zajakávanie

Dobrý deň.Mám 21 mesačného chlapčeka.Začal skoro rozprávať-už ako 10mesačný mal slovnú zásobu 4 slov.Teraz už rozpráva pekne vo vetách,skloňuje slová je veľmi šikovný,zvedavý pozná piesne i básničky.Asi pred týždňom sa začal zajakávať pri rozprávaní, najskôr len občas teraz je to stále častejšie.Najviac keď sa snaží niečo rýchlo povedať-je rozrušený.Vtedy sa ho snažím upokojiť a hovoriť s ním pomalšie.Môže ísť o poruchu z psychologického hľadiska?Od septembra som nastúpila do zamestnania-robím ale iba doobeda, a so synom sú starý rodičia ktorí s nami bývajú v jednej domácnosti takže je s nimi zvyknutý od narodenia a ostáva v domácom prostredí.Môže to mať na neho zlý vplyv?Odkedy je vhodné navštíviť logopéda?Nechcem niečo zanedbať,ak by bolo potrebné správne usmerňovanie reči,stimulácia...Za vašu radu vopred ďakujem

Dobry den.
Moj syn zacal velmi skoro rozpravat.Ked mal 15 mesiacov,zacal opakovat vsetky slova,aj tazke a dlhe,postupne ich spajal a ako 18 mesacny hovoril dlhe vety.Aj pediatricka bola prekvapena.Ked nemal este ani dva roky,tak sa zacal zajakavat.Zhorsovalo sa to az do takeho stadia,ze nechcel uz ani nic povedat,lebo sa mu nedalo.Navstivili sme logopedicku,ktora nam to vysvetlila,ze s tym sa neda nic robit,ze vekom by sa mal toho zbavit.Nemame ho upozornovat,pocuvat ho,aby nerozpraval v strese...Este nam doporucila Sativol-homeopatikum.Pri jeho uzivani,sa mu to uplne upravilo.Rozpraval pekne,no po nejakej dobe sa to opat zhorsilo,zase zlepsilo a stale dookola.Nevedeli sme,od coho to moze zavisiet.Boli sme este niekolkokrat u logopedicky,ale vzdy nam povedala to iste.Vzdy s niekolkomesacnym odstupom sme mu nasadili Sativol.No potom ho prestali vyrabat.Teraz ma 3roky a 8 mesiacov a momentalne rozprava katastrofalne.Nikto ho nato neupozornuje,no vidiet na nom,ze ho to strasne hneva.Neopakuje prve slabiky,ale strasne dlho taha tu prvu slabiku,akoby spieval.Som z toho nestastna,ze sa mu to zase takto zhorsilo.Teraz je so mnou doma,ale chcem ho od septembra prihlasit do skolky a neviem si predstavit,ked sa mu zacnu deti smiat,ake to bude mat nasledky.Naozaj sa s tym nic neda robit?Dakujem za radu a pomoc.zanmar

Dobry den! Mam 35 mesacnu dceru. Pred asi pol rokom sme si vsimli, ze zacina opakovat zaciatocne pismena slov. Bolo to prave v obdobi pocas letnej dovolenky. Myslim, ze nemala pocas nej ziadny negativny zazitok. Doteraz na nu spomina, rozprava ako na nej tancovala, plavala. Po navrate sa to zlepsilo. Po asi mesiaci to zacalo opat a trva to dodnes. Zda sa mi,ze je to cim dalej castejsie. Najprv to bolo iba pri slovach so zaciatocnym pismenom s,m, k. Teraz je to skoro pri kazdom slove. S dcerkou od malicka spievame, ucime sa riekanky. V rodine sa nevyskytol ziadny pripad zajakania. Poradte ti prosim vas, kedy vyhladat odbornu pomoc, ci je to normalne v tomto veku. Neviete mi poradit v okoli Martina nejakeho psychologo alebo logopeda, ktory by sa zaoberal touto problematikou. Ďakujem s pozdravom Svetlana

Dobry den,

mam takmer stvorrocnu dcerku, ktra v septembri zacala chodit do skolky. spociatku sa velmi tesila kedy uz bude skolkarka, no nadsenie jej vydrzalo prve tri dni. potom, po vikende sme uz isli do skolky s placom, dokonca uz vecer zaspavala s placom, ze nechce ist na druhy den do skolky. takto fungujeme doteraz. problem vidim hlavne v tom, ze je velmi casto chora. 3-4 dni je v skolke a potom tyzden na marodke a vzdy sa tesi, ze je chora a nemusi ist do skolky.
pritom dcerka ma rada deti, rada sa s nimi hra,v skolke si nasla kamaratov, ani s cudzimi ludmi nema problem, je velmi komunikativna, rozumna, sikovna.
doteraz som s nou bola doma, travili sme spolu cele dni. asi sa na mna velmi naviazala, no predtym nemala problem ostat aj s inymi ludmi ked som sla prec, zboznuje detske kutiky, kde ju necham na hodinku ked potrebujem nieco vybavit, vzdy sa tam tesi. no skolka je ina vec:(
pritom ucitelky vravia, ze ked sa rozlucime tak do piatich minut je uz pokojna, hra sa, zapaja sa medzi deti, je vodcovsky typ, vela komunikuje s ucitelkami, akurat obcas pred spinkanim troska place a stale sa na mna pyta. chodim po nu hned po popoludnajsom spanku, no ona aj tak vyjednava aby som prisla este skor.

rano ked zacne plakat a snazi sa utiec a skryt pred obliekanim, tak sa ju snazim upokojit, uchlacholit, manzel to vsak prestava zvladat a vzdy na nu velmi nakrici, ona ma potom priam hystericky zachvat...

inokedy zas obliekanie a cesta do skolky prebehne bez problemov, no pri vstupe do triedy zacne utekat a plakat. hlavne ak tam nie je jej oblubena ucitelka, ale druha kolegyna. nezda sa mi vsak, ze by bol v tej ucitelke problem, ked som sa dcerky pytala, ci ju zbila alebo jej nejak ublizila, tak odpovedala zaporne, proste ju len asi ma menej rada a vzdy strajkuje ked ju vidi rano v triede. ked je tam ale popoludnii, ked si dcerku vyzdvihujem tak medzi nimi nevidim ziadne napatie, dcerka s nou bez poroblemov komunikuje, neboji sa jej.

neviem co robit, aby si konecne na skolku zvykla a tesila sa tam. budem vdacna za kazdu radu, ktora nam pomoze preniest sa cez toto stresujuce obdobie.

dakujem

Moja dcerka by mala mat vo februari 4 roky. Rozpravat zacala skoro, uz pred dovrsenim dvoch rokov napr. prerozpravala rozpravku, ktoru sme jej casto rozpravali. Ma dobru slovnu zasobu, je ukecana, avsak obcas sa stane, ze sa zakokce. Mam pocit, ze toho chce niekedy vela naraz povedat a vtedy sa jej to stava. Je to v poriadku? Tiez by som sa rada opytala, v akom veku je vhodne navstivit logopeda, ked nevie spravne vyslovit r. Dakujem pekne za odpoved.

*Dobrý deň,
už som sa na Vás raz obrátila z našim problémom. Môj trojročný syn sa zajakáva, boli sme aj u logopéda. Pani doktorka nám dala zopár rád, ktoré dávate aj vy. My sa snažíme ich dodržiavať, ale s tým zajakávaním to vôbec nie je lepšie. Niekedy sa to na pár dní zlepší, ale potom príde fáza, kedy nepovie ani slovo bez zajakania. Robí už pritom aj grimasy+vyplazuje jazyk+žmúrka očami... Máme harmonické manželstvo, neviem čo by na neho mohlo takto vplývať. Pani logopedička povedala, že to môže byť aj reakcia tela, ako žiarlivosti voči mladšiemu bračekovi. My sa snažíme robiť všetko tak, aby to prestalo. Prestala som aj dojčiť mladšieho, aby nežiarlil. Obímam ich oboch rovnako, hladím...Stále dufame, že je to len prechodné, fyziologické. Ale ako dlho trvá taká prechodná fáza? U neho to pozorujeme asi štyri mesiace, raz je to horšie, raz lepšie.Ďakujem!