Neposlúcha

Dobrý deň pani doktorka, chcela by som vás poprosiť o radu v tom, ako mám riešiť určité záležitosti ohľadom výchovy svojho 2 ročného syna. Problém je v tom, že ma absolutne neposlúcha, keď mu niečo zakážem, že to nesmie, dokonca to urobí a ešte sa aj smeje a vie, že robí zle, ak zvýšim hlas, tak to tiež nepomáha, ani capnutie po zadku len tak nepomáha, ešte si pýta, aby dostal, a dokonca keď mu to už viackrát opakujem hlasnejším tonom, tak sa mu to nepáči a začne ma biť, štípať. Keď mu poviem, že mu to vrátim, že ma to bolí, urobí to znova. Vyžaduje si moju pozornosť, nechce sa hrať sám, stále musím byť s ním, aj zaspávať musím chodiť s ním, nikoho nechce, ani manžela, ale a si než zaspí, tak to trvá aj hodinu, pritom robíme všetko tak, aby bol na spánok pripravený, pekne čítame, potom sa porozprávame, a nemôžem sa ani pohnúť, keď chcem ísť na záchod, začne kričať a volať mamka, dokonca už aj tak plakal, no ako keby som ho drala. Pritom nemáme v rodine žiadne problémy. Len som z toho nešťastná a hlavne som už vybitá, lebo neviem ako na neho. Kojila som ho 8 mesiacov, pekne rastie, papká, priberá, máme už 17 kg, chorý nebývame. Rozpráva už od 18 mesiacov, aj plienky už nenosíme, pekne sa pýta na nočník, na svoj vek je podľa mňa dosť šikovný. Ešte raz ďakujem za radu.

Dobrý deň,
p.doktorka chcem sa poradiť-možno poznáte zo svojej praxe:dieťa pri chôdzi prenáša váhu tela viac na špičky ,ak ho upozornime,dokáže chvíľočku chodiť riadne(teda stúpa na celé chodidlo)ale povedala by som,že automaticky ide viacej do špičiek-ortopéd sa pred časom vyjadril,že je to len zlozvyk,no mi máme obavy či sa to dá do normálu samo od seba./Dieťa o ktorom píšem je chlapček -má tri a pol roka-prítulný milý zhovorčivý napriek tomu,že ho jazýček ešte celkom dobré neposlúcha.Poprosím Vás ak poznáte také či podobné prípady-poraďte nám...

Dobrý večer prajem, volám sa Ivana mám 21 rokov a môj syn bude mať v júni 3 roky,syna vychovávam v podstate sama, jeho otec nás opustil pre inú známosť keď mal syn pol roka.bráva si ho v priemere tak 2 až 3 krát do týždňa.Vždy od neho príde taký iný, rozbláznený,rozpačitý.Trvá mi niekedy aj 2 dni kým ho dám ako tak do poriadku.neposlúcha ma, je nervózny, jeduje sa nervačí.Už som aj jeho otcovi dohovárala aby mu nepovolil všetko lebo potom je to s ním na nevydržanie.všimli si to aj moji rodičia, ale aj známy.-potrebovala by som poradiť aj v tomto probléme.ale viac ma trápi, že sa bez neho nemôžem ísť ani na wc, nezostane ani v izbe sám, a dokonca keď idem len za dvere tak hneď plače že aj on chce ísť so mnou.Nepamätám si že by sa u mňa doma niečoho tak zľakol.Aj keď sme na detskom ihrisku vždy ma pohľadom hľadá a keď ma nevie nájsť alebo ma nevidí tak sa rozplače.bojím sa že si nezvykne byť v škôlke a že sa odo mňa neodpúta.Chcela by som niekedy ísť von s partiou bez toho aby som zažívala tie stavy aké máva môj syn.Poradíte mi prosím? už neviem čo mám robiť.ďakujem pekne

Moj torjrocny syncek si zacal sklbat nechty.Je to stale horsie a horsie dokaze si ich osklbat az do krvi.Ked sa hra tak to nerobi no akonahle zostane nervozny alebo v klude sklbe si ich.Mame doma okrem neho este 8 rocneho syna a 9 mesacnu dcerku.Maly bol kojeny 20 mesiacov a je pravda ze odkedy mame Oli a ja som ho odstavila je nervoznejsi a neni uz ani tolko casu na to aby som ho stale mojkala..no snazime sa a vzdy ked to ide davame mu na javo ze je nas ze ho lubime.V poslednej dobe je aj velmi zly,tvrdohlavy,neposlucha,a ked nie je po jeho je to s nim na nevydrzanie...Chcela by som aby ste mi poradili ako ho tohto zlozvyku zbavit lebo kolkokrat pride a place ze ho to boli..NO bodaj by nie ked to ma oskbane az do krvi....Za skoru odpoved vam pekne dakujem.Nada

Dobrý deň môj priateľ má 6 ročného syna, o ktorého sa už skoro 2 roky starám spoločne s ním nakoľko s matkou syna sa rozišli a syn mu bol pridelený. Mám taký problém, že neviem ako naňho. Napríklad máme dosť často problémy s tým, aby sa nám najedol. Vždy, keď mu nachystám, tak ma výhovorky ako: dá sa mi cikať, alebo kakať, alebo som smädný a podobné veci. Nakoniec to zje, ale studené, pretože sa do toho pustí možno po nejakých 10-15 min. a ďalších 20 min. to papá. Ďalší problém je ten, že mu musíme stále opakovať, že si treba ritku utrieť (naposledy na to povedal, že on si ju niekedy neutiera, lebo nevie, kedy stačí) , že treba spláchnuť wc, že si treba ruky umyť, alebo keď mu kážem aby si umyl tváričku, tak on si umyje len dvoma prstami na ruke ústa alebo oči. Keď sa ho pýtam na určitú vec, keď niečo zlé urobí, tak mi na to neodpovie, ale mi povie, čo sa stalo napríklad pred dvoma dňami, či týždňom. Nevie sa sústrediť na určitú vec. Keď ho pošlem niečo urobiť, tak ho zaujímajú všetky veci naokolo len to čo má urobiť neurobí. Niektoré veci mu musím opakovať aj 10 krát, kým to urobí aj to mi povie prečo to musí robiť ( napr. upratanie si detskej izby alebo umytie zúbkov, ...).Naposledy mi urobil, keď som ho poslala umyť zúbky, že si natlačil pastu na kefku a namiesto umývania ju otláčal o kachličky. Vždy keď počujem záhadné ticho, tak viem, že sa už niečo deje, tak tam idem a vždy ho pri niečom nachytám. Myslím si, že už má ale dosť rokov, aby vedel, že čo je nesprávne. Ináč musím dodať, že je šikovný teraz pôjde len do školy a už vie prečítať niektoré slová, aj o angličtinu sa zaujíma, aj napočítať do 20 vie, po anglicky do desať. Musím sa priznať, že v poslednom čase zvyšujem hlas, keď ma nepočúva, ale naňho keď idem aj pekne, tak to není úspešné, tak vás prosím o radu. A ešte jeden problém, keď sa s ním o niečom rozprávam, tak on ma vôbec nevníma. Pripadá mi akoby bol v nejakom inom svete, že nad niečím uvažuje alebo niečo také. Ďakujem

Dobrý deň, mám strašný problém s mojou dcérou, mala 16 rokov, už druhý rok na strašne zle učí, pritom na základnej mala jednotky, vôbec ma neposlúcha, chodí domov neskoro, cez víkendy až ráno, zaplietla sa s cigánmi, vyskúšala aj drogy, strašne škaredo mi nadáva, dokonca ma aj napadla nie raz, bola už aj na psychiatrickej klinike 2 týždne, chcela som, aby si vyskúšala ako je to nebyť doma, pretože sa pohrávam s myšlienkou, dať ju do reedukačného centra, lenže mi je to strašne ľúto, pretože tam sú len také zlé deti ako je ona, je pravda, že ani teraz sa asi s lepšími nestratáva, každý deń som v strese, odmieta chodiť k psychologičke, robí si čo chce, už nevládzem. Zase na druhej strane keď by som ju aj dala do ústavu, neviem si predstaviť ako by som ju tam dostala, je agresívna, nikto s rodiny jej ani sestra, ktorá študuje na VŠ ani moji rodičia sa už s ňou nerozprávajú, s otcom sa nestýka. Stále čakám, že ju to prejde, hoci každý mi hovorí, že neprejde, treba ju dať tam kam patrí. Neviem, čo mám robiť, neviem sa sústrediť ani na prácu, nikde nechodím, stále som len doma, pretože nemám chuť na nič. Ja by som potrebovala poradiť, či je možné niečo také, že sadnúť s ňou do auta v momente ju odviezť do ústavu, nie čakať 2 mesiace, kým súd rozhodne, pretože za ten čas ma ona oblázni. Ďakujem.