Vzdor???

Vaša dcérka je zrejme temperamentné stvorenie, ktoré výrazným spôsobom dáva najavo, keď sa jej niečo nepozdáva. Nie je to pre vás nič príjemné, veď je to vaše milované dieťa a navyše to je dievčatko, od ktorého zvykneme očakávať, že bude milé, usmievavé a prispôsobivé, nie divo vreštiace, metajúce sa či kopajúce naokolo svojimi peknými nôžkami.
Keď spustí v obchode, môžete robiť všeličo: dať jej to, čo chce a kvôli čomu vreští (čím ale dosiahnete, že sa to bude opakovať a stupňovať takmer pri každej návšteve obchodu); môžete nechať nákup nákupom a bez meškania odísť z obchodu; môžete dieťa strčiť otcovi a poslať ich von, aby si tam malá schladila hlavu (to je celkom dobrý nápad, lebo to nebudete musieť riešiť vy, ale váš muž); môžete ju posadiť do košíka (teda iba do toho veľkého, ktorý má sedadlo pre deti) a nechať vrešťať a nakupovať ďalej; môžete ju niekomu ponúknuť, či by si ju nechcel zobrať (žartujem!); môžete počkať kým sa nevyzúri a pritom dávať pozor na je bezpečnosť (a aj svoju a aj ostatných nakupujúcich)... A môžete ju aj nechať s niekým príbuzným pred obchodom alebo doma a nakupovať sama (a trochu si to užiť).
Viete, je možné, že sa podobné reakcie budú u vašej dcérky ešte nejaký čas objavovať a niekedy možno ani celkom nebude jasné, čo sa stalo, čo ju rozčertilo. Netreba to brať tragicky, netreba to dramatizovať, hlavné je dať pozor, aby sa nezranila, aby nezranila vás alebo niekoho iného, je fajn ponúkať jej niečo bezpečné ako pomôcku na vyzúrenie sa (podržte jej boxerský mech, podušku, nech si udrie, strčte jej varechu a podržte plech na pečenie, nech buchne a vyhrmí sa na celý svet...). Dieťa by malo vnímať, že hnev a zlosť sú normálne prejavy a že sú rôzne spôsoby, ako ich prejaviť a mnohé z tých spôsobov sú povolené (najmä neohrozujú dieťa ani okolie). A tie povolené ponúkame dieťaťu my, rodičia, usmerňujeme jemne dieťa v ich výbere a používaní.