správny vývin

Question

správny vývin

30. 11. 2008 (13:09) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň,
prosila by som Vás o názor. Mám 2,5 ročného syna, ktorý začal chodiť do škôlky. V škôlke problém nemá, no ešte dobre nerozpráva.
Prakticky sa dá povedať, že vôbec nerozprával do 2 rokov. Myslíte si, že sa všetko samo upraví, alebo máme začať chodiť k odborníkovi (čiže na logopédiu). Boli sme tam, keď mal jeden rok, vtedy pani doktorka povedala, že sa nám do troch mesiacov rozrozpráva, no nestalo sa tak. A ešte Vás prosím o jednu radu. Nielenže syn dobre nerozpráva, ale má také chvíle, že sa len hnevá (aj pre nič za nič ), niečo si zmyslí a keď nie je hneď podľa neho, tak začne vykrikovať a niekedy dostane doslova hysák. Skúšali sme to s manželom s ním po dobrom aj po zlom, ale vôbec nič na neho nezaberá. Niekedy mám toho naozaj už až nad hlavu. Ako ho tomu odnaučiť,a naučiť ho normálne komunikovať a nie sa len "jedovať" ?
Pritom sme mu nikdy nadovolovali, ani nerobili hneď všetko podľa jeho želania. Máme aj strašiu dcéru a s ňou sme nikdy nič také nezažívali.
Ďakujem pekne za radu, prajem peký deň.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Každé dieťa je iné. Jedno má "hysák" raz za detstvo, iné niekoľkokrát za deň. Odnaučiť sieťa od hysákov sa asi celkom nedá, je to prirodzená reakcia dieťaťa najmä v situáciách, kedy sa veci dejú inak, ako si ono predstavuje a ono ešte dobre nevie zaobchádzať so svojimi pocitmi a ani nevie dobre komunikovať o tom, čo sa deje, pretože sa to práve učí a spoznáva všetky tie záhady okolo ľudskej komunikácie a prežívania a hľadania rovnováhy medzi presadzovaním svojich potireb, prianí, názorov a medzi tým, čo od neho čaká alebo vyžaduje jeho okolie. Netreba to brať strašne vážne, keď začne "hysačiť", skôr vám trochu pomôže, keď sa pokúsite vžiť do jeho situácie, v ktorej on je ten, ktorý niečo chce, má nejakú predstavu o tom, čo by sa malo diať a má tak málo vplyvu a možností zasahovať do diania, pretože takmer o celom jeho živote rozhoduje niekto iný. Skúste mu byť preto oporou, byť niekde nablízku, keď je nahnevaný, pritúliť si ho, ak sa nechá. Skúste mu prejaviť porozumenie, že chápete, že niekedy je to ťažké, keď nemôže mať to alebo robiť to, čo by chcel. (Neznamená to ale, že mu zakaždým ustúpite alebo vyhoviete.)

S rozprávaním je to veľmi individuálne. Ak rozpráva dosť, pozná veľa slov, skladá aspoň jednoduché vety a iba jeho výslovnosť nie je ešte dobrá, to by až tak nevadilo, lebo má ešte aspoň tri roky na to, aby sa jeho výslovnosť vyčistila a aby sa naučil hovoriť gramaticky správne. Ak sú ale jeho nedostatky vo vývine reči rozsiahlejšie, skúste to opäť konzultovať s logopédkou - keď ho bude počuť, lepšie posúdi, či je to v norme alebo treba urobiť nejaké opatrenia.