Prechodne byvanie mimo

Dobry den pani doktorka, chcela by som sa opytat na Vas nazor. Najskor opisem situaciu a potom jej riesenie, na ktore ma zaujima Vas nazor. Z porodnice sme nasho malickeho priniesli do zrekonstruovaneho bytu, ktory mal byt nasim vylucnym domovom. Vzdialena od rodiny, bez jej podpory, aj bez blizkej duse (okrem manzela) som si na nove prostredie a situaciu zvykala tazko. Okrem mojej nespokojnosti sa pridali problemy so samotnym bytom v starej bytovke (vlhnutie a plesnutie stien v spalni) a casom mi zacalo uz dost vadit aj prostredie, nakolko manzel aj ja sme nevyrastali v panelaku takmer na krizovatke dvoch 4-prudoviek ako sme byvali este prednedavnom! Najhorsie boli mesiace, ked sme prezivali podozrenie na cysticku fibrozu /kvoli opakovanemu vyskytu klebsielle pneumoniae/, navstevy u odbornikoch a pod. Vsetkeho bolo na mna privela. Zo dna na den som sa rozhodla, ze sa prechodne na pol roka prestahujeme k svokrovcov (byvaju v mensom rod.dome s dvorom a zahradou - lepsie prostredie pre dieta) a byt dame do prenajmu, manzel nebol proti. Dva mesiace byvame mimo nasho byt, v ktorom sme uz parkrat boli "na obhliadke". Malicky /mal 21 mes./ vie, ze su prazdniny a cez tie budeme u dedka s babkou, a ked sa skoncia a bude sniezik, kupime sanky a pojdeme opat domkov. Vyrovnal sa s tym bez problemov. Skor ja mam "problem", ze mi chyba moja nova domacnost. Chcela by som vediet, ako take male dieta reaguje na taketo zmeny, spaja si pojem domov s mamou a otcom alebo ako to je? Mam strach, ze ked sa vratime, neprijme "nas" byt ako svoj domov alebo si predsa zvykne, alebo to dokonca bude brat samozrejme, ze sme spat. Ked sa ho pytam, ci sa chce vratit domkov, povie ze ano a ci mu je smutno (tomu asi este nemoze rozumiet), ale tiez povie, ze ano. Mam z mojho riesenia nie taky dobry pocit ako na zaciatku. Dakujem za Vas nazor.