Obavy

Vážená pani magistra, obraciam sa na vás s prosbou v mene mojej dobrej priateľky. Priateľka má dvoch synov 9 a 7 ročného, sú to veľmi milí a šikovní chlapci, ale predsa má jeden veľký problém a síce s mladším synčekom. Maťko "nepochopiteľne" kontroluje všetko jedlo, ktoré má zjesť. Jedlo, ktoré mu mama pripravuje starostlivo sleduje, pozerá ako sa ho dotýka, či náhodou sa nechytilo rukou, alebo tam nebolo niečo špinavé, alebo ako mu ho nabrala. Dokáže pri nej sedieť skutočne celé hodiny a sleduje ju pri príprave jedla. Ovocie zje len ak mu ho najprv umyje potom pri nej sedi a pozerá ako ho ošúpe a nakrája a len tak ho zje, ak by to nevidel ako to všetko urobí tak ho v žiadnom prípade nezje. Jedlo na tanieri sa mu nesmie vzájomne dotýkať napr. cestovina zvlášť, mäso zvlášť, omáčka zvlášť v rozličných tanieroch. Na desiatu zje len balené potraviny croasant a pod., nezje pečivo s nátierkou, alebo s maslom, paštétu zje doma len lyžičkou inak nie. Aby som vám povedala ako to vyzerá v praxi tak je to asi tak, že keď išli na svadbu kamarátkinej sestre, museli mu zobrať z domu príbor a navariť doma jedlo, ktoré tam len zohriali, inak by za celú hostinu nezjedol vôbec nič, nezoberie si jediný koláč, alebo hocijakú drobnosť zo stola, tyčinku, slané, nič. Včera v škole mal čaj naliaty v jeho flaške, ale jeho kamarát nechtiac ofŕkal jeho flašku svojim čajom s pohára a on domov doniesol plnú flašku, lebo sa s nej odmietol napit, pretože bola špinavé - presnejšie uviedol, že mu zašpinil jeho čaj! hoci flaša bola zatvorená a samozrejme že sa nič nepošpinilo. Kamarátka je úplne zúfala, ak by ho nechala, bez toho aby pre neho prestala robiť tieto "tortúry" s jedlom on by si nezobral vôbec nič a žil by na suchých rožkoch. Mám obavy či je to vôbec normálne a akú pomoc má vyhľadať. Prepáčte za rozsiahlu otázku, ale nevedela som to stučne popísať, vopred veľmi pekne ďakujem za skorú odpoveď.

Dobry den.
Mam 3 a pol rocnu dcerku, ktora je velmi inteligentna (uz teraz rozprava slovensky aj anglicky), poslusna, jednoducho je nas poklad. Je velm naviazana na mna a kedze nikdy nebola s nikym inym viac nez par minut ( moja mamka bola niekolko rokov vazne chora a nedavno zomrela, takze som ju nemohla nechat samu s malou aj ked to velmi chcela a manzelova mama zomrela uz davno a svokor ma 80 rokov) jej nastup do materskej skolky vo mne vyvolava urcite obavy. O skolke sa rozpravame, parkrat sme tam aj boli, no aj tak to bude velka zmena. Moja otazka je: dcerka ma svoju najoblubenejsiu hracku "Macika" uz takmer 2 roky a nosi ju vsade, aj s nim spi. Volame ho " clen rodiny". Rozmyslala som, ze sa opytam, ci ho moze mat so sebou v skolke. Je to dobry napad, alebo by som ju mala ucit vacsej samostatnosti a jej macika nechavat doma? Za Vasu odpoved vam vopred dakujem.

dobry den,pani doktorka,aj my by sme potrebovali radu ohladom jedenia.3 roc. syn, 104 cm, 17 kg, prospieva pekne,je vyssi aj robustnejsi od rovesnikov,nebyva vobec chory,ale predsa sa mi to s tym jedenim nepaci.bol kojeny do roka a akosi od zaciatku si ani nic do ust nedaval ako ostatne batolata, mliek som vyskusala 3,kym sme presli z materskeho.na prikrmy dlho si zvykal.nase jedenie vyzera asi takto:pecivo pokial je ciste bez oblohy si papka v pohode,v klude,sam hryzie zapija,pokial mu tam uz nieco dam,na com trvam pri ranajkach (sunka,syr,pomazanky),uz to drzi v ustach a musim ho pobadat,aby si to pozul,jednoducho mu to nechuti,aj ked zje.okolo 10 ma jogurt,ten uplne miluje,je ho sam.pred spanim my papame ovocie(ci uz jablko,hruska, banan,to je sam,alebo vo forme vyzivy).s tym tiez nie je problem.hlavne jedlo mame az okolo 15,00 tej,ked sa vyspi, polievku tiez zje dobre,aj ked ja ho musim krmit,druhe pokial tam je menej omacky,maso male kusky ,uz to zacne,drzi to v ustach,v licach,a ani mu nemozem dat viac,co tam stale ma,vravime mu ,nech to pozuje,a on,ze to nevie.nas uz ide porazit s muzom,lebo tycinky a dobosky pohryzt vie.tu podotykam,ze to dostava ako motivaciu po jedle,ked zje. kym zje druhe to trva aj pol hodinu a vacsinou nikdy ani nedoje.uz to vzdam.veceru ma cistu pecivo hocijake,alebo sladke makovnik a pod.to je sam.pred spanim akokedy ale dost casto si este pyta kasu,tu tiez od mala miluje.viem,ze on toho za cely den zje vela,ale aj tak ma mrzi,ze nechce tie ranajky normalne jest,ani druhe jedlo a nic nove len skusit,ci palacinky ,pizzu,to sa len obrati,ze fuj.ako keby mal odpor,ja to nechapem.mame rocneho maleho,tomu mozme dat hocico, vsetko zje,trocha sa pri nom ten starsi chyta,ale nove nic neskusi.svokrovci mi vravia,ze mam s nim zajst za psychologom.vynukuju ho vselicim a on nic,len to spapa,co mu chuti.od sept.nastupuje do skolky, ja mam z toho velke obavy.dakujem dopredu za odpoved.

Dobrý deň,
p.doktorka chcem sa poradiť-možno poznáte zo svojej praxe:dieťa pri chôdzi prenáša váhu tela viac na špičky ,ak ho upozornime,dokáže chvíľočku chodiť riadne(teda stúpa na celé chodidlo)ale povedala by som,že automaticky ide viacej do špičiek-ortopéd sa pred časom vyjadril,že je to len zlozvyk,no mi máme obavy či sa to dá do normálu samo od seba./Dieťa o ktorom píšem je chlapček -má tri a pol roka-prítulný milý zhovorčivý napriek tomu,že ho jazýček ešte celkom dobré neposlúcha.Poprosím Vás ak poznáte také či podobné prípady-poraďte nám...

Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.

dobry pani doktorka mam 2rocnu slecnu a nechce sa jej rozpravat opakovat nechce tie zakledne slovicka vie ked jej poviem aby nieco spravila tak to urobi strasne je rozumna a vsimava druha vec ze cin je starsia sa boji vsetkeho a hlavne deti a doktorov ma taky panicky strach ze ked place tak az vraca inac ona ma strasne jemny zaludocek aj v aute jej byva zle cez den nechce spat a v noci miekady plece a vravi nie nie doma ju nebijeme a ani na nu nekricime je topravda sem tam som jej dala po zadocku a zdvihla na nu hlas ale ja si myslim ze to bolo v norme takze neviem preco sa tak vsetkeho boji prosim vas porate mi zatial byvama u svokrovcov a sem tam doma vistraja moze a mala bola stale svetkom tomu vsetkemu teraz ma 4mesacnu sestricku ale na nu vobec neziarli dakujem