obdobie vzdoru?

Chcela by som radu ako mam reagovat na spravanie 2rocneho syna, po odstaveni kojenia v cca 23mesiacoch zacal mat nieco ako zachvaty vzdoru, po nevinnom zakazani alebo urobeni nejakej banalnej veci ktora sa mu nepaci /napr.spytam sa ho ci si da sam dole plienku, odpovie ze nie, tak mu ju dam dole ja, v tom momente zacne kricat-plakat ze on si tu plienku chce dat dole, najprv mu vysvetlujem ze som sa predsa pytala ci to chce urobit, stale opakuje to iste, ked mu tu plienku chcem dat naspat, krici ze nechce dat plienku dole, ked ju teda vezmem naspat, zacne kricat ze si ju chce dat dole), takto to ide dookola, aj s inymi vecami, najprv chce, ked mu idem vyhoviet tak v momente vrieska ze nechce. Prvy zachvat trval cca 2 hodiny, obidvaja sme to tazko zvladali, zistila som ze to neide ani dohovaranim, ani bitkou po zadku, je to len horsie. Zaberie to, ked si ho nevsimam, po cca 15tich minutach sa ako tak upokoji, pride ku mne povie ze nebude plakat. Snazim sa tymto vzdorom predchadzat, ale zase nechcem vyhoviet vsetkemu. Moja mama bola svedkom takeho to zachvatu, tvrdila mi ze to nie je velmi v poriadku, ci to malemu nemoze ublizit, aj ked place tych 15minut.Skusala som ho aj pevne objat, aj ked sa mi to zda drasticke, lebo sa hadze, tak sa tiez za cca 10min.upokoji, ale s tym ze krici, mama pust ma, ked ho po chvili pustim, krici ze drz ma silno. Je to mozno prilis obsirne, ale je to opis jeho spravania aspon ciastocne. Chcem vas poprosit o radu, nechcem nieco zanedbat. Vdaka vopred
Martina

Dobrý deň, píšem vám, lebo už neviem ako ďalej. Môj synček - 2,5 ročný je asi vo veku vzdoru a všetkého dokopy. Momentálne sa upokojuje v spálni - onanuje. Nechala som ho samého. Dnes to robí celý deň - mám pocit, že naschvál, aby ma nahneval. Už som ho vzala na ruky, no spustil taký krik a amok, že sme skúšali metódu pevného objatia, aj sa upokojil, ale vyrušilo ho to. Chcela som ho dať spať, pretože je hore od tretej. A to je náš ďalší problém. Ako ho prinútiť spať? Máme doma mesačného chlapčeka. Je pravdou, že kým sa narodil, boli sme so starším na seba veľmi naviazaní. Ja sa mu snažím venovať koľko môžem, ale jednoducho už to ďalej takto nejde. Chcela som ho naučiť zaspávať samého, lebo tento maličký ho budí - stonká a keď je hladný spustí krik, na ktorý sa starší zobúdza. Preto sme spravili aj to, že starší chodí na noc spávať s ockom do obývačky. Ale o tretej je hore a príde za mnou. Samozrejme, nezaspí a je hore. Poobede spať nechce a ak ho nútim, začne onanovať. Dnes to robí celý deň, s malými prestávkami. Čo mám načítané, vraj v takom veku to treba nechať tak a nevšímať si to, ale ako, keď k nám často chodí svokra, prípadne návštevy? Keby to nebolo aspoň tak často... Ale dnes je to naozaj priveľa. Prosím vás, čo mám robiť? Viem, že rpavdepodobne žiarli a už bol ku mne aj agresívny - za všetkým je ten malý človiečik? ZO začiatku, keď sme prišli z pôrodnice mal obrovské amoky - také, až sa triasol na celom tele. Priznám sa, nezvládla som to párkrát a poriadne mu vyťala - bol to plač bez príčiny. Potom som pochopila, že možno sa chcel naozaj len pomojkať a ten začínajúci plač bol takým volaním - ako keď mladší zaplače. Všetko sa nám to teraz nejako spojilo? Aj to obdobie vzdoru? Keď mu niečo zakážem, nedám - začne vrieskať, vyplazuje jazyk a naozaj sa "robí zlým". Myslela som si, že to nikdy nezažijem. Bol to taký malý pokladík. Čo robiť? Ide len o nervy? Ako vydržať, keď som s nimi od pol tretej rána hore? Keď spím 4 hodiny v kuse, som vyspaná ako po 12 hodinách. Ale žiaľ, teraz nespávam ani toľko. Keď sa nezobudí jeden, tak druhý. Ako sa udržať v norme, keď ste hore každú hodinku, hodinku a pol? Prosím, poraďte mi. Som na konci so silami. Venorika

Dobrý deň. Dcéra má 4,5 roka. Je dosť hysterická, keď jej niečo nejde, nevydarí sa, začne dupať nohami, strašne vrieskať. Samozrejme keď nie je niečo po voli, tak zúri, nadúva sa. Snažím sa jej to pekne vysvetliť, že to nie je správne, a ani jej by sa to nepáčilo, keby som sa k nej takto správala. Jej výroky: nebudem, aj tak to tak nespravím, daj mi pokoj. A niekedy ju chytí v nocí záchvat zlosti, kope nohami, a neprestane plakať, ešte k tomu kričí:aj tak neprestanem plakať. Poprosila by som o radu, ako to s ňou riešiť. ďakujem pekne