Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý den.
Moja dcéra-4,5ročná,sa niekedy vnoci zobudi a ma neskutocny strach,trpe dve na tri a neda sa ukludnit.Pritom cez den nezazila nic co by ju mohlo tak stresovat,aby sa takto budila.Dakujem.
Pri takýchto stavoch je veľmi dôležité, aby ste boli pri nej, držali ju v náručí, prípadne, ak sa dá, ju zobudili a zostali pri nej, kým sa celkom neupokojí a nezaspí. Dieťa nemusí zažiť každý deň niečo výrazné, aby sa budilo, ale stačí jeden nejaký možno aj pre dospelého nenápadný zážitok a nejaké obdobie po tomto zážitku sa môžu opakovať takéto stavy nepokoja a strachu.
Ak by tieto stavy pretrvávali, obráťte sa na svojho detského lekára, prípadne využite homeopatickú liečbu.
Dobry den.
Mam 3 a pol rocnu dcerku, ktora je velmi inteligentna (uz teraz rozprava slovensky aj anglicky), poslusna, jednoducho je nas poklad. Je velm naviazana na mna a kedze nikdy nebola s nikym inym viac nez par minut ( moja mamka bola niekolko rokov vazne chora a nedavno zomrela, takze som ju nemohla nechat samu s malou aj ked to velmi chcela a manzelova mama zomrela uz davno a svokor ma 80 rokov) jej nastup do materskej skolky vo mne vyvolava urcite obavy. O skolke sa rozpravame, parkrat sme tam aj boli, no aj tak to bude velka zmena. Moja otazka je: dcerka ma svoju najoblubenejsiu hracku "Macika" uz takmer 2 roky a nosi ju vsade, aj s nim spi. Volame ho " clen rodiny". Rozmyslala som, ze sa opytam, ci ho moze mat so sebou v skolke. Je to dobry napad, alebo by som ju mala ucit vacsej samostatnosti a jej macika nechavat doma? Za Vasu odpoved vam vopred dakujem.
Takéto najobľúbenejšie hračky pomáhajú dieťaťu prekonávať neistoty, s ktorými sa v živote stretáva a sú mu oporou, ak nemá po ruke blízku osobu. Zdá sa mi prirodzené, ak by vaša dcéra túžila zobrať si macíka aj do škôlky a ak to nebude proti pravidlám škôlky, nevidím v tom problém. Macík jej práve že pomáha sa osamostatniť, zatiaľ jej v tom pomáha.
dobry den,pani doktorka,aj my by sme potrebovali radu ohladom jedenia.3 roc. syn, 104 cm, 17 kg, prospieva pekne,je vyssi aj robustnejsi od rovesnikov,nebyva vobec chory,ale predsa sa mi to s tym jedenim nepaci.bol kojeny do roka a akosi od zaciatku si ani nic do ust nedaval ako ostatne batolata, mliek som vyskusala 3,kym sme presli z materskeho.na prikrmy dlho si zvykal.nase jedenie vyzera asi takto:pecivo pokial je ciste bez oblohy si papka v pohode,v klude,sam hryzie zapija,pokial mu tam uz nieco dam,na com trvam pri ranajkach (sunka,syr,pomazanky),uz to drzi v ustach a musim ho pobadat,aby si to pozul,jednoducho mu to nechuti,aj ked zje.okolo 10 ma jogurt,ten uplne miluje,je ho sam.pred spanim my papame ovocie(ci uz jablko,hruska, banan,to je sam,alebo vo forme vyzivy).s tym tiez nie je problem.hlavne jedlo mame az okolo 15,00 tej,ked sa vyspi, polievku tiez zje dobre,aj ked ja ho musim krmit,druhe pokial tam je menej omacky,maso male kusky ,uz to zacne,drzi to v ustach,v licach,a ani mu nemozem dat viac,co tam stale ma,vravime mu ,nech to pozuje,a on,ze to nevie.nas uz ide porazit s muzom,lebo tycinky a dobosky pohryzt vie.tu podotykam,ze to dostava ako motivaciu po jedle,ked zje. kym zje druhe to trva aj pol hodinu a vacsinou nikdy ani nedoje.uz to vzdam.veceru ma cistu pecivo hocijake,alebo sladke makovnik a pod.to je sam.pred spanim akokedy ale dost casto si este pyta kasu,tu tiez od mala miluje.viem,ze on toho za cely den zje vela,ale aj tak ma mrzi,ze nechce tie ranajky normalne jest,ani druhe jedlo a nic nove len skusit,ci palacinky ,pizzu,to sa len obrati,ze fuj.ako keby mal odpor,ja to nechapem.mame rocneho maleho,tomu mozme dat hocico, vsetko zje,trocha sa pri nom ten starsi chyta,ale nove nic neskusi.svokrovci mi vravia,ze mam s nim zajst za psychologom.vynukuju ho vselicim a on nic,len to spapa,co mu chuti.od sept.nastupuje do skolky, ja mam z toho velke obavy.dakujem dopredu za odpoved.
Dôležité je, že zje dostatok pestrej stravy a že dobre prospieva, teda je dosť silný, odolný, veľký, zaujíma sa o svet okolo seba...
Niekdy je menej viac - myslím tým, že ak by ste možno jeho výžive venovali menej pozornosti, necítil by toľko tlaku okolo jedenia, možno by sa aj sám odvážil niečo vyskúšať. Skúste to brať tak, ako to ide - nenútiť mu iné jedlá, ponúknuť, ale nenútiť. A to aj starí rodičia. A uvidíte.
A ako píšete, mladší brat ho trošku v tomto môže potiahnuť.
Dobrý deň,
p.doktorka chcem sa poradiť-možno poznáte zo svojej praxe:dieťa pri chôdzi prenáša váhu tela viac na špičky ,ak ho upozornime,dokáže chvíľočku chodiť riadne(teda stúpa na celé chodidlo)ale povedala by som,že automaticky ide viacej do špičiek-ortopéd sa pred časom vyjadril,že je to len zlozvyk,no mi máme obavy či sa to dá do normálu samo od seba./Dieťa o ktorom píšem je chlapček -má tri a pol roka-prítulný milý zhovorčivý napriek tomu,že ho jazýček ešte celkom dobré neposlúcha.Poprosím Vás ak poznáte také či podobné prípady-poraďte nám...
Zaujalo ma, že sa takouto vecou zaoberáte: čo je zlé na tom, že chodí po špičkách viac ako celým chodidlom? Má to nejaké zdravotné dôsledky pre neho? Nejako to deformuje jeho kostru alebo nohy či chrbticu?
V každom prípade, chôdza je zaiste spojená s hlbokými štruktúrami našej psychiky a "prerábanie" niektorých prejavov, či spôsobov (napríklad držania tela, hlavy, spôsob chôdze...) majú potom vplyv aj na tieto hlboké časti. A niekedy to nemusí byť najšťastnejšie riešenie.
Ak máte tú možnosť, bolo by fajn sa s chlapcom hrať, experimentovať s chôdzou, s rôznymi spôsobmi, druhmi, štýlmi chôdze, aby získaval viac uvedomenia o svojej chôdzi a o svojich nohách a ich pohybe. To môže postupne viesť aj k zmenám chôdze, ale k takým, ktoré nie sú "nariadené" zvonku, ale vyplývajú z vnútra.
Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.
Spätný chod vo vývine, ako ste to pekne nazvali, je možnou reakciou dieťaťa na príchod súrodencov. Samozrejme, že to je prechodná záležitosť a zvyčajne po kratšom čase dôjde k pozitívnej zmene, k zmene k lepšiemu. Váš syn zrejme ešte dokázal tie dva mesiace čeliť frustrácii, ktorú priniesli so sebou dvojčatá, resp. zmena, ktorá nastala ich narodením, no po dvoch mesiacoch mu mohli dôjsť jeho vnútorné zdroje a začala sa prejavovať jeho reakcia. Je nevhodné dieťa za takéto prejavy trestať, kričať na neho a podobne, pretože je to nevedomá reakcia, navyše pochopiteľná, pretože záťaž dieťaťa pri príchode súrodencov je veľká.
Dieťa môžete zapájať do starostlivosti o súrodencov, no citlivo a hlavne do takých vecí, ktoré zvládne. Je to tiež jedna z ciest, ako staršie dieťa môže nadobudnúť stratenú pozíciu v rodine, ak vyzdvihneme jeho dôležitosť voči mladším deťom, no primerane a citlivo, aby nemalo dojem, že sa od neho očakáva neviem-aká zodpovednosť. Zodpovednosť je na rodičoch, no drobná pomoc najstaršieho môže významne pomáhať matke či rodičom pri starostlivosti o mladšie deti.
dobry pani doktorka mam 2rocnu slecnu a nechce sa jej rozpravat opakovat nechce tie zakledne slovicka vie ked jej poviem aby nieco spravila tak to urobi strasne je rozumna a vsimava druha vec ze cin je starsia sa boji vsetkeho a hlavne deti a doktorov ma taky panicky strach ze ked place tak az vraca inac ona ma strasne jemny zaludocek aj v aute jej byva zle cez den nechce spat a v noci miekady plece a vravi nie nie doma ju nebijeme a ani na nu nekricime je topravda sem tam som jej dala po zadocku a zdvihla na nu hlas ale ja si myslim ze to bolo v norme takze neviem preco sa tak vsetkeho boji prosim vas porate mi zatial byvama u svokrovcov a sem tam doma vistraja moze a mala bola stale svetkom tomu vsetkemu teraz ma 4mesacnu sestricku ale na nu vobec neziarli dakujem
Jedna vec je, že sme každý inej povahy a temperamentu. Vaša dcérka zrejme patrí k deťom, ktoré citlivejšie reagujú na rôzne podnety, s ktorými sa stretávajú v rozličných situáciách. A nie je to zlé ani dobré. Je to skrátka tak, je to jej prirodzenosť, jej nátura.
Druhá vec je tá, že deti zhruba až do školského veku mávajú obdobia, kedy sú viac úzkostné, boja sa tmy, lekárov, cudzích ľudí, búrky, psov... čokoľvek si vymyslíte, deti sa toho môžu báť a nemá to v podstate žiadne racionálne vysvetlenie. Je to akousi prirodzenou súčasťou detského vývinu a to, čo deti od nás potrebujú v týchto obdobiach najviac, je to, aby sme boli pri nich, aby v nás mali oporu, aby sa mohli báť v bezpečnom náručí rodičov a tak si vytvorili dostatočne pevný základ pre to, aby neskôr mohli byť oporou samy sebe.
Jej strachy a obavy sa budú postupne meniť a oslabovať, hoci z nej možno nikdy nebude úplne smelá osoba, no isto sa jej úzkosti zmiernia a ustúpia.
