad chodi do skolky, je citlivy, sikovny, usmievavy a sem-tam betar :) ako kazde babo :). problem mame v skolke, pocas obednajsieho spanku sa pocikava, nie kazdy den, tak sporadicky. doma sa to nikdy nestalo, cele letne prazdniny sa to nikdy nestalo. je napr. tyzden doma chory, tiez sa to nestane, ale ak je v skolke tak ano. uz sme boli aj na vysetreniach, ci nema zapal. ucitelky tvrdia, ze ho davaju spinkat pred spankom aj trikrat, lebo vedia o probleme. nekricia nanho, nerozoberame to, lebo stale sme sa ho pytali preco cika a on povie, ze tvrdo spal. myslite si, ze je to ok? ze sa to casom upravi? myslim, si ze si to syn uvedomuje a ze mu to nie je prijemne. prosim o radu.
fuuu, dost som sa rozpisala, ospravedlnujem sa za zdrzanie. dakujem za akukolvek info. pekny den.