vyvolavanie konfliktov

Question

vyvolavanie konfliktov

16. 02. 2009 (16:48) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den,
Chcela by som Vas poprosit o radu ohladom vychovy mojej dcerky. V marci bude mat tri roky, je velmi sikovna a dobra. V poslednych tyzdoch vsak zacala „vystrajat“. Prejavuje sa to napr. tym, ze odmieta sama robit cinnosti, ktore uz dobre zvlada (obliect sa, obut). Ked si pri tom vyziada pomoc, alebo pri niecom, co este nevie (natiahnut pancusky, docistit zubky,...) a pridem jej na pomoc, odmieta spolupracovat – odvrati sa, aby som jej pancusky nemohla natiahnut. Po case ju upozornim, ze pojdem prec, ale nepomoze to. Ked odidem, s placom pride za mnou a vola ma spat, aby som jej pomohla. Takto sa to opakuje so stupnujucou nervozitou na oboch stranach. Ked dcerka napokon vidi, ze pojdem vonku „bez nej“, necha si pomoct, oblecie sa, ale to uz po dlhom kriku. Niekedy z plneho hrdla zacne vrieskat. Ked odidem, alebo ju odvediem do inej izby, pride za mnou a krici dalej. Niekedy zas odmieta povedat, co potrebuje – bud nepovie nic, ale slovo, ktore vie dobre vyslovovat, naschval skomoli (napr. toptik namiesto soplik).
Myslim, ze je to ine ako v predoslom obdobi vzdoru, pretoze tieto situacie sama vyvolava. Opakuju sa takmer denne, niekedy aj viackrat za den.
Jedina zmena, ktora u nas v poslednom case nastala, je, ze som tehotna (cakam dvojcata). Dcerka to (aspon navonok) prijima pozitivne – kresli ma s velkym bruchom s dvoma bodkami vovnutri, hra sa, ze dojci svoje hracky. Moze jej spravanie suvisiet s tym? Alebo sa so mnou uz doma nudi a potrebuje kolektiv (do skolky ma nastupit v aprili, predbezne sa tam tesi)? Alebo je to jednoducho normalne vyvinove stadium? Ako mam reagovat na jej spravanie? Dakujem a prajem pekny den.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Je možné, že škôlka jej v tomto smere naozaj pomôže - nebude vás mať k dispozícii celý čas a bude si viac "vážiť" to, že je s vami (samozrejme najmä podvedome). Niekedy totiž deti, ak sú im matky plne k dispozícii a robia, čo im vidia na očiach, začnú "štrajkovať".
Skúste tiež porozmýšľať, či vás nejako mení vaše tehotenstvo, či máte inú náladu, či ste viac unavená, podráždenejšia, či si robíte starosti, ako to bude, keď sa vám narodia dvojčatá, či ste ponorená viac do svojho vnútorného sveta alebo by ste potrebovali viac sa o seba starať a mať menej povinností a starostí s domácnosťou, dcérkou a podobne. Vaše zmeny môžu totiž do určitej miery ovplyvňovať aj vaše dieťa a jeho správanie; niekedy nám naše deti tzv. zrkadlia to, čo sami potrebujeme a často si to ani neuvedomujeme (napríklad vaša dcérka, ktorá pomoc aj chce aj ju odmieta, by vám mohla zrkadliť napríklad vašu rozpoltenosť v nejakej oblasti - aj by ste chceli pomoc, aj si ju nechcete pýtať alebo niečo podobné - to sú ale len moje nápady k tomu, nemusí to tak byť).