Prechadzky

Dobry den p. doktorka,

chcem sa s vami poradit. Mam 18-mesacnu dceru. Je to dost zive dieta. Nas problem spociva v tom, ze ked s nou idem na prechadzku, v kociku dlho neobsedi a ked ju vyberiem von, to je este vacsi problem. Vobec nechce ist so mnou za ruku, je ako odtrhnuta z retaze, len uteka, zasadne opacnym smerom ako potrebujem ist ja.Ked ju chytim, ze ideme opacnym smerom, spusti rev a sada si na zem. Do kocika ju potom uz len tazko dostanem. Chodime sa vacsinou prejst po centre mesta, kde je vela ludi, tam aspon nechodia auta.Uz som z toho dost unavena, tie prechadzky su pre mna stress. Ked ju z kocika takto vyberiem, musim davat pozor kade beha, ale aj na kocik, ci mi niekto z neho nieco neukradne a pod.
Tak velmi zaaaavidim maminkam, ktore idu na prechadzku len tak bez kocika a dietatko im pekne kraca za rucicku. A su to aj mladsie deti ako mame my.
Chcem sa preto spytat, ci si myslite, ze je to len prechodne, aj ked tento problem mam odkedy zacala spolahlivo sama chodit,alebo mi poradite nejaku fintu alebo uz neviem, co.
Velmi ma to hneva, lebo by som bola radsej, keby sa presla a tak unavila, ako sa len vyvazala v kociku.
Velmi pekne dakujem. Lenka

Dobrý deň!

snažím sa o zavedenie pravidelného denného režimu u 7,5mesačného dieťaťa. uvedomujem si jeho potrebu pre psychiku dieťatka, preto ma zaujíma ako sa k tomu dopracovať čo najprirodzenejšou cestou.
kým som syna výlučne dojčila do 5 a pol mesiaca, rešpektovala som jeho fyziologické aj psychické potreby podľa toho ako si to on vyžadoval. dojčili sme podľa jeho potreby, spal, keď bol unavený, medzitým sme sa spolu hrávali, cvičili, chodili na prechádzky. tak si vytvoril svoj vlastný režim, ktorý bol viac menej pravidelný.
2 mesiace pekne papá príkrmy aj je dojčený. mali sme aj problémy s večerným zaspávaním, tie sa po čase ako tak upravili, teraz sa snažíme zaspávať medzi 8-9 hodinou.
teraz mi robí problém cez deň skĺbiť jeho potrebu spánku s jedením. spáva 2-3krát denne, dokopy asi 3hodiny. snažila som sa docieliť, aby zaspával približne v rovnakom čase,ale nie vždy sa to podarí, pretože nie vždy sa ráno v rovnakom čase zobudí, je unavený v roznom čase alebo len nemože zaspať(so spánkom máme už dlhšie problém). preto sa mu aj posúva čas jedenia. stáva sa, že desiatu má až okolo pol 12, obed o pol 3, a tak máme všetko posunuté. o pravidelnosti teda nemožeme hovoriť. neviem ako mám postupovať. keby som mu vynechala niektoré jedlo, mohlo by mu to chýbať, budiť ho, keď sa mi ho ťažko podarí uspať sa mi tiež nezdá ako dobrý nápad. nie som ani zástanca tvrdého denného režimu spania a papania vždy v rovnakú hodinu. chcela by som nájsť zlatú strednú cestu len neviem ako to mám docieliť. myslíte si, že je pravidelný režim taký nevyhnutný pre osobnosť dojčaťa za každú cenu alebo má synček ešte čas a mám počkať ako sa to vykryštalizuje samo?
za odpoveď Vám veľmi pekne ďakujem

Som matka 3,5 ročných dvojičiek /dievčatko a chlapček/. Od septembra chodia do škôlky. Sú šikovní pomerne ľahko sa učia pesničky, básničky, ani v športe zatiaľ nemajú problém. Problém vidím však ak sa majú s niečím zahrať. Po narodení som si myslela, že po čase si budú moc rozumieť, však vyrastajú spolu, budú sa spolu hrať, spolu smiať ba i plakať. Od ich narodenia žijeme u svokrovcov, takže som mala dostatok času sa s nimi pohrať. Od veľa domácej práce ma odbremenila svokra. Mala som dostatok času sa im venovať. Pri každej príležitosti ma však nechali, proste o nič nemajú záujem. Sama sa hrám s bábikou, so stavebnicami, s autíčkami, sama kreslím a malujem. Všetko ich zaujíma iba na čas, kým to rozoberú, príp. rozhádžu a idú ďalej. Oni sa jednoducho nevedia hrať. Istý čas som si myslela, že sú malí, potrebujú čas, časom sa to vyrieši. Teraz však vidím detičky v škôlke ako sa hrajú, deti v okolí, že aspoň na čas sa vedia zamestnať. Oni len utekajú od jednej hračky ku druhej a potom k ďalšej. Prosím Vás o radu, ako naučiť deti hrať. Ako vzbudiť ich záujem o hru. Dokonca v poslednom čase čím ďalej tým viac sa hašteria, bijú sa, a nepočúvajú dospelých. Keďže som bola doma na materskej, ani rozprávky som im moc nepúšťala, radšej som sa pokúšala o zábavnú hru, chodievali sme a aj teraz chodievame na veľké prechádzky, túry do prírody. Takže ich divoké správanie nemôžem pripisovať ani televízií a dnešným často nevhodným rozprávkam pre deti.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, čo mám robiť s dcérou ktorá má 11 rokov a len málokedy ma poslúchne bez toho aby som musela hrozne kričať a aj keď kričím, tak ako keby sa nič nedialo. Priznám sa už som ju aj zbila po zadku, no nepomohlo. Najprv som to skúšala pekne, no nič, potom krikom a zase nič. Už som sa s ňou o tom aj rozprávala, či nemá dôvod nás poslúchať, no najprv neodpovedala iba sa pozerala do zeme, keď som jej vravela že pri komunikácii sa má pozerať do očí, tak na mňa pozrela najprv takým vražedným pohľadom a potom keď som stále opakovala otázku, tak jej to prišlo ľúto a s plačom mi povedala že nás má veľmi rada a že nevie prečo nás neposlúcha. A ešte je veľmi pomalá, stále ma čas aj čo sa týka učenia aj celkovo rozdelenia si času, napr. ráno alebo aj cez prestávky v škole, nestihne si nachystať veci na ďalšiu hodinu, no ja si myslím že to je iba jej ľahostajnosť. Už som jej napísala aj režim dňa aj s časovým rozdelením, no nepomáha. Jej odpoveď na moju otázku, prečo to nemá v čase urobené je:"Nestihla som." a keď jej poviem že tam má režim, tak mi odpovie:"Zabudla som." a ja keď to počujem tak mám dosť. Výsledky v škole má dobré, teda jednotky a dvojky, má aj dve trojky, no keby venovala čas učeniu ako má, tak by mohla mať len jednotky a dvojky. Ona si len urobí domáce úlohy a myslí si že to stačí. Zabudla som napísať, že chodí na osemročné gymnázium. Ja som nechcela aby tam išla, no bolo mi povedané nech jej nebránim keď ona chce. Na základnej mala samé jednotky, len sem tam nejakú dvojku.Teraz som jej povedala, že môže mať na vysvedčení iba jednu dvojku, lebo ju dám naspäť na základnú školu. Viem že nerobím dobre ale neviem ako ju motivovať aby sa viac učila, ona totiž chce ostať na gymnáziu. Podľa mňa je veľmi hravá a detská, ona by len stále pozerala rozprávky a hrala sa. Poraďte čo treba robiť. Ďakujem veľmi pekne za vašu radu. Maja

Dobry den,
chcela by som vas poprosit o radu...
Mam 4,5rocnu dceru, ktora uz vlani zacala chodit do skolky, no dost zle sa adaptovala,nepacilo sa jej tam moc a mali sme problem aj s jednou pani ucitelkou...preto sme tento rok skolku zmenili, co sa ukazalo ako dobry krok,lebo mala sa do skolky tesi, nasla si tam hned aj kamaratov, dokonca ju rano nemusim ani budit, s radostou ide a ked pridem po nu nechce ist,ze jej je tam "fantasticky"...nastal ale problem a pre nadbytok deti musime skolku od polroka opustit (kedze som na materskej s druhym dietatom)...ja vobec neviem, ako jej mam vysvetlit,ze tam uz nebude moct chodit,aby som jej co najmenej ublizila?problem je, ze ani nebude mat kontakt s vrstovnikmi,kedze vsetko naokolo je v skolke a v materskych centrach uz take velke deti vacsinou nie su...mame ale dovolene deti vodit na kruzky - co tiez neviem ci jej skor neuskodi ako prospeje, ked tam bude vidiet svojich kamaratov,kori tam ostanu po kruzku...
prosim vas poradte mi,ako jej to podat,aby to aspon trosku pochopila (ak sa to vobec da)....moze jej tato situacia nejako uskodit (po psychickej stranke )?
dakujem velmi pekne za odpoved

prajem krasny den.

ja viem, ze je to velmi komplikovane a individualne, ale tieto dni riesim otazku, co je mensie zlo pre mojho trojrocneho synceka a este nenarodeneho druheho drobca, zit v manzelstve, ktrore je nefunkcne a syncek nepozna nic pekne, s manzelom len hadkx a ked sme bez mazela , tak syncek chodi vsade so mnou lsam, bez otca, lebo ten stiha len pracu a futbal,, za tri roky nasho spolocneho zivota my traja ako rodina nemame ziaden ritual, ani len hodinku tyzdenne, maximalne ked je manzel v nedelu doobedu doma pred futbalom, sedi pred telkou a syncek pobehuje okolo neho, ale nejake prechadzky, zmrlina, v ylet alebo ze sa oni dvojka niekam vyberu bezo mna, to nie,,,,,
alebo rozvod a nech si deti uzivaju kazdeho rodica zvlast....jednoducho je mi luto, ze moje deti nebudu mat komplet rodinu, co je podla mna po zdravi najvacsim stastim, ale jednoducho nase deti neuvidia ani funkcne manzelstvo, ani rodicov

dakujem za vas nazor, ci radu