otazky

Dobry den, chcela by som sa spytat: 7rocna dcera zacala od septembra chodit do skoly a zacala sa kamaratit s jednym dievcatko, ktore je jedinacik a dost je rozmaznavana. Nasa dcera zacala po nej opakovat rec(suslanie) a zacala aj maznavo rozpravat. S tym sme si vedeli rady a prestala s tym. Zostala vsak pomala a zlenivela. Predtym co jej trvalo len chvilu, teraz to robi omnoho dlhsie. Napr. predtym v pohode upratal izbu a teraz aj niekolko krat jej musime to hovorit, aby aspon zopar veci odlozila. Niekedy vsak natiahne cas az tak, ze je 8hodin vecer, detska izba neupratana a ona uz musi ist spat, aby sa vcas zobudila do skoly.
2. zacala byt zla na svoju 5 rocnu sestru. Vymysla jej dost nebezpecne vylomeniny, ked su sami v izbe a ja som so 7mesacnym synom. Nastastie zatial na neho je dobra.
Co by sme mali zmenit, aby nas viac posluchala a aby neublizovala sestre?
Dakujem

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na 2 otázky.
1. KAKANIE. Mám 2 aj 3/4 ročného syna v novembry bude mať 3r. Už sa postupne začína zbavovať plienok, aj cikať už celom ide pekne do šerblíka aj kakať sa pýta. Ale na kakanie si pýta plienku. Má zvyk pýtať si plienku nevie kakať po sediačky, do záchoda šerblíka. Povie mami chcem kakať, idem tlačiť,cem plienku. Daj plienku. Vie mi to pekne oznámiť, povedať, popýsať ale má zlozvyk nevie " to robiť" posediačky. on sa to poroste tak naučil postojačky, má svoje jedno kakacie miesto , ked stojí a tlačí. Potom mi povie už hotovo, prebaliť. toto však môže robiť do šerblíka, keď už doň pekne ciká ale nie, len plienku si pýta. Ak mu ju nedám sa ani nevykaká, zadržiava stolicu. Mám snahu ho viesť k tomu šerblíku na kakanie, ake bez úspechu. Zvyk je zvyk. On si proste zvykol takto kakávať a pýtať si na to plienku a hotovo. Do šerbla to neurobí. Pôjde do škôlky a keďže už má osvojené, samotné pýtanie sa, tak v škôlke nebudú tolerovať, že on to nechce robiť od záchodika ale si na to rovno pýta plienku. Skúšala som dať k šerblíku oblúbenú hračku alebo inú motiváciu a nič. Zvyk kakať postojačky je silný. Ako postupovať?
2. REČ. v novembri bude mať 3 roky. Slovnú zásobu má bohatú. Pomenovať vie naozaj všetko. Ale má svoju reč. Veľa slov si skracuje ,skomolí. Nevie povedať R ani L, ani V. Mekčenové písmená povie pekne š, ť, č používa v slovách pekne. no veľa slov si hovorí posvojom. Čokoláda je čokoka. babka je baka. voda je oda. ponožka sú pumiky, bicykel je bikise, tepláky sú tepaky, treska je teka, vtáčik je táčik atď. Chápem, že nevie vyslovovať R je ešte v jeho veku v norme, ale nevie používať v slovách hlásky L a V a preto si hladá výrazy svoje ako pomenuje danú vec. Tým pádom si slová hovorí posvojom. Chcela by som vedieť, či je to ešte vporiadku alebo by bolo vhodné už logopédia? Ako doma popracovať na správnej výslovnosti a naučiť ho vyslovovať L aj V. Je dobré ho upozorňovať ak povie zle ho opravovať? Alebo opravovať ho nie ej vhodné? V ako veku vie dieťa používať a vyslovovať L a V ?ďakujem

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobrý deň,
dcérka (3) chodí už od septembra do škôlky. Na začiatku párkrát pohrýzla deti a bila sa. Potom tento problém sám od seba prešiel. Do škôlky chodila rada, neplakala. Od jari začala najprv s tým, že sa jej do škôlky nechce, občas fňukala, teraz je v období, že prvý deň po voľne (napr. pondelok) ráno plače a opäť začala biť deti a aj nás doma - ak sa jej niečo nepáči, príde a capne nás po nohe, po ruke... Doma sme skúšali rôzne metódy, ale najviac sa nám osvedčilo ju buď vtedy, ked nás cápe, ignorovať, alebo ju objať a povedať jej, že ju ľúbime a sme smutní z toho, že nás bije. vtedy sa obyčajne okamžite upokojí, objíme nás a hrá sa ďalej. keď sme na jej bitie reagovali negatívne, dostala sa až do vývrtky,takže sme skúšali iné taktiky a dopracovali sa k tomu. problém mám s tým, že v škôlke opäť bije deti, aj keď sama učiteľka vravela, že nevyužíva silu, je to skôr demonštratívne. a moja otázka znie, ako mám na to reagovať, keď mi o tom učiteľka,alebo sama dcéra povie? obyčajne jej totiž poviem, že som z toho veľmi smutná, že bije deti a ako by sa ona cítila, keby bili ju. mám však pocit, že to, že ich bije, je akoby trestom za to, že do škôlky chodí,takže keď jej poviem,že som smutná,tak v podstate dosiahla, čo chcela - sme si kvit - ona je smutná, že musí ísť do škôlky a ja som smutná, že bije deti. napadá vás nejaký iný spôsob, ako by som mohla vhodne zareagovať na to, že bila deti?
ak som v epicentre problému, využívame logický dôsledok - nechceš sa pekne s deťmi hrať, musíš sa bohužiaľ ísť hrať sama do inej izby. ale ked sa už len potom dozviem, čo sa stalo, v podstate s tým už nemám a neviem čo urobiť...
Dakujem za odpoved.

Dobrý deň.
Synček mal teraz 3roky. Už 2roky chodí do jasličie. Chodí tam veľmi rád. Každé ráno som ho pekne prezliekla, dala mu pusinku, povedala som mu, že ho ľúbim, zobral si batožek a pekne mi zakýval a utekal do triedy. Minulý týždeň bol chorý, bol doma sice len týždeň. Keď sa vrátil po chorobe, ráno hrozne plače, nechce sa ma pustiť.
Už to trvá týždeň a neviem prečo s tým začal. Doma nemal žiadnu zmenu, v rodine nemáme žiadne problémy, tak neviem pochopiť prečo tam nechce chodiť.
Keď mu doma vysvetlujem a pýtam sa ho prečo plače, tak mi nič nepovie a robí sa, že ma nepočuje :-)
ďakujem

Dobry den kedy sa dievca stane zenou?? Je to ta magicka hranica osemnast roko?? ja mam sedemnast a citim sa este ako dieta -teenager a nie ako zena .. Apochybujem ze sa to do osemnastky zmeni?? je to normalne??