vzdor,strach a nocnik

Question

vzdor,strach a nocnik

17. 06. 2009 (14:43) , Autor: Registrovaný používateľ

dobry den. chcela by som Vas poprosit o radu tak ako vela mamiciek...mam 19 mesacneho syna-jedinacik.od malinka bol velmy zivy-v 4mesiacoch sedel, v 9 chodil a ked mal rok zacal "sefovat"...rano nas zobudil fackou,stipancom,kusnutim - hoci ho nezvyknem byt a netusim kde to obkukal...po rukach som z neho mala podliatiny...to ho ako tak preslo ale este ho to chyti a hlavne ak nie je po jeho-ak nedostane co chce...na neho neplati 1000-krat opakovanie,ani zvysenie hlasu ci krik...toho je u nas vela,ze uz na mna susedia skaredo zazeraju...dostane po prstox alebo po zadku ale on sa mi vysmeje do oci alebo ked nema den tak jaci aj hodinu.od malinka ma pri placi problem s dychanim tak sa bojim aby sa mi nezadusil.hadze sa o zem,trieska si hlavu,deti ma rad ale chce sefovat-da hracku, ktoru uzna za vhodne on...je to trapenie a uz som z neho zufala...kazdy kto nas pozna a ma deti mi hovori,ze je to cert v ludskej kozi...ja som sa mu vela venovala ked bol maly ale teraz uz mam svoju domacnost a treba aj upratat a navarit a to je pri nom problem.e na mna velmi naviazany takze ani varovat ho nemozem nechat.jaci az zmodra a to sa bojim aby mu to nejak neposkodilo mozog.on dokonca nechce varovat ani s tatinom co uz nechapem...ziarli na kazdeho kto sa ma chyti-hned nas dava od seba a pyta sa na ruky aby mal istotu,ze som len jeho...je to tazke. co sa tyka strachu tak ma hystericke zachvaty v malych miestnostiach-vytah,kabinka...boli sme robit pas a za svet sa nechcel dat odfotit bo musel do kabinky,takze nam ho ani neurobili bo bez fotky to nejde...som bola v koncoch a aj tie panie co tam boli robili co mohli ale nedalo sa... tiez za nic na svete nechce sadnut na wc ci nocnik...zacne vrieskat a zlezie a ocika mi zem-kaka len do plienky..neviem kde robim chybu bo mu venujem maximum casu,vysvetlujeme mu,ak nieco zle spravy tak mu dohovarame,ak nestaci dame po prstoch ci plienke ale efekt je kratkodoby.skor posluchne tatina ako mna a to ma trapi bo ja som s nim cele dni sama...poradte ako na neho alebo to musi prerast? dakujem za skoru odpoved

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Ak máte pocit, že je toho naozaj prílič, neurobíte chybu, ak vyhľadáte psychologičku, ktorá sa venuje deťom a výchove. Možno vám bude stačiť, ak sa s ňou budete len rozprávať a zdieľať svoju frustráciu a možno sa rozhodnete, že by bolo fajn, keby videla aj vaše dieťa.
Vaše dieťa je zrejme dosť temperamentné a má dosť odvahy a sily ovplyvňovať veci okolo seba. Vaším stanovovaním hraníc sa učí, odkiaľ pokiaľ môže, hoci to nejde tak rýchlo, ako by ste si predstavovali. Slovné usmerňovanie a dohováranie je ešte málo efektívne, lebo sa nevie podľa neho správať, hoci by tomu aj rozumel.
To, že si vás chráni a bráni ostatným v kontakte s vami, je prirodzené - ste jeho najdôležitejšia osoba na svete a navyše je to chlapec a tí, podľa istých teórií, chcú mamu len pre seba a akoby súperili s otcom či partnerom matky, no to príde až neskôr.
Dôležité je, aby ste pravidelne, ak je to možné, tak aj každý deň, chodili preč z domu aspoň na nejaký čas. Choďte na prechádzku alebo za kamoškou alebo behať,plávať, trhať burinu do záhradky - skrátka robte niečo, kde budete môcť zabudnúť na svoje dieťa nebať matkou a zaoberať sa aj inými vecami, aby ste načerpali sily a získali trochu udstup od toho, čo vaše dieťa robí, ako sa správa. To je dôležitá súčasť zdravého materstva, najmä v období, kedy ste doma celý čas na materskej s prepáčením dovolenke.