nechce isť k nikomu

Question

nechce isť k nikomu

03. 08. 2008 (13:41) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň pani doktorka
Mame 4.5 ročného syna a 3 mesačnú dcérku problém pre nás je že je strašne precitlivelý vždy bol citlivý ale nebolo to až také keď sa narodil mal len 1500 g ale nemal žiadne zdravotne problémy. Po roku som nastúpila do práce a Adamko chodil ku babke vôbec neplakával a stále sa tešil keď začal chodiť na 3 roky do škôlky tak tiež nebol žiaden problém ma tam veľa kamarátov a až na občasne že nechce isť, hneď ako sme pri škôlke tak sa teší ,ale to všetko sa zmenilo keď sa nám narodila malá skoro každé ráno plače že musí tatik do práce alebo večer keď ide spinkať tak zase plače že mu chýba sestrička a keď ho chcela zobrať babka k sebe že pôjdu na záhradu hoci tam aj chcel ako náhle zbadal že idem preč dostal záchvat plaču a zlosti. Je to ťažké chcela by som aby tam občas zašiel lebo babka z dedkom mu spravia super program zatiaľ čo keď je so mnou tak je to nuda keď že sa musíme prestať hrať hneď ako mala začne plakať. Aj mne by pomohlo keby ho niektorá babka zobrala aspoň na par hodín vonku ale babky povedali že ho nevezmú keď bude robiť cirkus, lenže to sa jednoducho nedá on sa teší chce tam isť ale ako náhle zbadá že ideme preč je koniec plač a krik. Chcem mu nejako pomôcť ale neviem ako že ho ľubime to vie a stále mu to vravíme. Pripadá mi že sa z neho stal smutný chlapček nedá sa to porovnať aký bol pred tým. Je nejaká rada ako ho presvedčiť aby toľko neplakal nechceme ho tam dávať ak to ma byť za cenu že bude nešťastný aj on aj babka. Ďakujem za radu

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Obdobie, keď príde do rodiny druhé dieťa, je pre prvorodené dieťatko často ťažkými časmi. Hoci sa aj teší z nového súrodenca, zvyčajne nejaký čas trvá, kým si zvykne, že stratilo mnohé výsade, ktoré malo ako prvorodené dieťa alebo že tie výsady sú zrazu výrazne okresané. To, že toto prechodné obdobie trvá nejaký čas znamená, že to môže trvať pár týždňov, ale aj niekoľko mesiacov. Dokonca sú deti, ktoré dlhodobo nie sú celkom vyrovnané s príchodom mladšieho súrodenca, hoci intenzita reakcií sa časom výrazne zmierni. Nuž ale to je osud prvorodených.
To, čo vy môžete robiť, je najmä prijať tieto prechodné zmeny a dávať vášmu synovi to, čo si pýta, teda čas s vami, vašu pozornosť vtedy (keď sa dá, tak plnú, keď sa nedá kvôli starostlivosti o mladšie dieťa, tak aspoň čiastočnú), niekedy je fajn zaradiť aj čas vo dvojici (iba syn a mama alebo iba syn a otec) a podobne. Postupom času by sa mali jeho reakcie vyvíjať "k lepšiemu", meniť sa, teda mal by byť viac schopný ísť von aj s babkou bez výraznejších prejavov úzkosti a strachu či zlosti. Chce to hlavne trpezlivosť a vedomie, že tak ako vám sa život mení s príchodom druhého dieťaťa, tak sa mení aj jemu, no on je dieťa, ktoré mnohé veci ešte nevie chápať rozumom, nevie ešte dobre odložiť uspokojenie svojich potrieb na neskôr, nevie ešte dostatočne zvládať tú veľkú emocionálnu a sociálnu záťaž, ktorú so sebou táto významná zmena v živote rodiny prináša. Dajte mu čas.