druhé dieťa

Dobrý deň pani doktorka!
Máme skoro štvoročnú dcérku a v máji sa nám má narodiť chlapec. Naša dcérka je fakt zlatá a vlastne aj celkom poslušná... nie každý deň je nedela, ale to sa dá zvládnuť. Problém je v tom, že je jedináčik a v mojej rodine prvé všetkými zbožňované vnúča. Každý by jej splnil všetko, čo si vymyslí. A toho sa bojím, že čo bude keď sa bábo narodí. Ako ju mám správne na všetko pripraviť? Nechcem žiarlivosť riešiť, keď už nastane. Rada by som situácii predišla, aj keď viem, že to bude pre dcérku veľká zmena. Čo by ste mi odpuručili?

Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o radu. Syn nastúpil teraz do prvej triedy. Do školy sa veľmi tešil. Je veľmi neposedný, stále musí mať posledné slovo. Snažila som sa mu vysvetliť, ako to chodí v škole, že bude musieť sedieť a počúvať. Keď som sa spýtala pani učiteľky na jeho správanie ani nie po týždni v škole, jej odpoveď bola, že je veľmi neposedný, musí sedieť sám, lebo robí deťom zle, aj chlapcom aj dievčatám.
Snažila som sa mu vysvetliť, zistiť prečo robí deťom zle. Niekedy mi povie, že ho to proste tak napadlo, inokedy, že ten dotyčný mu tiež niečo urobil, resp. povedal.
Myslím, že jeho sa jeho správanie mohlo zmeniť preto, že sa nám narodilo druhé dieťa (6 mes.). Rada by som ten problém vyriešila, ale naozaj už neviem ako a nechcela by som aby sa na neho hneď na začiatku nalepila nálepka bitkára a problémového žiaka. Myslíte že by sme mali hľadať odbornú pomoc?

Dobrý deň pani doktorka, poprosím vás o názor, vopred Vám veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
čakám druhé dieťatko. Keď sa narodí, druhý synček bude mať tak 2 roky 4 mesiace.
Je to dosť malý rozdiel? Aký je ideálny rozdiel vekový pri deťoch.? Bojím sa že sa to odzrkadlí. Budem sa viacej starať o to druhé chcem či nechcem. Teraz ma také obdobie, za všetko sa durdí, hádže sa od zlostí, nepočúva vôbec.Je živý, šikovný, rozpráva dosť. Nechce ale chodiť na nočník.
Bojím sa, že mu nebudem môcť dať toľko času, venovať sa mu. Trápi ma to.
ďakujem za názor a radu.S pozdravom Michaela

dobry den :)

chcela by som sa opytat na vas nazor ohladom davania deti k starym rodicom...
mam kamaratku, mamicku 3 deticiek 4r, 2r a 2mes. vydavala sa a deticky ma vo velmi mladom veku, myslim, ze dost neplanovane. odkedy otehotnela s druhym dietatkom zacala som si vsimat, ze starsie dietatko dava velmi casto k svojim rodicom, casto aj na cele vikendy. dietatko sa zacalo postupne dost problematicky spravat. po narodeni mladsieho surodenca to neustale pokracovalo a po istej dobe uz zacala k rodicom takto casto davat aj druhe dietatko, hlavne kvoli svojmu odpocinku. potom otehotnela opat a scenar pokracoval stale castejsie. stari rodicia ziju oddelene, takze to maju podelene, jedno dietatko chodieva k babke, druhe dedkovi. byvaju u nich prakticky skoro kazdy vikend, niekedy aj pocas tyzdna. v obdobi narodenia tretieho dietatka takto boli bez rodicov 15dni vkuse. a takto to vlastne u nich funguje stale...este dodam, ze babka deticiek ma vazne psychicke problemy, ktore obcas pramenia az do alkoholizmu.

stretla som sa este s jednym podobnym pripadom v okoli a celkovo by ma zaujimalo, ci taketo odkladanie deti k starym rodicom nemoze mat na deti negativne vplyvy a ak ano ake do buducna...

dakujem a zelam vsetko dobre :)

dobry den. mam 1 a pol rocneho syna. som slobodna matka. s byvalim sme vychadzali celkom dobre teraz ma druhe dieta s priatelkov povedal ze to dieta neni jeho ale ze ho ma radcej ako nasho maleho. velmi ma to zasiahlo. ale bojim sa aky vplyv to bude mat na matuska, nechcem aby trpel tym ze otec ho nema rad. co mozem urobit aby s toho nemal nasledky alebo komplexy. otec ho sice casto nenavstevuje , ale casom pochopi ze nema zaujem , ze to druhe dieta ma rad a jeho nie . poradte mi prosim

Dobrý den,

chcela by som sa poradiť ohľadom mojej dcéry. Dcéra má 2 roky a 4 mesiace. Pred mesiacom sa začala zajakávať. Podľa informácii z vašej poradne sme brali, že je to normálne a neupozorňovali sme ju, len sme ju pohladkali a hovorili jej, aby hovorila pomalšie. To trvalo asi mesiac. Teraz však dcéra prestala hovoriť. Neviem, či jej niekto nevedomky povedal, že sa zajakáva alebo si to sama uvedomila, ale posledné dni dcéra veľmi málo hovorí. Na otázky odpovedá "neviem", aj keď určite pozná odpoveď, len aby sa nezajakala. Používa iba krátke, najčastejšie jednoslovné odpovede, kde jej nehrozí, že sa zajaká, len zopár, najčastejších slov, používa aj viacslabičných.
Dcérka už pritom rozpráva asi pol roka veľmi pekne, vo vetách, má veľmi širokú slovnú zásobu a vlastne predtým sa jej celý deň ústa nezavreli, preto je to pre nas dosť veľký šok. Dcéra je jedináčik, o 2 mesiace čakáme druhé dieťa. Keď sa hrá sama, sama pre seba si rozpráva, ale tiež menej, ako predtým. Na druhej strane, občas si sama pre seba zarecituje nejaký veršík z básničky a úplne bez chyby.
Máme čakať, že postupne sa to vráti do normálu, nenútiť ju hovoriť a čakať, že začne sama znova rozprávať? Veľa si čítame, počúvame detské pesničky, recitujem jej. Vidno, že aj pre ňu je to občas ťažké, že nemôže povedať, čo chce a že z náznakov jej nie vždy porozumieme.
Ďakujem za radu.