ako reagovat

Mila pani doktorka,

chcela by som sa Vam uprimne podakovat za Vase rady vseobecne na tomto portali, a konkretne v pripade mojich otazok o vychove synceka. Na ich zaklade sme navstivili psychologa so skusenostou s nadanymi detmi, ktory nas i usmernil ako dalej so syncekom napredovat.

Mala by som na Vas este jednu otazku. V poslednej dobe sa nam velmi casto stava nasledovny typ situacie: Sme napr. na poste, stojime v rade, moj 28 mesacny syncek sa usmieva na priblizne 3 rocneho chlapceka v rade za nami, v tom jeho mamka povie: Ukazes chlapcekovi (mojmu synovi) hracku, co mas? A chlapcek na to z nicoho nic soti mojho syna s vykrikom jemu rovno do tvare: Nieeee, je skaredyyyy!

Prosim Vas, ako v takychto situaciach zareagovat, ked druhy rodic povie len nieco v zmysle: co to zas hovoris a pod?

Nasmu dietatu nikdy nehovorime, ze je skaredy, alebo toboz nie zly, vedieme ho k jemnosti voci ostatnym detom a taktiez, kedze je verbalne velmi vyspely, ucime ho, nech si povie, co si zela/nezela/chce/nechce v danej konkretnej situacii. Ale on sa tak strasne zlakne pri podobnych scenaroch, aky som opisala hore, a zacina sa pomaly bat rovesnikov.

Kedze je velmi vnimavy, okamzite si to zafixuje, a ja sa obavam, ze neviem dost dobre pomoct mu podobnu situaciu spracovat.

Velmi pekne Vam dakujem za Vasu radu a prajem Vam pokojne prezitie vianocnych sviatkov.

Alexandra

Dobrý deň,
dcérka (3) chodí už od septembra do škôlky. Na začiatku párkrát pohrýzla deti a bila sa. Potom tento problém sám od seba prešiel. Do škôlky chodila rada, neplakala. Od jari začala najprv s tým, že sa jej do škôlky nechce, občas fňukala, teraz je v období, že prvý deň po voľne (napr. pondelok) ráno plače a opäť začala biť deti a aj nás doma - ak sa jej niečo nepáči, príde a capne nás po nohe, po ruke... Doma sme skúšali rôzne metódy, ale najviac sa nám osvedčilo ju buď vtedy, ked nás cápe, ignorovať, alebo ju objať a povedať jej, že ju ľúbime a sme smutní z toho, že nás bije. vtedy sa obyčajne okamžite upokojí, objíme nás a hrá sa ďalej. keď sme na jej bitie reagovali negatívne, dostala sa až do vývrtky,takže sme skúšali iné taktiky a dopracovali sa k tomu. problém mám s tým, že v škôlke opäť bije deti, aj keď sama učiteľka vravela, že nevyužíva silu, je to skôr demonštratívne. a moja otázka znie, ako mám na to reagovať, keď mi o tom učiteľka,alebo sama dcéra povie? obyčajne jej totiž poviem, že som z toho veľmi smutná, že bije deti a ako by sa ona cítila, keby bili ju. mám však pocit, že to, že ich bije, je akoby trestom za to, že do škôlky chodí,takže keď jej poviem,že som smutná,tak v podstate dosiahla, čo chcela - sme si kvit - ona je smutná, že musí ísť do škôlky a ja som smutná, že bije deti. napadá vás nejaký iný spôsob, ako by som mohla vhodne zareagovať na to, že bila deti?
ak som v epicentre problému, využívame logický dôsledok - nechceš sa pekne s deťmi hrať, musíš sa bohužiaľ ísť hrať sama do inej izby. ale ked sa už len potom dozviem, čo sa stalo, v podstate s tým už nemám a neviem čo urobiť...
Dakujem za odpoved.

Dobry den.Mam 16mesac.dcerku,vychovavana je v laske,pokoji,harmonii.Problem je v tom,ze od narodenia sme ju nosili na rukach,po polozeni plalala,Nikdy som ju nenechavala plakat a brala som ju na ruky.Myslela som,ze ked sa nauci chodit,zmeni sa to.Chodi uz 5mesiacov a stale chce byt na mojich rukach.Sedi na mne,ked som na toalete,nosim ju na rukach,ked sme na prechadzke.Ked chcem aspon poumyvat riad po obede,ktory samozrejme pripravi manzel,klaci mi pri nohach a place pokial ju nezoberiem.Neakceptuje,ked sa jej chvilu nevenujem,vtedy place,ked som skusila plac ignorovat,hodi sa na zem,alebo si bije po hlavke,casto si hlavku udrie o zem,postel..poradte prosim,ako reagovat v takychto situaciach.Velmi som s nou rada,ale niekedy by som sa rada venovala aj domacim pracam,tak isto aj starsej dcerke,manzelovi..Manzela vytrvalo odmieta,sama sa nezahrala este ani raz,obcas so starsou sestrou.

Dobry den, syn mal v septembri 3 roky,kedy zacal navstevovat aj skolku. Z casu na cas nam pani ucitelka povie ze syn bezdovodne bije/stucha/taha za vlasy ine deti.Nevieme si vysvetlit dovod, kedze doma taketo veci nema kde vidiet,skor mam pocit ze sa to zacalo s nastupom do skolky.Zijeme v usporiadanej rodine,synovi sa venujeme,je sikovny,napreduje...Nejake tie vzdory z jeho strany sa snazime riesit skor vysvetlenim,pripustam vsak ze ked je toho vela,dostane i na zadok.Ked nam p.ucitelka povie ze robil detom zle,snazime sa mu vysvetlit ze deticky su jeho kamariti a ze ich to boli,ze ak sa mu nieco nepaci,treba to povedat pani ucitelke.V ten den mu nedovolime cinnosti ktore robi rad/odprieme sladkost s odovodnenim ze bol neposlusny.Neviem ako reagovat doma,ci sa k tejto situacii vracat,pripominat,vysvetlovat alebo to nechat cisto na skolku.dakujem

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu. Dcérka /3,5 roka/ nastúpila do škôlky. Všetko je v najlepšom poriadku. Do škôlky sa teší, nemá problém s jedením, sama sa v škôlke oblieka, je poslušná. No keď príde domov zo škôlky, je poplašená, jaší sa, ako by sa nevedela vpratať do kože. Nechce sa sama obliekať a vyzliekať, iba s dohováraním a niekedy i s krikom. Stále sa chce nosiť iba na rukách, či ideme zo škôlky alebo má prejsť z kuchyne do kúpelne. Ak ju nechcem zobrať začne sa zlostiť, trucovať. Nepoznávam ju. Začína ma to vytáčať. Pred nástupom do škôlky sa sama obliekla / s mojou menšou pomocou/ , sama sa najedla, teraz sa jej nič nechce.
Ako reagovať v takýchto situáciách? Mám pocit, že s dohováraním si už dlho nevystačim a ak ju capnem po zadku, začne revať, zlostiť sa a je z toho hodinoví cirkus.
Ďakujem za odpoveď.

Dobry den,
rada citam vasu poradnu a je pre mna v mnohom poucna. Snazim sa pouzivat vase rady, ale pouzitie niektorych nevyvola taku odozvu, ako by som ocakavala. Napr. ste pisali, ze ked je nejaky problem na ihrisku (moje dieta je bité druhym dietatom a jeho mama to neriesi), tak treba svoje dieta zobrat a odist odtial prec, alebo sa tomu miestu v pripade, ze je tam to agresivne dieta vyhybat. Lenze moja dcerka (2,5 roka) to pochopila ako trest pre nu, ked som ju zobrala z toho ihriska, kde sa chcela hrat. Nechapala, preco ona musi ist domov a to agresivne dieta tam moze pokojne zostat.
A druhy priklad: dcerka chce byt s babkou. Ale babka o nu nema zaujem a odo mna ocakava, ze ja si ju zoberiem prec. Aj ked dcerku lakam na ine cinnosti, tak sa vzdy rozplace, preco nemoze zostat s babkou. Problem je v tom, ze babka ju od seba neodozenie, ale necha ju pri sebe, nech ju dcerka prosi, aby sa jej venovala a caka, ze ked ona sama - babka nebude reagovat, tak to dcerka pochopi a odide od nej prec. Ale tak sa nestava a potom caka, ze si to vyriesim sama a ja malu s placom od nej vzdy zoberiem a potom ma babka konecne pokoj.
Prosim o radu, co robit v tychto situaciach, ked dieta nerobi nic zle a aj tak je mu odoprete to, co by chcelo. Velmi pekne dakujem.
Alena