Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
MáM 2,5ROčNEHO SYNA.S jeho spravamim si už neviem poradit.Je velmi naladovy a tvrdohlavý.Na všelčo čo povie to chce a ked mu to nie je dovolene tak všetko okolo seba zniči a rozhadže.Niekedy hlada take veci,čim vie že robi zle(napr.ROZLIEVA MALINOVKU,TRHA NOVINY. Nepozna to slovo že nie.Na svoj vek je velmi mudrý a šikovný len keby nebol taký tvrdohlavý....................
Využite to, čo už robí, keď dáva najavo svoju nevôľu a trošku ho usmerňujte v tom, ako má svoju zlosť či nevôľu dať najavo. Napríklad ak zvykne trhať noviny, majte vždy poruke nejaké staré noviny alebo časopis a keď sa začne hnevať, podajte mu ich, nech trhá. A ak mu nebudú stačiť, podajte mu aj ďalšie. Nedovoľte mu rozlievať alebo rozhadzovať jedlo či ničiť veci, ktoré sú na normálne použitie. Majte pripravené také veci, na ktorých si svoju zlosť vybiť môže - detský tĺčik (kolíčky v podložke s kladivkom z Ikea), staré noviny, vreckovky... Môžete tiež robiť iné veci na uvoľnenie a vyjadrenie hnevu - hrať sa plyšákovú vojnu, hrať sa na rozzúrené levy, medvede, psy - a vy sa k nemu môžete pokojne pridať a možno sa vám podarí zmeniť tým napätú a zlostnú atmosféru na zábavu a srandu.
Dobry den! Mam dve dcerky, starsia ma 5 rokov a mladsia 2,5 mesiaca. Nas problem spociva v tom ze poobede ked mladsiu ulozim spat a aj ja zaspim moja starsia dcera velmi sa boji. Takto ona je hyperaktivne dieta, zaspat nevie s nami, viackrat sme to pokusali. Pytala som ze z coho sa boji ked ja mam taky plytky spanok (spanok samozrejme potrebujem, lebo mladsiu dojcim, v noci kazde dve hodiny stavam), ona odpovedala ze sa boji ze ju niekto zobere. Samozrejme som jej vysvetlila ze to nie je mozne lebo dvere mame zatvorene, na dvore mame velkeho vlciaka, a ja na kazdy suchot zobudim. Aj tak uz rano po prebudeni s hrozou sa pyta ci ideme poobede spat, ci aj ja budem spat. Ona moze hrat pri nas, alebo v inych izbach. Neviem ci to suvisi s tym ze moj brat je uz 6 rokov nezvestny, ale on odisiel sam z domu a nevratil sa. Neviem co este mam vyskusat? S pozdravom Kristina
Podporte ju v tom, aby bola s vami v izbe, keď vy spíte, prípadne aby prišla vždy, keď cíti strach. Spýtajte sa jej, čo by je pomohlo, keď sa bojí - napr. či by jej pomohlo, keby sa mohla k vám pritúliť, keď vy spíte alebo či by jej mohol "pomôcť" niektorý jej obľúbený plyšák atď.
Neviem, či to súvisí s vaším bratom. Aspoň teoreticky by mohlo. No na spracovanie tejto témy by bola potrebná osobná terapia alebo poradenstvo.
Dobry den.
Syn bude mat desat rokov. Na zaciatku prazdnin si zlomil ruku. Takze prazdniny viac menej prezil doma. Minulu nedelu sme boli doma. Ja som bola v kuchyni a manzel v izbe na pocitaci.Syn v obyvacke pozeral televiziu.Za chvilku som pocula buchnut dvere.Pytala som sa kto odisiel a manzel mi povedal ze nikto ze syn isiel na wc.Totiz wc je pri vchodovych dverach.Asi po patnastich minutach sa manzel pytal ci je syn este na wc.Hladali sme ho ale on doma nebol,odisiel bez toho aby nieco povedal.Hladali sme ho pri dome ale tam nebol.Tak sme zacali prezvanat kamaradov aby sme zistili kam isiel,lebo sme sa o neho bali.V ten den mal ist s mojou sestrou do kina.Ked sme volali sestre bol u nej.Ked sa dopocul ze ho hladame vraj sa zacal triast.on tvrdil ze nam povedal ze ide prec.Ale nakoniec povedal ze on si asi len myslel ze nam povedal kam ide.Ze si nepamata ci nam to povedal alebo nie.V ten den nam opakovane volal aby sa uistil ze vieme kde je.Volal s placom ze on nevie ci nam to povedal alebo nie.Hoci sme ho stale uistovali s manzelom ze je to v poriadku .Ked vecer prisiel domov uz bolo vsetko v poriadku.Na druhy den doobeda povedal ze pojde znovu mojej sestre.Pustila som ho sestre s tym ze oni ho potom zoberu k starej mame na navstevu.Vsetko bolo dohodnute aj syn o tom vedel.Asi do patnast minut od prichodu sestre mi syn volal ze ci som manzelovi povedala kam isiel.Uistila som ho ze som mu to dala vediet. asi za patnast minut mi potajomky zase volal s placom ze on ide domou ,lebo ze sa boji ci my vieme kde sa nachadza.Znovu som ho uistila ze naozaj vieme kde je a ze nemusi kvoli tomu telefonovat.On sa vsak s placom chcel kvoli tomu vratit domov.Sestra ho vsak prehovorila ze nemoze ist domou kedze by tam bol sam lebo manzel bol v praci a ja som sa prave do prace chystala.A znovu mi pred nim volala aby ho uistila ze vieme kde je.Potom sa trochu ukludnil a sestra ho zaviezla k mojej mame kde mal zostat az pokial by ho nevyzdvihla a doniesla autom domou.Ja som sa este na zaklade tychto telefonatov zastavila u sestry aby som syna ukludnila.Vsetko vyzeralo byt v poriadku.Na zaciatku mojej smeny mi syn znovu volal aby sa uistil ze viem ja aj manzel kde sa nachadza.Kedze som bola v praci tak som mu povedala ze teda znovu zavolam tatkovi aby som ho uistila ze vie kde je.Kludnejsi zlozil telefon.Ked som volala manzelovi povedal mi ze syn mu opakovane volal aby vedel kde sa nachadza,hoci mu viac krat povedal kde je.Ked prisla po neho starej mame sestra tak bol uz uplne vystresovany lebo chcel ist velmi domou.Pred odchodom domou prisiel za nim kamarat,ktory chcel aby tam syn zostal spat.Sestra bola svedkom vystupu ked moj syn krical na kamarada ze tam nemoze zostat lebo my vraj nevieme kde sa on nachadza.Sestra ho bola vyprevadit az k nam do bytu.Kde sa vraj uplne zmenil a vsetko z neho spadlo.A bol uplne vesely.Pokusali sme sa s nim o tom porozpravat ale dozvedela som sa len tolko ze jednoducho to na neho prislo a on musel odrazu volat.Odvtedy ho pozorujem a mam pocit ze sa chce zdrziavat viac menej doma a len v nasej blizkosti.Uz sme ho poslali aj za kamaratom a bol u kamarata v pohode.Nebol ziaden problem.Len stale mam pocit ze ma nutkanie sa stale uistovat ze vieme kde je,len sa to snazi potlacit.Napriklad ked som s nim v meste potrebuje sa uistit ze manzel vie kde je.Dnes som ho pokusne dala k starej mame aby som zistila ako bude teraz reagovat ci znovu sa vyskytne ten problem.Ked som odchadzala snazil sa ma prehovorit aby som tam aj ja zostala.zatial mi nevolal a som zvedava ako reagoal.Nechcem volat aby som ho stresovala.Zaujima ma vas nazor pretoze mam pocit ze by som mala vyhladat psychologa alebo neurologa.
Syn je alergik a ma aj juvenilnu idiopaticku artritidu.Na obe diagnozy sa lieci liekmi.Tri dni pred tym ako sa toto stalo mu lekarka vysadila napsyn.Chcela by som vediet ci by toto mohla byt reakcia na vysadenie liekov.Aj pred vianocami mu tiez vysadila napsyn a vtedy mal problemy s pocitom dusenia.Vtedy mu zistili aj tetaniu na tu sa vsak nelieci.Este chcem podotknut ze je aj potravinovy alergik na ryby soju vajcia korenie rajciny orechy kakao zeler,preto ma specialnu dietu.Nemoze mu vysadenie tychto potravin sposobovat tieto stavy?
Dakuj za odpoved.
Ťažkosti, ktoré sa u syna objavili, by aspoň teoreticky mohli súvisieť so zmenami v liekoch. Musíte to ale konzultovať s lekárom, ktorý liek predpísal a vysadil, či je taká reakcia (zvýšená úzkostnosť) po vysadení lieku alebo v súvislosti s liekmi, ktoré užíva, možná. Ak áno, mal by vám tiež poradiť, ako s tým zaobchádzať, čo robiť.
Ak to s liekmi nesúvisí, bolo by vhodné konzultovať situáciu osobne s psychológom, ktorý na základe celkového obrazu môže navrhnúť ďalší postup.
Dobrý deň,
rada by som sa Vás opýtala na Váš názor. Máme skoro 2,5r dcérku a je to dobré dieťatko, dosť aktívne. Keď je v niečom "zádrhel", tak to riešime takýmto spôsobom: napr. sa nechce dať obliekať, pritom rozpráva, že chce ísť von. Uteká predo mnou a smeje sa, nechce sa dať obliecť..tak jej poviem 2-3x, že von keď chce ísť, musí sa obliecť..ak to nezaberie, tak jej poviem už, že dobre, idem sama a ona zostane doma. Alebo iná situácia: na ulici ak napríklad obchytkáva všetky "čistôtky" tak keď som jej predtým hovorievala, že to je kaka a podobne, tak sa nič nedialo, ale odkedy jej iba poviem keď sa približuje chytať kaku "nechytaj je to kaka, ja idem ďalej,idem preč" tak to si nedovolí a ide za mnou, lebo sa bojí, že sa mi stratí, pekne poslúchne. A posledná situácia: zaspávame poobede a ona má stále "veľa roboty" s paplónom a vankúšom, občas jej dovolím bábiku (nemá ju na spanie), keď veľmi pre ňu plače a podobne...ľahneme si s tým, že je čas na spánok a hrať sa budeme neskôr, keď sa zobudíme...ale ona zrazu ožije a začne hútať kadečo..vtedy jej poviem, aby si pekne ľahla a spinkala, lebo je čas na spanie..a zase po 2-3 upozorneniach takýchto jej už poviem "ak si pekne neľahneš, odídem z izby a budeš spinkať sama" to nechce, tak poslúchne, ale niekedy aj na 3x za sebou a niekedy to nemusím použiť vôbec..cca 5x do mesiaca to bez toho nejde..
Moja otázka znie: robím tak správne? Je to ešte vysvetlenie dôsledkov, čo sa stane ak nezmení svoje správanie..alebo je to manipulácia a vydieranie? Som zmätená, lebo mi to bolo povedané od jednej kamošky takto :-( a ma to zneistilo a zamrzelo
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď!!!
Myslím, že je to taký mix, kokteil oboch.
Pri uplatňovaní dôsledkov by ste sa mali najprv dieťaťa spýtať, či bude spať alebo nie, resp. či si pekne ľahne alebo nie a ak odpovie nie, potom by ste teoreticky mohli povedať, že teda odchádzate. Ale to sa mi zdá ako isté citové vydieranie tak či tak, lebo jej odopierate svoju blízkosť. To by ste mohli len v prípadoch, keby robila niečo, čo vás obťažuje a nechcela by s tým prestať - vtedy môžete odísť do inej miestnosti.
Možno by ste mohli zvážiť, či vaša dcéra potrebuje naozaj každý deň spať popoludní alebo či by tých päť dní v mesiaci mohla byť aj bez denného spánku.
dobry den. chcela by som Vas poprosit o radu tak ako vela mamiciek...mam 19 mesacneho syna-jedinacik.od malinka bol velmy zivy-v 4mesiacoch sedel, v 9 chodil a ked mal rok zacal "sefovat"...rano nas zobudil fackou,stipancom,kusnutim - hoci ho nezvyknem byt a netusim kde to obkukal...po rukach som z neho mala podliatiny...to ho ako tak preslo ale este ho to chyti a hlavne ak nie je po jeho-ak nedostane co chce...na neho neplati 1000-krat opakovanie,ani zvysenie hlasu ci krik...toho je u nas vela,ze uz na mna susedia skaredo zazeraju...dostane po prstox alebo po zadku ale on sa mi vysmeje do oci alebo ked nema den tak jaci aj hodinu.od malinka ma pri placi problem s dychanim tak sa bojim aby sa mi nezadusil.hadze sa o zem,trieska si hlavu,deti ma rad ale chce sefovat-da hracku, ktoru uzna za vhodne on...je to trapenie a uz som z neho zufala...kazdy kto nas pozna a ma deti mi hovori,ze je to cert v ludskej kozi...ja som sa mu vela venovala ked bol maly ale teraz uz mam svoju domacnost a treba aj upratat a navarit a to je pri nom problem.e na mna velmi naviazany takze ani varovat ho nemozem nechat.jaci az zmodra a to sa bojim aby mu to nejak neposkodilo mozog.on dokonca nechce varovat ani s tatinom co uz nechapem...ziarli na kazdeho kto sa ma chyti-hned nas dava od seba a pyta sa na ruky aby mal istotu,ze som len jeho...je to tazke. co sa tyka strachu tak ma hystericke zachvaty v malych miestnostiach-vytah,kabinka...boli sme robit pas a za svet sa nechcel dat odfotit bo musel do kabinky,takze nam ho ani neurobili bo bez fotky to nejde...som bola v koncoch a aj tie panie co tam boli robili co mohli ale nedalo sa... tiez za nic na svete nechce sadnut na wc ci nocnik...zacne vrieskat a zlezie a ocika mi zem-kaka len do plienky..neviem kde robim chybu bo mu venujem maximum casu,vysvetlujeme mu,ak nieco zle spravy tak mu dohovarame,ak nestaci dame po prstoch ci plienke ale efekt je kratkodoby.skor posluchne tatina ako mna a to ma trapi bo ja som s nim cele dni sama...poradte ako na neho alebo to musi prerast? dakujem za skoru odpoved
Ak máte pocit, že je toho naozaj prílič, neurobíte chybu, ak vyhľadáte psychologičku, ktorá sa venuje deťom a výchove. Možno vám bude stačiť, ak sa s ňou budete len rozprávať a zdieľať svoju frustráciu a možno sa rozhodnete, že by bolo fajn, keby videla aj vaše dieťa.
Vaše dieťa je zrejme dosť temperamentné a má dosť odvahy a sily ovplyvňovať veci okolo seba. Vaším stanovovaním hraníc sa učí, odkiaľ pokiaľ môže, hoci to nejde tak rýchlo, ako by ste si predstavovali. Slovné usmerňovanie a dohováranie je ešte málo efektívne, lebo sa nevie podľa neho správať, hoci by tomu aj rozumel.
To, že si vás chráni a bráni ostatným v kontakte s vami, je prirodzené - ste jeho najdôležitejšia osoba na svete a navyše je to chlapec a tí, podľa istých teórií, chcú mamu len pre seba a akoby súperili s otcom či partnerom matky, no to príde až neskôr.
Dôležité je, aby ste pravidelne, ak je to možné, tak aj každý deň, chodili preč z domu aspoň na nejaký čas. Choďte na prechádzku alebo za kamoškou alebo behať,plávať, trhať burinu do záhradky - skrátka robte niečo, kde budete môcť zabudnúť na svoje dieťa nebať matkou a zaoberať sa aj inými vecami, aby ste načerpali sily a získali trochu udstup od toho, čo vaše dieťa robí, ako sa správa. To je dôležitá súčasť zdravého materstva, najmä v období, kedy ste doma celý čas na materskej s prepáčením dovolenke.
Dobrý deň!
Máme taký zvláštny problém. Bývame v prerobenom rodinnom dome kde kedysi bývali starí rodičia môjho manžela.
Syn má 22 mesiacov, je veľmi bystrý, vyrovnaný chlapček. Som s ním doma na materskej dovolenke, hráme sa, čítame knížky, veľa času trávime v záhrade, často je aj so starými rodičmi.
Mohol mať asi 18 mesiacov, keď sa začal súvislejšie vyjadrovať, keď mi hovoril, že vidí tetu a psíka. (Manželova babka asi 10 rokov žila sama po úmrití jej manžela so psom v dome). Tú tetu s psíkom vždy vidí na rovnakom mieste, nehovorí o nich každý deń, ale sa k nám pravidelne "vracajú", čo ma samozrejme znepokojuje.
Syn je ešte malý na to, aby si vymýšľal, a v iných veciach si ani nevymýšľa. Počula som aj také názory, že malé deti vidia to, čo my dospelí nie - ale to je práve tá teória čo ma dosť znepokojuje a nechcem si to pripustiť. Lenže syn určite niečo vidí. Keď mi hovorí o psíkovi, ktorý "tam sedí", veľa sa neviem pýtať, lebo on ešte nedokáže opísať ako vyzerá alebo čo presne robí, alebo aká je tá teta. Ale nedávno sa v noci zobudil, pýtal si mlieko a vtedy mi tiež hovoril, že "tam je psík". A ešte k tomu, on nemá plyšového psíka, na čo mohol myslieť.
Prosím Vás, ukľudnite ma niečím, dajte mi nejaké racionálne vysvetlenie.
Ďakujem
Viete, je veľa iracionálnych vecí, ktoré niekedy vstupujú do našich životov nám samotným alebo cez naše deti a objavujú sa preto, lebo sú pre nás nejako dôležité, majú pre nás nejaký význam a účel. Viem si predstaviť, že by to mohla byť krásna práca, snívať a predstaviť si tú babičku, ako vás navštevuje aj so svojím psíkom a len tak si predstavovať, čo by mohla chcieť - ako je naladená, či len pozerá a ako pozerá, čo si asi myslí, aký by mohla mať dôvod vás chodiť pozerať, "navštevovať" a podobne. Môže to byť tiež príležitosť dozvedieť sa viac o jej živote - rozprávajte sa spolu s manželom o nej, o jej živote, o jej radostiach aj starostiach, pozrite si fotky z jej života a možno vás niečo osloví. Ak to chcete spracovať viac, nájdite si dobrého terapeuta alebo terapeutku, ktorí vám pomôžu odhaliť to posolstvo, ktoré sa snaží dostať do vašej pozornosti aj takýmto naoko bizarným spôsobom.
