Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
DOBRY DEN PROSIM VAS O RADU :MAM 3 ROCNU CERKU BUDE MAT 4 ROKY. DO SKOLKI CHODILA ALE ZO ZDRAVOTNICHDVOVODOU MUSIM BYT S NOU NA MATERSKEJ A DO 6 ROKOV. CERKA STALE SPOMINA SKOLKU AKO SA TAM HARALI ATD.A MA VELA NEVIDITELNICH KAMARATOU .NESTRETAVA SA S DETMI ALE JEJ TO VELMI CHYBA CO MAM ROBIT PROSIM PEKNE O RADU DAKUJEM VOPRD
Ak by to jej zdravotny stav umožňoval, navštevujte škôlku aspoň počas toho, keď sú vonku na dvore alebo na vychádzke, prípadne ak to zdravie dovoľuje, na dopoludnie ju dávajte do škôlky - o tom sa ale poraďte s lekárkou, ktorá vám doporučila, aby ste zostali s ňou doma.
Prípadne navštevujte či pozývajte iné deti, chodievajte do materského centra, keď bude teplejšie tak na ihrisko a podobne, aby mala dostatočný kontakt s deťmi.
Dobrý deň,
moja dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
Chcem sa opýtať, či to je v norme alebo s tým treba niečo robiť.
Ďakujem
Ak je to len niekedy, je to normálna súčasť detského vývinu. Najmä v tomto veku deti skúšajú, čo ich telo dokáže, čo zvládne, odkiaľ pokiaľ sa s ním dá experimentovať. Skrátka ho spoznávajú.
Ak by však dieťa chodila po špičkách stále, je vhodné kontaktovať detského lekára.
Dobry den.
Mam 3 a pol rocnu dcerku, ktora je velmi inteligentna (uz teraz rozprava slovensky aj anglicky), poslusna, jednoducho je nas poklad. Je velm naviazana na mna a kedze nikdy nebola s nikym inym viac nez par minut ( moja mamka bola niekolko rokov vazne chora a nedavno zomrela, takze som ju nemohla nechat samu s malou aj ked to velmi chcela a manzelova mama zomrela uz davno a svokor ma 80 rokov) jej nastup do materskej skolky vo mne vyvolava urcite obavy. O skolke sa rozpravame, parkrat sme tam aj boli, no aj tak to bude velka zmena. Moja otazka je: dcerka ma svoju najoblubenejsiu hracku "Macika" uz takmer 2 roky a nosi ju vsade, aj s nim spi. Volame ho " clen rodiny". Rozmyslala som, ze sa opytam, ci ho moze mat so sebou v skolke. Je to dobry napad, alebo by som ju mala ucit vacsej samostatnosti a jej macika nechavat doma? Za Vasu odpoved vam vopred dakujem.
Takéto najobľúbenejšie hračky pomáhajú dieťaťu prekonávať neistoty, s ktorými sa v živote stretáva a sú mu oporou, ak nemá po ruke blízku osobu. Zdá sa mi prirodzené, ak by vaša dcéra túžila zobrať si macíka aj do škôlky a ak to nebude proti pravidlám škôlky, nevidím v tom problém. Macík jej práve že pomáha sa osamostatniť, zatiaľ jej v tom pomáha.
Dobrý večer. Chcela by som sa opýtat na moju dcérku. Má presne 14 mesiacov, od 13. mesiaca pekne sama chodí, teraz už doslova behá, štvornoží, sama sa v priestore bez problémov postaví, urobí drep bez toho aby spadla, zodvihne si čo potrebuje a postaví sa bez problémov, horšie je to z rečou, ked jej poviem napr. kde máš plyšového havka, hned ho vyhľadá a ukáže nan prstom a ked poviem prines ho, tak mi ho donesie, okrem toho aj iné veci,z toho usudzujem, že rozumie čo od nej chcem, vie ukázat kde má nožičku, kde má druhý človek alebo hračka noštek, očko, na sebe očko alebo noštek neukáže,ked nemá náladu, tak neukáže, ak ked sa postavím na hlavu,tlieska ručičkami, ukáže ako sa má - ked chce, ale nechce sa naučit dat papa na rozlúčku,na prechádzke ukazuje asi na všetko sama prstom, v knižke ukáže zvieratko ked má náladu, ukladá, prekladá si kocky, všetko vytahuje zo skrín, zaujímajú ju kábliky, plyšové hračky a podobné veci, čo sa týka rozprávania tak najčastejšie je to eee, aaa, aba, alebo si zacne slabikovat mamama, tatata, papapa, abababa, ked ona sama chce, ale ked jej poviem kde je tato, tak ukáže na tatina, ked nie je doma, tak ukáže na jeho fotku na stene, takže tomu slovu rozumie ale nepovie ho. Vlastne ked sa jej čosi pýtam, tak ukáže a pritom povie eee, alebo len ukáže. Jedine ked vidi psíka tak na neho kričí havo, havo.Nemá rada ked ju ktosi objíma, bozkáva, zblízka sa nerada díva do očí( dovolím si tvrdit, že to má svojom otcovi, ktorý sa nerád pri rozhovore díva do očí), inak očný kontakt dobrý.Je hrozne neposedná, stále behá hore dolu po byte, všetko ju baví len chvílku. Chcem sa spýtat, či je vývojo vporiadku alebo by mala už vediet viac, stále na nu hovorím, vela vecí už začína rozumiet ale reč je slabá, ešte sa chcem opýtat, ci je zlé, ked nechce niekomu zakývat na rozlúčku? Vopred dakujem za odpoved. S pozdravom Janosikova
Zdá sa, že vaša dcérka dobre prospieva, že zvláda dobre to, čo má. Rozvoju reči napomôžete tým, že budete s ňou hovoriť, popisovať jej to, čo robíte, čo sa chystáte robiť, ako to budete robiť/robíte, čo je okolo atď. Mnohé z toho zrejme aj robíte. Keď ona začne slabikovať, môžete sa k nej pridať a opakovať po nej alebo jej dávať iné možnosti - ak hovorí bababa, vy zopakujte jeden dva razy a prípadne dajte aj babeba alebo babuba..., skrátka sa hrajte so zvukmi. Ešte dlho bude situácia taká, že dieťa dokáže všeličo, AK CHCE, ak má práve na to náladu, chuť. Netreba ju do ničoho nútiť, tlačiť na ňu, všetko by mala byť hra a zábava, sranda, malo by to vo vás oboch vyvolávať pocit blízkosti, chuť v tom pokračovať, užívať si to spolu. (A k tomu patrí aj to kývanie na rozlúčku - ak nechce, nechce, je to batoľa.)
dobrý deň p. doktorka,
chcem sa vás opýtať na váš názor k výmene rodičov na rodičovskej dovolenke. možno ste sa počas svojej praxe stretli s podobnou situáciou. dcérka bude mať 13 mesiacov. chceli by sme sa s manželom vymeniť na rodičovskej dovolenke. nemusíme to robiť, manžel navrhol túto výmenu. pracuje do večera s keď príde domov dcérka už spí. keby som ja nastúpila do práce, tak by sme spolu mohli tráviť viac času. nie som proti tejto výmene, ale chcem sa opýtať z hľadiska dieťaťa - či nie je dieťa v takom veku už na matku tak naviazané, že by takáto zmena pre ňu priniesla viac negatíva ako pozitíva. ešte ju kojím a keďže od narodenia odmieta cumlíky, stane sa, že ku mne príde cez deň si trochu "podudať". takže ak by som nastúpila do práce, kojila by som ju len ráno a večer. stačilo by to? ďakujem za odpoveď
Takejto výmene by mala zrejme predchádzať nejaká etapa prípravy, najmä ak otec dieťa vidí málo. Podobne ako v škôlke alebo jasliach, kde dieťa prechádza akýmsi skúšobným obdobím, zvyká si po pár hodinách na nové prostredie a ľudí, aj vy by ste mohli urobiť niečo podobné - nechávať ich dvoch spolu dve hodiny, štyri, šesť... Ak napr. cez víkendy zvyknú byť spolu sami dvaja aj dlhšie, kým vy ste preč, nemal by to byť potom až taký problém a privykanie možno vôbec nebude potrebovať.
Dieťa v tomto veku má už istý vzťah s matkou, no neznamená to, že by nezvládlo tráviť viac času s inou blízkou osobou.
Dobrý večer pani doktorka. CHcem vás poprosiť o radu ako docieliť to aby moja 2.5 ročna dcerka si necmulala palček. Robi to počas toho ako pozera rozpravku a ked ide večer spať. Bojim sa aby jej neodstavali zubky a aby sa jej v školke neposmievali.Dohovaranie nepomaha. Dalej by som chcela vedieť prečo sa moj 4. ročny syn nevie hrať sam.stale ma vola k hre alemo manžela.Ked nesme s nim v izbe tak radšej presedi pri rozpravke ako by sa mal sam zahrať.Tiež ma trapi že si niči hračky.Napr. v pieskovisku mal autičko tak zobral kladivo a ho rozbil. A vobec mu to nebolo luto. Za vašu odpoved vopred dakujem.
Je vhodné palček dcérke bez nejakých slov vytiahnuť zakaždým z pusy - jemne a bez boja, zakaždým, keď si všimnete, že ho má v puse. No dieťa môže potrebovať za to nejakú náhradu - treba teda hľadať, či si ju vtedy treba na pár minút posadiť na kolená, potúliť, pohladkať po hlavičke, strčiť jej do ruky kúsok jabĺčka (v žiadnom prípade nie sladkosti či pečivo a podobne)... A treba mať svätú trpezlivosť, lebo to nie je záležitosť jedného týždňa (teda zvyčajne).
Niektoré deti sa ešte v tomto veku nevedia hrať samé, potrebujú pri sebe aspoň diváka alebo parťáka, niekedy aj oveľa pasívnejšieho. Ak sa s ním nemôžete hrať, lebo povedzme varíte v kuchyni, povedzte mu, aby si zobral nejakú hračku do kuchyne a bol tam s vami, prípadne mu navrhnite nejakú činnosť, ktorú môže robiť v kuchyni pri vás, prípadne len s vašou drobnou pomocou, ktorú popri tom varení zvládnete.
Rozbíjanie je pre deti súčasť života. Postavia vežu, a potom ju zrútia, nakreslia obrázok, a potom ho začarbú... Namiesto okríknutia či hrešenia je možno vhodnejšie sa zaujímať, čo dieťa k tomu viedlo, aký "príbeh" je za tým rozmláteným autom...
