Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dobry den,
mam 2-oj rocnu dceru. casto, ked sa jej nieco nedari(napr. obut topanku, vlozit kocku do diery, dat kluc do kluc. dierky atd.) tak sa zacne hnevat. chcela by som sa spytat ci je to normalne alebo nie. neviem ci to mozno chapat ako obdobie vzdoru.
dakujem
Možno to chápať aj ako obdobie vzdoru. Dieťa má už svoje predstavy, ako by svet mal fungovať a ak sa to tak nedeje, môže sa hnevať. Hnev je zvyčajne vyjadrením túžby po zmene, vyjadrením toho, že sa nám nepáči, ako to je a že by sme to chceli nejako inak. A hneváme sa preto na druhých a hneváme sa aj na seba, keď sa nám veci nedaria tak, ako si to predstavujeme. Je to normálne a treba to brať s nadhľadom, prípadne ak treba, dohliadnuť na bezpečie dieťaťa.
Dobry den,
dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.
Pre dieťa môže byť rozličný prístup rodičov mätúci, no ešte horšie dôsledky môže mať, ak sa rodičia predvádzajú jeden pred druhým, kto má lepší prístup k dieťaťu, ak opovrhujú tým, ako ten druhý rodič k spoločnému dieťaťu pristupuje, aký výchovný štýl používa...
Chápem, že sa môžete na neho hnevať, že vás nechal samotnú na výchovu vášho dieťaťa a teraz sa tvári, že sa nič nestalo. Ale to je medzi vami dvoma dospelými. To je konflikt, ktorý by ste nemali (ani jeden z vás) prenášať na dieťa súbojom o to, kto je lepší. Možno by vám dobre padlo, keby ste mu povedali otvorene, že to bolo náročné, že ste to zvládli, že by vám dobre padla jeho podpora a jeho účasť, že doteraz má zásluhu len na splodení dcéry a keby ste sa vy o ňu nestarala, asi by z nej dnes nebolo prospievajúce dieťa atď.
A o výchove dcéry by ste mali diskutovať, vysvetľovať si svoje stanoviská, svoje dôvody, prečo robíte to, čo robíte, prípadne hľadať spoločné postupy. Alebo, ako sa to nedá, rešpektovať rozdiely vo vašich prístupoch k dcére. (Hoci oboje je asi ťažké, ak ste sa nerozišli "v dobrom" a komunikácia medzi vami nie je dobrá.)
Dobry den,chcela by som sa spytat.Mam trojrocnu neter a vzdy ked pride k nam na navstevu tak sa bucha v gaucovke.nepaci sa mi to.v poslednej dobe pritom zatvara aj oci.uz som sa pytala jej mamy tak povedala ze je to zlozvyk,ale mne to tak nepripada.alebo sa hra na zemi a ked sa nazlosti tak skoci na gauc a silno sa bucha.mozte mi prosim vas poradit co to znamena?
Neviem presne, čo to znamená, ale nejako je to pre vašu neter dôležitá aktivita. Možno sa tým zbavuje napätia, strachu, úzkosti alebo zlosti, či iných rozpoložení, ktoré vníma.
Môžete je povedať, že ju máte rada, no že sa vám to nepáči, keď búcha do gauča; je u vás na návšteve a mala by vedieť, že tam určujete pravidlá vy a že ona by ich mala rešpektovať.
Alebo si ju vtedy zavolajte k sebe, len si ju posaďte do lona, spýtajte sa jej, ako sa má, aká bola cesta k vám, či videla niečo zaujímavé... alebo (ak sa búcha, lebo sa hnevá) čo ju nazlostilo a podobne.
Dobrý deň, prosila by som o radu, moja dcéra Sarah (5,5roka) je veľmi vnímavé, šikovné a pomerne poslušné dieťa (sme zásadoví rodičia) ale je neskutočné motovidlo. Už sa mi na to sťažovali aj učiteľky v škôlke. Už mi dochádza inšpirácia. Všetko jej treba pripomenúť, Sarah poď, obleč sa, jedz už.....Stále je akoby zasnívaná, ale pritom je dosť živá, pri jedle sa vkuse vrtí, no namiesto toho aby sa šikovne najedla (obliekla) diriguje mladšiu sestru, pozerá sa von oknom, alebo len tak do vetra, hrá sa, spieva si, či len tak robí obrovské množstvo zbytočných pohybov - napr. kým sa obuje tak prejde aj tri-štyrikrát po predsieni. Už som skúšala nevšímať si to, ale to sa potom zabudla úplne, motivácia hračkou, výletom, tanečnou tiež nezabrala a tak žiaľ v poslednom čase už veľa kričím. Tak až keď ju poriadne zhučím, tak sa zobudí a fičí jak hodinky. Ja som bola ako dieťa tiež taká a žiaľ ani moji rodičia, hoci mama je učiteľka si s tým akosi neporadili. Ale "vyrástla" som z toho. No mám ich pred očami, ako ich to hnevalo a ako to mne samej vadilo, keď sa s tým pokúšali niečo urobiť. Poraďte mi prosím, som z toho zúfalá a len sa to zhoršuje. Najhoršie je to s jedlom. je schopná stráviť nad ním aj pol hodinu aj viac, keby som ju nechala. pritom zje máličko a je chudučká - no je zdravá a plná energie a my sme tiež chudí, takže toto už rieši u nás len babka :) Ďakujem, Martina
Skúste porozmýšľať, čo by vám ako dieťaťu pomohlo, keď ste boli taká zasnívaná. Čo by vám pomohlo, aby ste boli viac prítomná v realite? Bol by to dotyk matky na plece a láskavé usmernenie alebo by to bola pomoc bez kriku alebo by to bol jej záujem o to, čo robíte, o čom snívate, čo vidíte vo svojich predstavách, akú hudbu v hlave počujete...?
Samozrejme, že ju krokom vytrhnete z jej snívania, no nenaučíte ju komunikovať o jej snívaní, skôr ten krik zatlačí snívanie ešte viac do nevedomia, ešte viac sa jej to bude diať a bude mať menšiu kontrolu. Niekedy je oveľa vhodnejšie položiť dieťaťu ruku na plece a osloviť ho menom, chvíľku počkať, povedať, že si všímate, že o niečom peknom sníva, no zároveň že sa treba obúvať, lebo idete preč, či by sa teda mohlo obúvať a zároveň vám rozprávať, čo zaujímavé si predstavuje...
Dobrý deň, moja dcérka má 20 mesiacov. Približne od 7. mesiaca sme zaregistrovali neskutočné dlhé sa pučanie s prekríženými nôžkami, ktoré často vyústilo až do úplného spotenia sa. Väčšinou to robila keď išla spinkať. Keď začala chodiť na pár mesiacov na to zabudla a všetci sme si vydýchli. A však objavila to opäť a my všetci sme zúfalí. Robí to už nielen pred spaním, ale hocikedy počas dňa keď sa jej náhodou nevenujem, asi keď sa nudí, lebo sama sa nehrá. Prevalí sa cez vankúš a pučí sa a tlačí do chodidiel, ktoré má prekrížené a taktiež má zovreté päste. Keď jej chceme tie nožičky rozhrčkať, strašne sa hnevá a začne veľmi plakať. Pýtali sme sa na to našej pani pediatričky a tá nám na to neporadila nič. Vraj je to spôsob upokojenia sa. Lenže ona to robí aj keď je v úplnej pohode. Poraďte mi prosím či to treba nejak riešiť alebo čakať a dúfať, že raz ju to omrzí. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď
Nuž, pravdu povediac netuším, čo znamená pučiť sa. Takže mi to prípadne, prosím, trochu viac popíšte.
Ale v zásade tým nikomu neubližuje, ak som dobre pochopila, ani sebe, ani vám, takže zrejme treba počkať, ako sa to vyvinie.
Dobrý deň, mám 15mesačnú dcérku... neviem ako začať maličká je od mala také uplakané dieťa. Stále plakala mala problém zaspávať vždy ký sa nevyplakala tak nezaspala. Keď s ňou chodím k lekárovi strašne plače až sa ide zájsť, ešte len sme v čakárni a už plače. Neviem si s ňou poradiť. Ako to máme prekonať ten strach u lekára? Ďalší problém, je strašne závislá na mne vždy ju musím zobrať na ruky ak ju nezoberiem plače. Keď si potrebujem navariť stojí pri mne a buchá ma po nohe. Alebo keď jej strihám nechtiky to je niečo strašné tá sa ide až zájsť od plaču. Teraz najnovšie plače aj keď jej prebaľujem plienku strašne škrieka. Keď zaspáva potrebuje sa hrať s mojimi vlasmi. Viem že to nieje dobré, lebo si zvykne na mňa.Proste ona pri všetkom stršne vreští. Ak sa s ňou hrám s kockami alebo niečo čítame tak vtedy nie .Zatiaľ nič nerozpráva iba tak ma...ta.ba..Za radu ďakujem
Deti v tomto veku dávajú svoju nepohodu alebo aj iné veci najavo rôznymi spôsobmi. Niektoré čakajú, kým si ich niekto všimne, len slabučko vydajú nejaký zvuk, iné zaplačú a čakajú, ďalšie začnú akoby volať mamu, niektoré plačú ako o život, a zase ďalšie sa javia ako nahnevané... Navyše plač je aj informáciou o tom, že sa dieťa bojí, má strach, cíti sa byť v ohrození, niečo sa mu nepáči atď. Ak sa to teda v dieťati "skombinuje" tak, že výraznejšie plače pri rozličných príležitostiach, v rôznych situáciách, potom to môže byť náročné. Nuž ale tak to býva, najmä kým sú deti maličké, potrebujú nás, aby sa cítili v bezpečí, aby sa vo svete cítili "ako doma". Preto sa na vás "lepí", ako by mala o vás každú chvíľu prísť.
S lekármi je to tak, že niektorým deťom pomáha, ak im vysvetlíme jednoduchou formou, čo sa bude diať, že ich pani doktorka pozrie, popočúva atď. Niekedy je fajn, ak aj lekárka má dosť trpezlivosti a najskôr nadviaže s dieťaťom nejakú komunikáciu, vzťah a postupne vysvetľuje, či popisuje, čo ide robiť, že to bude trošku studené (napr. fonendoskop) atď.
