Hyperaktivne dieta
, Autor: Registrovaný používateľDobry den chcela by som sa poradit mame problemove dieta ak nechceme urobit nasmu dietatu po voli tak zacne vyvadzat a ma hystericke zachvaty mozte mi poradit s tymto problemom. Dakujem
Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den chcela by som sa poradit mame problemove dieta ak nechceme urobit nasmu dietatu po voli tak zacne vyvadzat a ma hystericke zachvaty mozte mi poradit s tymto problemom. Dakujem
Veľmi závisí, v akom veku je vaše dieťa. Ak je to batoľa, teda má niečo medzi 1 a 3 rokmi, nie je to nič výnimočné. Zistilo, že má svoju vôľu, ale ešte sa nevie dobre vysporiadať s frustráciou, ktorú prežíva, keď sa jeho želania nedajú uskutočniť. Netreba mu ustupovať vo veciach, ktoré sú dôležité, no treba mať pre neho aj trochu pochopenia, pre jeho zlosť z bezmocnosti, a dať mu najavo, že chápete jeho sklamanie, rozhorčenie, hnev a podobne, no nedá sa nič robiť. Prípadne sa spolu učte hľadať to, ako by to išlo, aké sú možnosti.
Dobry den! Mam dve dcerky, starsia ma 5 rokov a mladsia 2,5 mesiaca. Nas problem spociva v tom ze poobede ked mladsiu ulozim spat a aj ja zaspim moja starsia dcera velmi sa boji. Takto ona je hyperaktivne dieta, zaspat nevie s nami, viackrat sme to pokusali. Pytala som ze z coho sa boji ked ja mam taky plytky spanok (spanok samozrejme potrebujem, lebo mladsiu dojcim, v noci kazde dve hodiny stavam), ona odpovedala ze sa boji ze ju niekto zobere. Samozrejme som jej vysvetlila ze to nie je mozne lebo dvere mame zatvorene, na dvore mame velkeho vlciaka, a ja na kazdy suchot zobudim. Aj tak uz rano po prebudeni s hrozou sa pyta ci ideme poobede spat, ci aj ja budem spat. Ona moze hrat pri nas, alebo v inych izbach. Neviem ci to suvisi s tym ze moj brat je uz 6 rokov nezvestny, ale on odisiel sam z domu a nevratil sa. Neviem co este mam vyskusat? S pozdravom Kristina
Podporte ju v tom, aby bola s vami v izbe, keď vy spíte, prípadne aby prišla vždy, keď cíti strach. Spýtajte sa jej, čo by je pomohlo, keď sa bojí - napr. či by jej pomohlo, keby sa mohla k vám pritúliť, keď vy spíte alebo či by jej mohol "pomôcť" niektorý jej obľúbený plyšák atď.
Neviem, či to súvisí s vaším bratom. Aspoň teoreticky by mohlo. No na spracovanie tejto témy by bola potrebná osobná terapia alebo poradenstvo.
Dobry den, prajem. Chcem vas poprosit o radu, mam 5.rocneho syna, ktory sa narodil predcasne v 29.tyzdni je zdravy az na to ze je hyperaktivny, neobsedi pri jednej cinnosti, nepocuva vobec na nic co mu poviem. a posledne mame problem socialneho typu hocikedy sa zakaka(sprepacenim za vyraz) a nic mi nepovie chodi taky. napr. minule sa mu to stalo pri kupani, ani na mna nezakrical ako mal vo zvyku a este k tomu to nahadzal do umyvadla a ked som sa ho spytala co to urobil zacal sa mi smiat do tvare. Prosim poradte mi co mam robit, uz som uvazovala nad psychologickou ale na neurologii nam povedali ze je uplne normalne dieta, ze nemame po co tam ist, ale ja uz naozaj neviem ako na neho. Co mam robit, uz som zufala.
Hyperaktívne dieťa potrebuje trochu odbornej starostlivosti navyše, prípadne často dospelí, ktorí sa oň starajú, potrebujú opakovanú psychologickú podporu, aby náročnú výchovu hyperaktívneho dieťaťa zvládali. Pokojne teda vyhľadajte poradňu alebo psychologické pracovisko, kde sa zaoberajú aj deťmi a požiadajte o konzultáciu alebo starostlivosť.
Dobrý deň. Poprosila by som Vás o radu , lebo už nevieme s mužom ako dalej. Mám syna vo veku 8 . Máme potvrdnné že syn je hyperaktívny je dyslektik a dysortografik. Učenie ešte zvládame na jednotky, len máme velké problémy so správaním. Syn neustále klame . Ked mu povieme aby sa hral na dvore za 5 min. tam neni . Stalo sa nám , že išiel do školy a známa ho stretla v obchode , že si ide niečo kúpiť a už bolo vyučovanie. Neviem ako naňho. Stále nám slubuje že to nikdy už neurobí a na 2 den je to znova. Neváži si ani svoje veci. Všetko stratí pokazí a potom klame , že on nevie ako sa to stalo. Už sme skúšali podobrotky s bitkou a 1 den dobre a na 2 den odznova to isté . Každý den niečo vyvedie z toho , že dopredu nerozmyšla nad tým čo to bude mať za následky. Stále nosí poznámky zo školy. Ked sme mu dali viac volnosti tak to využil dvojnásobne a bolo to horšie a znova sme museli ho mať pod očami. Pomôžte nám ako dalej. Bojíme sa ,aby sme nespravili chybu a nezhoršili to ešte viac. Lúbime syna a chceme aby bol aj on spokojný aj my. Dakujem
Hyperaktívne dieťa predstavuje zvyčajne pre rodičov nadmernú záťaž a preto je veľmi vhodné, aby rodičia pravidelne dostávali podporu - buď v nejakej svojpomocnej skupine alebo počas stretnutí s odborníkom - psychológom, psychoterapeutom, špeciálnym alebo liečebným pedagógom..., teda niekým, kto tejto problematike rozumie a je schopný rodičov podporovať a usmerňovať vo výchove, prípadne vie podľa potreby pracovať aj na vzťahoch medzi rodičmi a dieťaťom... Je tiež vhodné, aby dieťa bolo v dlhodobej starostlivosti psychológa, psychoterapeuta, prípadne chodilo do skupiny určenej hyperaktívnym deťom.
Tresty a odmeny u hyperaktívnych detí nie sú veľmi efektívne, resp. ich efekt je vidieť až po dlhej dobe.
Dobry den pani Mgr.Ing. Kašáková,
ako som uz uviedol v predmete spravy pisem Vam ohladom nasho 13.mesacneho drobca. Sice mu hyperaktivita nebola diagnostikovana priamo od nejakeho doktora, ale nam tak niekedy pripada. Hlavne ked lezime o 9:00 vecer v posteli a nas maly Benjaminko poskakuje v postielke ako by sa prave zobudil. Uz od malicka bol velmi aktivny. V 6.mesiaci sa zacal stavat na nohy a v 8.uz chodil. Neustale ma potrebu nieco skumat, badat a vymyslat. Specialne tie veci, ktore nemoze. Jedina vec, ktora ho na chvilu ukludni a moze sa aspon v klude najest su jeho oblubene kreslene videoklipy. Neexistuje u neho prechodna nalada. Bud sa smeje, alebo place. Nepocuva na nase upozornenia, ze nieco nemoze, aj ked podla mojho nazoru to vie. Skusame ho ucit, aby uz pomalicky sam jedol, ale povacsine jedlo skonci vsade naokolo len nie v jeho puse. A o nocniku sa nam zatial moze len snivat :) Je mi jasne, ze je v podstate taky isty ako ostatne deti len ma trosku viac energie a chute vymyslat. Napriek tomu sme velmi stastny, ze ho mame. Je krasny a hlavne zdravy. Len mam niekedy problem ako ho usmernit, ako ukazat spravnu cestu. Nechcem to riesit len striktnou cestou zakazov a kriku, aj ked niekedy sa tomu zrejme nevyhnem.Chcem vas preto poprosit o radu a kedze mi je jasne ze to nieje otazka, ktora sa da zodpovedat v jednej sprave, popripade aj o typ na nejaku odbornu literaturu ktora sa zaobera touto temou.
Vopred dakujem.
Peter
Váš syn je ešte maličký a usmerňovanie funguje viac na telesnej rovine, než na slovnej. To znamená, že ak chcete, aby niečo nechal tak, je lepšie to odložiť z jeho dosahu, ak niekam nemá vyliezať, treba mu zamedziť prístup a podobne. Krik vám v zásade nepomôže v takých bežných situáciách a sám o sebe.
Teda ak mu beriete vec, ktorú si zobral a ktorú mať nesmie, vždy mu povedzte jednoslovný pokyn - nono, nesmieš - a malo by to byť aj povedané prísnejším hlasom, no nie s krikom...
Knihy o výchove a prístupe k deťom, ktoré sa mne páčia, sú od Jana-Uwe Roggeho.
Dobrý večer.Prosím vás o radu.Mám 2,5 ročného syna je strašne aktívny.Cez deň už nespí a za celý deň si nesadne.Nemôžem ho spustiť z oči pretože vystrája a vždy sa mu niečo stane.Robi všetko preto aby bol stredobodom pozornosti.Je to prechodné alebo sa to da považovať za hyperaktivitu?Ak je hyperaktívný čo my doporučite?
Je to zrejme dieťa, ktoré je temperamentné, no pohyb je živlom detí všeobecne a v tomto veku sa nedá s istotou určiť, či je dieťa hyperaktívne, dá sa to len predpokladať. No prakticky sa nič nemení. Hyperaktívne dieťa vo veku vášho syna potrebuje presne to isté, čo dieťa, ktoré je veľmi pohyblivé. Potrebuje dostatočný dohľad, aby bolo v relatívnom bezpečí a neutrpelo úraz, potrebuje dostatok aktivít, ktoré ho zaujímajú, potrebuje priestor, v ktorom sa môže vybehať...
To, čo môžete robiť vy, je plánovanie a striedanie aktivít, ktoré sú pohybové (behanie po vonku, kopanie lopty, hádzanie, plávanie, korčuľovanie, sánkovanie...) a ktoré sú upokojujúce (čítanie, počúvanie rozprávok, pozretie jednej kratšej rozprávky, kreslenie, lepenie,...).
Čo je ale možno dôležitejšie, aby ste sa vy postarali o seba, aby ste mali dostatok času (aspoň približne) pre svoju regeneráciu, oddych, aby ste mohli vypnúť a nemuseli byť v strehu, čo to dieťa robí, či je v bezpečí. Takže sa pokúste postarať aj o svoju psychohygienu - choďte cvičiť, plávať, s kamaoškou na prechádzku, na víkendový kurz maľovania...