Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den,
mam dcerku, ktora ma 5 rokov, no este stale sa jej casto stava, ze sa popiska. V noci ani nie, iba v tom pripade, ze sa vecer vela napije. Cez den vsak vobec nemysli na to, ze ak potrebuje pisat, ma ist na WC. Pojde iba vtedy, ak ju posielame, ked to na nej vidime. Inaka si t nevsima a stale sa popisa. NIe celkom, nieco si nakoniec necha na WC.
Je to iba jej rozlietanou povahou, alebo je to nieco ine?
Najlepšie urobíte, ak dáte dcérke vyšetriť moč a požiadate vašu detskú lekárku o vyšetrenie, či je všetko v poriadku s jej "cikacím systémom", teda či je telesne v poriadku. Ak je telesne v poriadku, je možné, že si nevšíma signály svojho tela, ktoré jej signalizujú cikanie alebo sú tieto signály trošku slabé na to, aby si ich vo svojom zaujatí všimla.
Ponúkajte ju pravidelne na cikanie, vždy sa jej dotknite na pleci, keď sa hrá a chcete, aby rýchlo išla cikať, aby sa skôr "vynorila" z hrania.
Dobrý deň,chcela by som sa opýtať,mám dcéru ktorú som od plienok odnaučila vo veku 15tich mesiacov,s tým že ešte občas spravila mokré koleso na gaťkách,no má s tým problém doteraz.Má tri roky a ide do škôlky,niekedy má aj tri krát denne takéto gaťky.Cikávať chodí vždy zásadne na poslednú chvíľu.Staršia dcéra bola taká istá a mňa by zaujímalo v čom je problém,či je to výchovou alebo sú deti v tomto veku proste také,lebo mám kamarátky ktoré majú deti a odkedy sa od plienok odučili nemajú s týmto problém.Staršia dcéra mala s týmto problém do veku štyroch rokov,resp.do druhej triedy v škôlke.Mladšiu aj napomeniem,že si musí dávať pozor,ale bezvýsledne...Mohlo to byť spôsobené aj prebalovaním v nižšom veku?Ďakujem
Občasné "cvrknutie" do gatiek je zvyčajne v tomto veku spôsobené najmä dokončovaním vyzrievania funkcií spojených so samostaným cikaním - nie sú ešte celkom vyzreteé jednotlivé časti zapojené do tohto procesu. Taktiež sú deti v tomto veku veľmi zvedavé a ak ich niečo zaujme, nevedia sa od toho tak ľahko odtrhnúť - zvyčajne až keď už zvierač nevie moč udržať a tak majú malé nehody.
To, že vám kamarátky tvrdia, že ich deťom sa to nikdy nestáva, nemusí byť ešte norma. Deti do piateho šiesteho roku takéto malé nehody mávajú.
Plus určitú úlohu môže zohrávať aj anatómia, prípadne dedičnosť.
Vhodné je dieťa v určitých intervaloch ponúkať na záchod, prípadne ho tam odviesť, ak vidíte, že zadržiava cikanie prekrižovaním nôh, typickým hmýrením sa a podobne.
Dobry den,
prepacte, ze Vas takto rusim, ale neviem, ako pokracovat dalej, podla mna mam vazny problem.
Neviem, ci ste detska lekarka psychologicka, alebo nie, len sa spytam, ak by ste mali cas, budem rada, ked mi odpisete.
Mam trojrocnu dcerku, ktora sa mi v poslednom case zacala sustavne kazdy den pocikavat, a uz zopar tyzdnov sa sem tam zajakava, dlhsie jej trva, kym daco povie, opakuje vo vete slovo......
Mame preve nie najstastnejsie manzelstvo, mala si vypocula v minulosti dost hadok, nervozita u nas panuje dost casto, neviem, ako to mam riesit....ci ju za to karhat, ked sa pocika, alebo to nechat tak, zo zaciatku som karhala, potom len to prehliadam, vzdy ju prezleciem a snazim sa jej vysvetlit, ze maminka bude smutnucka a tak...ale o chvilu sa zasa pocika...prosim Vas o radu, co mam robit, ako to riesit. Velmi pekne dakujem za odpoved, ci treba s nou zajst do ordinacie, alebo to nie je nic vazne.
S pozdravom Andrea Cisarova
Poprosim Vas odpoved na cisarova.andrea@zoznam.sk
vopred dakujem.
V prvom rade treba urobiť rozbor moča, či dieťa nemá nejaký telesný problém, infekciu močových ciest a podobne.
Ak by bol výsledok negatívny, môže to byť pocikávanie na psychickom podklade. Vo veku troch rokov sa deťom stane, že majú obdobia, kedy sa ešte pocikávajú. Netreba ich za to hrešiť, karhať, ani ich vydierať citovo napríklad tým, že maminka bude smutná. Dieťa to nevie ovplyvniť, inak by sa nepocikávalo niekoľkokrát do dňa.
Môžete vyhľadať detskú psychologičku (a riešiť s ňou dieťa, hoci riešeniu vzťahu sa popritom asi nevyhnete tiež) alebo psychologičku pre dospelých a riešiť váš partnerský vzťah.
A zajakávanie v tomto veku môže byť "normálne" - deti sa niekedy prechodne zajakávajú, lebo nestíhajú tak rýchlo hovoriť, ako myslia.
dobry den ,chcem vas poprosiť o radu,moj syn začal chodiť doškolky tyžden ,prve dva dni bolo ok potom už plačkal až tak že sa pozvracaval ,
.doma sme ho pripravili na to že tam bude sam atd.. tešil sa.začal aj zo sna vykrikovať že on do školky nejde len čo spomenieme školku tak sa rozplač,každy mi vravi že musime len vydržať ale mne to trha srdce som si myslela že to bude lepšie znašať ked mi tam robi mamina ako kucharka.ked sa ho opytame prečo nechce isť do školky tak povie že ho tam biju,pytala som sa učitelky tak vravela že ho nikto nebije,ale napadlo ma či pri tom zvracani mu nebuchli po chrbatiku ak kašlal.
poradte mi ako mam dalej pokračovať,čo robim zle? dakujem za odpoved
Jedna možnosť je vydržať ešte nejaký ten čas. Druhá možnosť je skrátiť mu pobyt v škôlke na dopoludnie. Ak by sa negatívne príznaky zhoršovali a dieťa by horšie prospievalo, pridala by sa nechuť do jedla, budenie nočné alebo pocikávanie, je vhodné ho celkom zobrať zo škôlky a počkať povedzme do septembra.
Dobrý deň.Naše problémy sa začali po narodení dvojičiek.Máme ešte staršieho syna,ktorý bude mať v apríli 5 rokov.Na súrodencov sa veľmi tešil,má ich rád,rozpráva sa s nimi aj hrá/teraz majú pol roka/neubližuje im ani na nich nie je inak zlí...Problém je s ním a každým dňom sa zhoršuje a komplikuje.Už si s ním s manželom nevieme dať rady,nič na neho neplatí,nazaberá...Ani láskavé slovo,ani krik,vyhrážky,proste nič!Prvé 2 mesiace bojkotoval s jedením,kým zjedol nejaké jedlo, sedel pri ňom aj hodinu,dve.Sem tam sa mu podarilo v noci pocikať,ked sme od neho niečo chceli,tváril sa,že nepočuje,upozornenia typu:nekrič,bábätká spia...neskáč,nedup...nebúchaj...ignoroval a ked som mu to zopakovala viackrát,odpovedal mi vetou:jáj,zabudol som...další mesiac sa pridružili dalšie ťažkosti,bol chorý/mal zápal nosových dutín,ktorý sav podstate ešte stále poriadne nedoliečil/pocikávanie sa stalo pravidelnosťou,dlhé vysedávanie pri jedle takisto,začal odvrávať,na všetko milion výhovoriek,ked som chcela ísť s nimi von,odmietal sa obliekať a trvalo mu to nekonečne dlho...mňa i manžela s tým dokázal niekedy poriadne vytočiť,potom to nešlo inak len s krikom občas sa mu ušlo aj po zadku.Už to u nás takto funguje šiesty mesiac,som z toho všetkého unavená a zúfalá...Kopu starostí s dvojičkami,denne periem posteľné prádlo,2-3pyžamá,naťahujeme sa s jedením,poslúchaním...už nevládzem.Je mi ho aj ľúto,pretože bol zvyknutý na našu pozornosť,viem,že sa asi takto snaží upútať našu pozornosť,už som mu niekoľkokrát vysvetľovala,že ked bude rýchlejšie najedený a nebude hlučný budem sa mu môcť venovať,kým bábätká spia,nezabralo...A to som vám neopísala ani zdaleka všetko...Čo s tým máme robiť?Snažíme sa na neho nekričať a netrestať ho,ale proste to nejde...PORADTE PROSÍM!Ďakujem za všetkých piatich.renny
Ako prvý krok skúste urobiť to, že sa mu každý deň buď vy alebo ocko budete venovať najmenej štvrť hodinu (optimálne hodinu) - len jemu, bezvýhradne jemu. Je jedno, či to bude ráno alebo popoludní či večer, je jedno, či budete spolu kresliť, rozprávať sa, skákať, túliť sa... Je dôležité, že to bude len jeho čas a nič iné vás vtedy nebude zaujímať. V tom čase teda musí byť niekto doma, kto bude s dvojičkami, prípadne kto bude s dvojičkami vonku na prechádzke.
So synom sa môžete dohovoriť, že to ta bude každý deň a ak to nemôže byť v rovnaký čas každý deň, vždy by mal ráno (alebo na konci takéhoto "stretnutia") dostať informáciu o tom, kedy v tento deň (na druhý deň) bude Váš Čas).
Dobry den rada by som sa opýtala mam 3ročneho syna ktory začal chodievať do školky a nechce tam chodiť cikať ale stale sa pocika.Doma aj aj u babky či niekde inde s tým nema problém pekne sa ide sam vycikať a tu v škôlke úplne odmieta počura sa do gatí,neviem čo s tým mam robiť a bojím sa že nas kvoli tomu vyhodia zo škôlky dakujem za odpoveť
Aj v škôlke by mali vedieť, že dieťa môže mať spočiatku rôzne ťažkosti, kým si privyká na škôlku a všetko, čo s touto zmenou súvisí. Mali by mať teda aj pochopenie, že dieťa môže určitý čas vyžadovať viac pozornosti a starostlivosti, či už poplakáva alebo sa pociká do gatí, prípadne má iné prejavy v správaní, ktoré treba riešiť.
Rozhodne ho netlačte k múru, že to nesmie robiť, lebo to ešte zvýši jeho napätie a predĺži obdobie prispôsobovania sa. Prípadne sa s ním skúste porozprávať, či by mu v škôlke nepomohlo s cikaním napríklad to, keby mal svoj nočník a do neho by cikal. Ak by súhlasil, dohovorte sa na tom s učiteľkami, či by boli také láskavé a urobili to pre vás.
