ťažká povaha???

Dobrý deň.
Máme dcérku, ktorá má 3 roky aj 9 mesiacov. Do škôlky nastúpila 03/2008. Od malička je veľmi plačlivá, málo spavá (od malinkého bábätka toho veľa nenaspala do roka ani cez deň ani v noci, od roka prespí celú noc, cez deň prestala spinkávať ako 20 mesačná), veľa toho nespapá a papanie jej trvá veľmi dlho. Je veľmi vzdorovitá a tvrdohlavá, keď si postaví hlavu, tak ňou nepohne ani stádo volov, plačlivá. Od malička je väčšinu času so mnou, raz za čas prespí u mojich rodičov, len vtedy, keď si to ona prosí, nie na silu.
Keď nastúpila do škôlky bol to horor, ráno vyvádzala a prvé 4 mesiace po nástupe do škôlky plakávala každučké ráno. Prišli prázdniny a potom odznova nástup do škôlky. Potom už plakala len prvý deň a odvtedy musím poklepať už neplakala, ale vidím na nej, že tam nechodí rada. Problém nie je v učiteľkách, ale skôr v tom, že nemá rada veľký kolektív a zo začiatku ju tam byl jeden chlapček, ktorý už škôlku nenavštevuje. Nechá sa otĺkať detičkami aj keď jej s manželom hovoríme, že nesmie udrieť ako prvá, ale brániť sa môže, ale nechá sa aj tak biť a začne plakať. Celkovo aj na dvore keď sú tak je pri učiteľkách a nebehá ako ostatné deti, na vychádzkach sa drží s učiteľkou. Minule sme nastúpili po chorobe (po mesiaci) do škôlky a prvé 3 dni celé doobedie stískala svojho obľúbeného plyšáka z domu na postieľke v spálničke. Včera išla pre ňu moja mamka a deti sa hrali a ona stála sama pri okne chrbtom do triedy a dívala sa z okna. So stravou je to tiež veľmi biedne, nespapá skoro nič ani si nevypýta piť, keď je smädná, akoby sa hanbila prejaviť pred ostatnými. Všetky detičky sa hrajú a ona sedí sama pri stole a "má čas" (doma dokáže aj pri čaji presedieť 2 hodiny). Čo je pre mňa záhada, je to že v škôke cez obed spinká, ale potom doma máme večer peklo, lebo sa jej nechce spať (minule bola hore ešte o 23:30), pritom máme stále ten istý večerný rituál (večera, sprcha, cikať, trošičku piť, prečítať roprávočku o krtkovi alebo pozrieť krtka na PC, postískať, pomojkať) a spinkať. Ale namiesto spinkania začne vybehovať z postieľky - ešte cikať, ľažká si, za 5 minút zase cikať a tak to pokračuje až kým sa s manželom "nevytočíme". Spáva s otvorenými dverami na izbičke, lebo sa bojí. Máme priechodzie izby a hneď vedľa je naša spálňa, trošku jej tam presvitá svetlo a aj počuje naše hlasy. No a potom samozrejme máme problém aj ráno, lebo keď neskoro zaspinká, tak sa jej nechce vstávať. V škôlke je poslušná, chvália ju. No doma sa to o nej nedá povedať. Papuľuje, manžela dokonca bije, vynucuje si, za všetko sa rozplače, v poslednom čase sa prestáva zdraviť, komunikovať s inými ľuďmi, "zabudla používať" čarovné slovíčka, perdtým jej to nerobilo žiadny problém.... A čím krajšie s ňou zaobchádzame, tým je protivnejšia, nedá si vysvetliť niektoré veci, prečo to teraz nemôže robiť, dostať a pod. Hneď začne plakať. Popri tom má už od malička stanovené hranice.
Myslíte, že ešte stále prechádza obdobím vzdoru?
Prosím Vás pekne, ako ju môžme "popohnať" s tým jedením, lebo v škôlke sa sťažujú len na toto, inak že o nej ani nevedia a keď niečo spomeniem v škôlke aký výstup urobila, tak sa nestačia čudovať, že by to do nej nepovedali. A čo s tou jej plačilivosťou a tvrdohlavosťou? Je to v povahe? Osmelí sa niekedy? Ako jej môžeme pomôcť? Je mi veľmi ťažko, keď vidím ako sa trápi a neviem jej pomôcť.